9. 3. 2017

Stagecoach (1939)

   V roku 1939 uviedol režisér John Ford do kín hneď tri svoje projekty. Na konci mája to bola biografická dráma Young Mr. Lincoln (1939), na začiatku novembra western Drums Along the Mohawk (1939), no ale ešte pred nimi, v polovici februára, mala premiéru práve dobrodružná westernová road movie, Stagecoach (1939).

STORY LINE

   Road movie je žáner, ktorého hlavnými hrdinami je buď jednotlivec alebo skupina ľudí a sleduje ich cestu z jedného miesta na druhé. Tieto postavy na svojej ceste stretávajú rôznych iných ľudí a zažívajú rôzne, častokrát aj nečakané, dobrodružstvá a situácie. Najčastejšie pritom ako dopravných prostriedok využívajú autá, ale občas aj karavan, motorku alebo iné štvorkolesové resp. dvojkolesové vozidlá. Niekedy putujú bezcieľne a inokedy zase s jasne stanoveným cieľom, časom a miestom. Vo väčšej miere sa začali takéto snímky objavovať na prelome 60-tych a 70-tych rokov,[1] ale korene resp. základy tohto žánru môžeme nájsť aj skôr, či už v Smultronstället (1957) alebo potom práve v Stagecoach (1939). Hrdinami druhého menovaného diela sú pasažieri dostavníka smerujúceho z Arizony do Nového Mexika. Divák sleduje nielen dobrodružstvá, ktoré počas tejto trasy zažívajú, ale taktiež dozvie sa niečo aj o nich samotných (ich minulosť) a v mnohých situáciách sa odhalia skutočné charaktery jednotlivých pasažierov. Dnes už ide prakticky o jednoduchú a veľakrát použitú šablónu, ale práve tu, v Stagecoach (1939) išlo o jedno z jej prvých využití, navyše spraviť road movie v dobách Divokého Západu a ešte k tomu v roku 1939 je samo o sebe veľmi originálne a zaslúži si uznania. Z technických vecí by som určite vyzdvihol predovšetkým kameru, ktorá vzhľadom na svoju dobu nie je statická, ale pôsobí živo, obzvlášť akčná scéna prepadnutia je snímaná z viacerých uhlov vďaka čomu miestami na danú dobu doslova vyráža dych. Dynamická akčná sekvencia, ktorej nechýba napätie a nepredvídateľnosť, ako celá nakoniec skončí.  Opomenúť nemôžem ani nádherné exteriérové zábery (hoci z veľkej časti použité ako zadná projekcia) údolia Monument Valley rozprestierajúceho sa na hraniciach Arizony a Utahu, do ktorých sa Ford v 40-tych až 60-tych rokoch vrátil pri natáčaní ďalších svojich westernov. Po príbehovej stránke ide o štúdiu charakterov ľudí v dostavníku počas ich putovania, ale pozor, hoci to môže evokovať konverzačku na malom priestore a vážnu psychologickú drámu, nie je to tak. Konverzačka to síce je, keďže je postavená do veľkej miery na dialógoch, ale dianie sa neobmedzuje iba na dostavník, o čom môže svedčiť napr. úvodná štvrťhodinka alebo jednotlivé zastávky pri ktorých dostavník zastaví. Vážna psychologická dráma je to takisto iba z časti, pretože dialógy nie sú vôbec ťažké pre pochopenie, nepredkladajú sa tu ťažké témy, nefilozofuje sa tu, serióznosť sa snaží režisér odľahčiť prostredníctvom humoru a zopár postavami, no a nechýba tu ani akčná sekvencia. Úvodná štvrťhodinka slúži na oboznámenie sa s postavami, hoci jedna z tých hlavných sa predstaví až o trošku neskôr. Po tomto povinnom úvode však už začína tá pravá jazda resp. road movie. Ford v Stagecoach (1939) potvrdil dve veci; za 1., že najlepšie mu sadne westernový žáner[2] a za 2., že v tomto žánri, najmä pokiaľ ide o americký western, patrí medzi najvýraznejšiu osobnosť.[3] Zvládnutá je tu aj práca s emóciami, v podobe niekoľkých silných momentov, ako sú napr. scéna pri stole; scéna prepadnutia (strach o ľudí v dostavníku) alebo napínavý dramatický záver (čakanie na finálny duel). Výrazné slabiny v deji predstavujú hlavne dve pasáže, pričom obe z nich trpia podobnými chybami. Prvou z nich je „druhá zastávka“ (Apache Wells), ktorá je zdĺhavou, nezáživnou a kvôli nej sa spomalí celé tempo filmu. Druhou z nich je potom záver (od príchodu do konečnej zastávky, mesta Lordsburg), ktorý je podobne zbytočne naťahovaný a navyše ešte aj pripravuje diváka na záverečnú konfrontáciu, ale nakoniec ju poriadne ani neukáže. Je to vlastne podvod na diváka, lebo tvorcovia nás pripravia na niečo, k čomu v podstate ani nedôjde. Ideálny by bolo, keby sa obe tieto scény skrátia aspoň o 10 minút, vďaka čomu by snímka mala síce iba 75 minút, ale aspoň by bola pútavá od začiatku až do konca a mala by aj vyrovnané tempo rozprávania. Z postáv je ťažké vyzdvihnúť nejakú konkrétnu, keďže každá z nich je svojim spôsobom originálna a výnimočná, navyše všetky dobre fungujú v rámci celej skupiny a vhodne dopĺňajú ju. Celkovo sa jedná o kvalitný western, ktorý okrem technického spracovania (kamera) vynikne aj tým príbehovým (western koncipovaný ako road movie).          

HERCI

   Napriek tomu, že žiadny z hercov tu nepodáva nejaký veľký herecký výkon, tak možno skonštatovať, že každý z nich bol vhodne obsadený, vo svojej úlohe pôsobí uveriteľne a neprehráva. John Wayne sa vo Fordových filmoch objavil už v rokoch 1928 až 1930, kde však hral iba malé úlohy. Stagecoach (1939) predstavuje v jeho hereckej kariére zásadný zlom hneď z dvoch dôvodov. Za prvé, že sa tým začala dlhoročná spolupráca medzi hercom a režisérom, čítajúca až 13 titulov.[4] Za druhé, že ešte pred premiérou mal Wayne status béčkového herca objavujúceho sa v nízkorozpočtových projektoch, avšak po jeho uvedení sa  mu podarilo preraziť a stala sa z neho veľká herecká hviezda. Medzi ním a Claire Trevor funguje chémia, čo je pre romantickú linku dosť podstatné. Thomas Mitchell a Andy Devine pobavia, no a John Carradine je správne nejednoznačný a divák tak nevie čo od jeho postavy má očakávať.


HODNOTENIE

74%


[2] Uznanie si však zaslúžil aj v iných, „newesternových“ kúskoch, ako napr. The Informer (1935), The Grapes of Wrath (1940), Pinky (1949), The Quiet Man (1952) alebo Mister Roberts (1955).
[3] The Iron Horse (1924), My Darling Clementine (1946), Fort Apache (1948), She Wore a Yellow Ribbon (1949), Rio Grande (1950), Wagon Master (1950), The Searchers (1956), The Man Who Shot Liberty Valance 1962), Two Rode Together (1961), Cheyenne Autumn (1964), navyše režíroval tiež segment The Civil War v How the West Was Won (1962) a zaradiť by sa sem dal aj Sergeant Rutledge (1960), ktorý je spojením westernu a súdnej drámy.
[4] The Long Voyage Home (1940), They Were Expendable (1945), 3 Godfathers (1948), Fort Apache (1948), She Wore a Yellow Ribbon (1949), Rio Grande (1950), The Quiet Man (1952), The Searchers (1956), The Wings of Eagles (1957), The Horse Soldiers (1959), The Man Who Shot Liberty Valance (1962), Donovan's Reef (1963) a segment The Civil War v How the West Was Won (1962).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára