29. 3. 2017

Life (2017)

   Švédsky režisér Daniel Espinosa prerazil vo svojej domovine akčným krimi thrillerom Snabba cash (2010), ktorý mal úspech medzi divákmi, aj u kritikov. Vďaka nemu si ho všimli aj v Hollywoode, kde mu bola zverená réžia akčného thrilleru Safe House (2012) a o tri roky neskôr aj krimi thriller Child 44 (2015). Obe tieto americké diela sa stretli s rozpačitými, prevažne však negatívnymi reakciami resp. prijatiami. Teraz sa Espinosa rozhodol skúsiť „šťastie“ v iných žánroch a v kinách je momentálne práve jeho najnovšia snímka, sci-fi horor Life (2017).

STORY LINE

   Pri nakrúcaní hororu The Shining (1980) povedal jeho režisér Stanley Kubrick veľmi pravdivú myšlienku: „Každá scéna už bola natočená. Naša práca bola natočiť ju trochu lepšie.“ Life (2017) túto jeho myšlienku potvrdzuje na 100% a to, ako v kladnom, tak aj v zápornom svetle. Tento sci-fi horor je podobne koncipovaný ako dve survival sci-fi drámy, Gravity (2013)The Martian (2015), pretože sa snaží pôsobiť uveriteľne, ako taká „simulácia“ udalostí, resp. toho, čo by sa stalo, keby sa niečo takéto prihodilo. Life (2017) je takisto aj bojom o prežitie, akurát, že teraz človek nezápasí s vesmírom, ako v Gravity (2013) alebo s planétou, ako v The Martian (2015), ale s neznámym a nebezpečným organizmom. Life (2017) sa oproti týmto dvom odlišuje nielen svojim hororovým žánrom, ale takisto aj samotným dejom, ktorý zjednodušene možno označiť za klasickú vyvražďovačku. Z technických vecí treba vyzdvihnúť predovšetkým kameru, ktorá sa po vesmírnej stanici pohybuje spolu s postavami, čo vyvoláva dojem, ako keby bol divák ďalším členom posádky a prežíval celé dianie s hrdinami. Za zmienku stojí aj strih, resp. jeho využitie, napr. v úvodnej, niekoľko minút trvajúcej scéne, natočenej na jeden záber. Efekty a výprava sú v porovnaní s Gravity (2013), The Martian (2015) alebo minuloročnými Passengers (2016) slabšie, avšak vzhľadom na menší rozpočet a fakt, že takmer celé sa to odohráva v uzavretom priestore stanice, je to pochopiteľné. Po príbehovej stránke narába snímka s dnes už typickou zápletkou, hoci je vidieť snaha vynechať rôzne klišé, predsa len ide o veľmi jednoduchý dej, ktorý navyše vôbec nie je zaujímavým a hoci obsahuje tri zvraty, tak z toho dva sa vzťahujú na postavy a ten tretí je samotný záver. Inak je to klasická šablóna, v ktorej skupinka ľudí bojuje s neznámym a nebezpečným mimozemským organizmom, akú sme mohli vidieť už v desiatkach sci-fi hororoch, od 50-tych rokov až do dnešných čias. V tejto dekáde (2010-2019) to zatiaľ boli napr.: Apollo 18 (2011), The Thing (2011), The Last Days on Mars (2013) alebo čiastočne aj 10 Cloverfield Lane (2016). Mohlo by sa preto zdať, že táto látka je už vyčerpaná, čo Life (2017) z veľkej časti potvrdzuje, nebyť toho, že dokáže aspoň trochu diváka prekvapiť, či už absenciou resp. minimom klišé alebo vyššie zmienenými zvratmi. Espinosa však ako režisér sklamal, jeho vlastný prínos/vklad je tu dosť malý, navyše ukázal, že hororový žáner mu sadne ešte menej ako akčný krimi thriller. Zopár ľakačiek tu síce je, ale málo, viac než o sci-fi horor, ide skôr o sci-fi thriller. Chýba väčšia hororová atmosféra, pritom stiesnené a uzavreté priestory stanice ju doslova ponúkali.


   Spomínaný 10 Cloverfield Lane (2016), odohrávajúci sa takisto na jednom mieste dokázal vytvoriť omnoho lepšiu atmosféru, navyše plnú napätia, neistoty a strachu, čo u Life (2017) nájdeme len v malej miere. Na poste režiséra by som si vedel predstaviť mená ako napr. Duncan Jones, James Ward, bratské duo Michael a Peter Spierig alebo Alex Garland. Všetci piati stáli za nízkorozpočtovými a povedal by som, že aj kvalitnými sci-fi, Jones za Moon (2009)Source Code (2011), Byrkit za Coherence (2013), bratské duo za Predestination (2014) a Garland za Ex Machina (2015), preto by boli určite zaujímavé voľbou a možno by si lepšie poradili s touto látkou. Záver je vcelku nečakaný, ale je v ňom vidieť kalkulácia zo strany štúdia pre možné pokračovania, ku ktorým však podľa môjho názoru asi nepríde. Pokiaľ ide o postavy, tak za zaujímavú sa tu dá považovať snáď len David, ktorý jediný má aspoň trochu prepracovaný charakter, s čím sa spája aj ten spomínaný zvrat, keďže zo začiatku pôsobí úplne iným dojmom než potom neskôr. Ten druhý zvrat prekvapí ešte viac a súvisí s Rorym. Zatiaľ čo David tu má svoje miesto, tak ostatní sú tu iba do počtu. Vyvstáva tak otázka, prečo je tu tak veľa zbytočných postáv, pretože zápletka by si tu pokojne vystačila aj s tromi, viď. opäť 10 Cloverfield Lane (2016), kde to stačilo, tu by to možno taktiež fungovalo s tromi postavami. Celkovo sa jedná o podpriemerný sci-fi horor, s jednoduchým, a veľmi veľa ráz videným námetom, s jedinou zaujímavou postavou a tromi zvratmi.

HERCI a HUDBA

   Jake Gyllenhaal je ťahúňom celého filmu a na ňom aj do značnej miery stojí. Ako jediný tu aspoň niečo hrá a takisto ako jediný tu má na to aj potrebný priestor. Gyllenhaal má však za sebou aj omnoho lepšie úlohy, kde oveľa viac dokázal prejaviť svoj talent.[1] Ryan Reynolds spolupracoval s režisérom už na Safe House (2012), avšak v Life (2017) má málo priestoru, pričom jeho postava je vcelku zaujímavou. Na jednej strane by som sa potešil, ak by sa Reynolds a Rebecca Ferguson vymenili (a teraz nemyslím to, že on mal hrať jej úlohu a ona jeho), ale na druhej strane oceňujem tvorcov, že sa pre takéto niečo rozhodli. Ferguson ma ako herečka nepresvedčila už v Mission: Impossible - Rogue Nation (2015) a v Life (2017) mi iba potvrdila, že po hereckej stránke je to u nej slabota. Hudbu k filmu zložil Jon Ekstrand, pre mňa doposiaľ neznámy skladateľ, ktorý s režisérom pracoval na takmer všetkých jeho doterajších počinoch, okrem Safe House (2012), kde ho zastúpil Ramin Djawadi. Ekstrand si v Life (2017), na rozdiel od iných ľudí (režisér, scenáristi a väčšina hercov), odviedol svoju prácu. Možno to nie je tak úchvatná hudba, ako tomu bolo napr. v Gravity (2013), Interstellar (2014) alebo Arrival (2016), ale vo filme funguje, darí sa jej vytvárať a podporovať atmosféru a hodí sa sem. Napätie, strach z neznámeho, prázdny a temný, ale aj nádherný vesmír a stiesnený priestor, toto všetko sa odráža v jednotlivých skladbách. Najlepšie skladby: dramatická a pomalá Goodnight, Earth a záverečná A Long Way Back.  


HODNOTENIE

45%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára