10. 5. 2017

Homicidal (1961)

   V roku 1961 uviedol do kín režisér William Castle hneď dva svoje počiny, pričom obidva  boli horormi. V októbri to bol mysteriózny horor Mr. Sardonicus (1961), avšak ešte predtým, v júli mal premiéru práve hororový thriller Homicidal (1961).

STORY LINE

   Takmer vždy, obzvlášť vo filmovom priemysle, platí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. No a práve Homicidal (1961) to potvrdzuje, keďže je z veľkej časti vykrádačka o rok staršieho (slávnostná premiéra bola v polovici júna 1960) a prelomového hororu Psycho (1960), za ktorým stál režisér Alfred Hitchcock. Castle síce pokiaľ išlo o réžiu, tak nemal takú kvalitu, ako Hitchcock, avšak len málokto mu môže uprieť to, že dokázal svoje diela predať širšiemu publiku. Vďačil za to dvom veciam. Prvou bolo, že hoci jeho snímky neboli originálne, keďže čerpali inšpiráciu z iných zdrojov, tak trafil sa nimi do danej doby, lebo sledoval aktuálne trendy vo filmovom priemysle a prispôsoboval tomu svoju tvorbu.[1] Druhú bol marketing, predovšetkým jeho gimmicky (propagačné triky), ktorými na seba pútal pozornosť a zároveň aj ho najviac preslávili.[2] Homicidal (1961) obsahuje tzv. fright break (prestávku hrôzy), počas ktorej sa v závere na plátne objavia hodiny odpočítavajúce 45 sekúnd, pričom hlas režiséra vyzýva prítomných, aby sa príliš vystrašení jedinci zachránili pred nadchádzajúcou hrôzou a šokom tým, že opustia sálu.   Samozrejme tieto dve veci (sledovanie trendov a marketing) vôbec nezaručujú kvalitu, či už tohto, alebo iných režisérových snímok. Castle totiž okrem toho, že mal schopnosť predať svoje diela, tak disponoval aj určitými režisérskymi kvalitami. Svedčí o tom jeho práca s atmosférou. Rovnako, ako napr. v House on Haunted Hill (1959), Strait-Jacket (1964), tak aj Homicidal (1961) má pôsobivú atmosféru, opierajúcu sa o to, kde sa celá zápletka odohráva. Hitchcock situoval príbeh Psycho (1960) do odľahlého a opusteného motelu s veľkým priľahlým domom. Castle síce taktiež využil veľký dom, ale umiestnil ho do mestského prostredia. Jedinou slabinou tejto inak vcelku pôsobivej atmosféry je to, že režisérovi sa ju tu darí nastoliť iba v úvodných a záverečných 20-tich resp. 15-tich minútach. Zatiaľ čo, House on Haunted Hill (1959)Strait-Jacket (1964) si ju udržiavajú po celý čas, tak u Homicidal (1961) absentuje v jeho strede, ktorý venuje pozornosť príbehu a postávam, keď sa snaží s nimi pracovať a rozvíjať ich. Z technickej stránky tu nie je čo vyzdvihnúť. Homicidal (1961) ani v tomto smere nie je revolučný, tak ako Psycho (1960). Po príbehovej stránke to síce dosť pripomína Psycho (1960) a hoci ho vo veľkej miere aj vykráda, tak pokúša sa ísť vlastnou cestou a odlíšiť sa od neho, ale vo výsledku sa mu to darí len veľmi málo. Dôvodom je samotný dej a jeho potenciál. Úvodných 20 minút je napínavých a predkladá divákom niekoľko otázok. Na miesto postupného odpovedania však režisér obrátil svoju pozornosť inam. Pridal postavy, ktorým načrtol minulosť, dal motivácie, rozvinul ich vzájomné vzťahy a zapracoval na ich psychológii. Na tom by nič nebolo, pokiaľ by Castle vedel pracovať aj s postavami, avšak to mu robilo problémy, navyše nezvládal ani naraz robiť s viacerými zložkami. Sústredil sa na postavy, ale to malo za následok, že atmosféra a napätie sa tu vytratili, dokonca aj tempo sa zvoľnilo, čo prirodzene viedlo k zbytočným scénam, ako napr. návšteva brúsiča nožov, rozhovory v lekárni alebo zničenie kvetinárstva. Stred by si jednoznačne zaslúžil poriadne prepracovanie. Záverečných 15 minút sa navracia, ako atmosféra, tak aj napätie, vrátane šokujúceho odhalenia a odpovedí na otázky, ktoré sa nastolili v úvode. Na poste režiséra by som si vedel predstaviť aj iné mená, z amerických režisérov napr. Roger Corman a Freddie Francis, z britských zase Michael Powell a Seth Holt, ale pravdepodobným je iba posledný z nich.[3] Holt stál za Taste of Fear (1961), ktorému takisto nechýbala skvelá atmosféra, napätie a zvraty, ale prvé dve si na rozdiel od Homicidal (1961) uchoval po celý čas. Postavy majú síce svoj predobraz v Psycho (1960),[4] ale najzaujímavejšou z nich je Emily, okolo ktorej sa v úvode vynorí viacero otázok, navyše si svoju tajomnosť zachováva po celú dobu. Ostatné postavy sú tu už len do počtu a nemajú čo ponúknuť. Celkovo sa jedná o priemerný hororový thriller, ktorý atmosférou a napätím funguje iba v úvode a závere, ale v strede dopláca na slabú réžiu, ktorá jasne ukazuje, že Castle to s príbehom a postavami príliš nevedel, ale takisto treba povedať, že bez neho, to mohlo dopadnúť ešte horšie, navyše jeho gimmicky sú dnes už legendárnymi a určite mnohí z nás by si priali zažiť ich aj dnes. 

HERCI a HUDBA

   Toto bol jediný film, v ktorom sa objavila herečka vystupujúca pod menom Jean Arless. V skutočnosti to bol pseudonym, ktorý si herečka Joan Marshall zvolila práve pre úlohu v Homicidal (1961).[5] Ako jediná sa do svojej úlohy hodila a oproti ostatným nehrala resp. nepôsobila kŕčovito. Z ďalších hercov už nie je koho vyzdvihnúť a hodnotiť nejaké ich herecké výkony nemá zmysel, lebo sa moc nenadreli. Hudbu zložil Hugo Friedhofer, ktorý sa hudbe robenej pre Psycho (1960), kde ju mal na starosti Bernard Herrmann, ani len nepriblížil. Herrmann bol totiž v tom období na svojom vrchole,[6] ale Friedhofer ho mal v 60-tych rokov už dávno za sebou, navyše u Homicidal (1961) skomponoval nevýrazné motívy, ktoré nielenže nevyniknú, ale zároveň aj budia dojem, ako keby celá snímka bola bez hudby.


HODNOTENIE

50%


[1] Napr. úspech sci-fi hororu The Fly (1958) podnietil Castlea k nakrúteniu vlastného sci-fi hororu, The Tingler (1959), o vedcovi, ktorému sa jeho vlastný experiment vymkne z rúk; na horor Psycho (1960) nadviazal zase hororom Homicidal (1961) alebo na tzv. psycho-biddy (subžáner hororu a thrilleru, ale tento podžáner má aj iné označenia ako Grande Dame Guignol, hagsploitation a hag horror) What Ever Happened to Baby Jane? (1962) reagoval svojim psycho-biddy Strait-Jacket (1964).
[2] Napr. v Macabre (1958) bolo v úvode počuť hlas rozprávača, ktorý oznamoval prítomnému publiku, že sú poistení, v prípade, ak by počas sledovania zomreli od strachu; v House on Haunted Hill (1959) zase nechal kostru s načerveno osvetlenými očnými jamkami upevniť na drôt a v závere poletovala ponad obecenstvom alebo v The Tingler (1959), kde odkúpil od americkej armády prístroje, ktoré slúžili na odstraňovanie ľadu z krídel lietadiel. Tieto vibrujúce „bzučiaky“ boli potom v kinosálach pripevnené pod niektoré sedadlá, ktoré sa aktivovali vo chvíli, keď Tingler „unikol“ do kina medzi divákov a hlavný herec, Vincent Price, smerom k nim povie, aby kričali ako o život.
[3] Corman sa totižto zameriaval na gotické horory; Francis ako režisér debutoval až v roku 1962 a Powell sa po negatívnom prijatí Peeping Tom (1960) už do ďalšieho hororu nepustil.
[4] Norman Bates=Emily; Lila Crane=Miriam Webster; Sam Loomis=Karl Anderson alebo Normanova matka=Helga Swenson.
[5] Marshall bola prevažne seriálovou a televíznou herečkou.
[6] Odštartovalo to Vertigo (1958), pokračovalo North by Northwest (1959) a zavŕšilo práve Psycho (1960).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára