11. 2. 2017

The Tall Target (1951)

   Film-noir si väčšina ľudí spája najmä s detektívkami, čo je síce v určitej miere aj pravda, keďže prevažnú väčšinu diel z tohto žánru tvoria noirové kriminálky, avšak stretnúť sa môžeme aj s mnohými ďalšími typmi noirových snímok, ktoré v sebe kombinujú resp. spájajú aj iné žánre, než len krimi. Narazíme tu tak na rôzne druhy noirových počinov, ako sú napr. dramatické,[1] gangsterské,[2] hororové,[3] komediálne,[4] psychologické,[5] semi-dokumentárne,[6] športové[7] alebo westernové.[8] Malú a zároveň veľmi jedinečnú skupinu tvoria historické noiry, pričom práve The Tall Target (1951) je jedným z nich.   

STORY LINE

   Do tejto skupiny historických noirov patrí ešte aj Reign of Terror (1949), za ktorým, rovnako ako v prípade The Tall Target (1951) stál režisér Anthony Mann. Historický noir označuje snímky, ktoré pre noir charakteristické prvky, ako postavy (napr. femme fatale), príbeh (napr. vyšetrovanie) alebo technické spracovanie (napr. hra so svetlom a tieňmi) dávajú ich do historického kontextu. Výsledkom sú diela, ktoré možno nazvať ako „rekonštrukcia“ historických udalostí realizovaná v noirových „kulisách“. Zatiaľ čo, Reign of Terror (1949) sa odohráva na konci 18-steho storočia a pojednáva o Veľkej francúzskej revolúcii, presnejšie o jakobínskej diktatúre, známej tiež aj ako vláde teroru (odtiaľ názov filmu) na čele ktorej stál Maximilien Robespierre, tak The Tall Target (1951) pojednáva o atentáte na amerického prezidenta Abrahama Lincolna, avšak nie k tomu, ku ktorému došlo na začiatku jeho druhého funkčného obdobia, 14.4.1865, ale k plánovanému atentátu, ku ktorému malo dôjsť na konci februára 1961, teda ešte pred začatím jeho prvého funkčného obdobia. Toto tzv. „Baltimorské sprisahanie“ totiž malo za cieľ zavraždiť Lincolna v Baltimore, kde sa mal údajne zastaviť predtým, než bol vo Washingtone, 4.3.1861, slávnostne inaugurovaný. Noirových atribútov je tu niekoľko. V prvom rade zápletka, ktorá je síce zo začiatku vyšetrovaním, keď hlavný hrdina pátra po svojom zmiznutom kolegovi, avšak toto pátranie sa neobmedzuje len na objasnenie jeho osudu, ale odhalí aj tajný komplot proti prezidentovi. Ďalším noirovým znakom je postava hlavného hrdinu, policajného vyšetrovateľa, ktorý má zmysel pre česť, právo a spravodlivosť, navonok síce vystupuje ako drsňák, ale vo vnútri je dobrák, nechýba mu ani mierny cynizmus a vďaka hereckému predstaviteľovi disponuje aj charizmou. No a v poslednom rade sú tu prítomné, ako atmosféra, tak aj vizuálna stránka, špecifické pre noir. Obe tieto zložky čerpajú predovšetkým z toho, že táto snímka sa jednak prevažne odohráva v noci (s výnimkou posledných 15 minút) a jednak je prevažne situovaná do prostredia jedného vlaku (s výnimkou pár minút na rôznych vlakových staniciach). To umožňovalo vytvoriť napínavú, miestami až stiesnenú atmosféru, plnú neistoty (komu dôverovať) a tajomna. Vizuálnu stránku tu tvorí ako inak hra so svetlom a tieňmi, napr. v podobe prenikajúceho svetla z vlakového kupé do tmavej a neosvetlenej chodby alebo pary vychádzajúcej z lokomotívy počas bitky. Po príbehovej stránke ide o svižné dielo, ktoré drží diváka, aj vďaka skvelej atmosfére, neustále v napätí. Napriek tomu, že je jasné, ako film nakoniec skončí, tak vôbec netreba brať ako slabinu, pretože celé dianie je pútavé od začiatku až do konca. Svoju úlohu tu nezohrala iba rozumne zvolená dĺžka (necelých 80 minút), vďaka ktorej to celkom rýchlo ubehne, ale takisto aj zručná réžia. Mann mal totiž s noirovým žánrom bohaté skúsenosti, keďže od druhej polovice 40-tych rokov režíroval výlučne len takéto tituly.[9] Z toho dôvodu si na prelome 40-tych a 50-tych rokov mohol dovoliť „experimentovať“ s noirom a dávať ho do spojitosti, či už s westernom, kde Mann patril medzi dôležitých tvorcov, keď noirový western a jeho podobu zadefinoval[10] alebo s historickým žánrom. Mann ukázal, že práve tieto noirové kombinácie mu sadli podstatne lepšie než klasické noiry. Dalo by sa povedať, že príbeh nejakú veľké negatívum ani nemá. Je napínavý, pútavý, má rozumnú dĺžku, ide priamo k veci a miestami dokonca prinesie aj menšie dejové zvraty resp. neočakávané situácie. Je síce pravda, že odhaľovanie sprisahancov mohlo byť aj zamotanejšie, ale vzhľadom na danú minutáž je to vcelku postačujúce. Pokiaľ ide o postavy, tak dôležité sú tu najmä dve. Prvým je hlavný hrdina John Kennedy, ktorý má všetky typické znaky klasických noirových hrdinov. Táto postava si navyše film kradne iba pre seba (nemyslené v zlom), za čo môže samotný dej, ktorého dianie sledujeme zväčša z jeho perspektívy, teda tak, ako postupne pátra po sprisahancoch. Druhým je plukovník Caleb Jeffers, presný opak hlavného hrdinu (uhladený, štítiaci sa násilia). Mohli by sme tu nájsť aj femme fatale, v podobe Ginny Beaufort, ale je tu veľmi krátko. Ďalšie postavy nemajú toľko priestoru na to, aby na seba nejak upútali pozornosť. Celkovo sa jedná o kvalitný historický noir, ktorý disponuje skvelou atmosférou a vizuálnou stránkou, napínavým dejom, svižným tempom a drsným hlavným hrdinom. Zároveň je to vhodný dôkaz toho, že noir sa môže spojiť s prakticky akýmkoľvek iným žánrom a bude fungovať (samozrejme musí mať aj kvalitný príbehom a režiséra).     

HERCI a HUDBA

   Dick Powell síce nemá status veľkej noirovej hviezdy, akým sa pýšia Humphrey Bogart, Robert Mitchum alebo Glenn Ford, avšak napriek tomu svoje noirové postavy nielenže zvládal, ale tiež mu aj náramne sadli a hodil sa do nich.[11] Výnimkou nie je ani The Tall Target (1951), kde síce nepredvádza veľký herecký výkon, ostatne to nikto z hercov, ale je vo svojej úlohe presvedčivým a nespolieha sa iba na svoju charizmu, ako Adolphe Menjou. Z ďalších hercov už nie je koho vyzdvihnúť. Hudba vo filme nie je, ale napriek tomu by som sa k tomu rád vyjadril. Niekde je správne nepoužiť žiadnu hudbu, pretože to pridáva na atmosfére. Inde je naopak toto rozhodnutie na škodu, keďže hudba mohla podporiť emócie. The Tall Target (1951) by som zaradil do tej prvej skupiny, lebo si vystačí aj bez nej, o čom svedčia už štýlové úvodné titulky, ktoré využívajú ruch stanice a prichádzajúci vlak. Tieto zvuky sa tu potom objavujú aj naďalej a hrajú dôležitú úlohu v deji, pretože predznamenávajú blížiace sa menšie zvraty.     


HODNOTENIE

75%


[4] Označiť ich tiež možno ako noirové paródie: Lady on a Train (1945), Murder, He Says (1945), My Favorite Brunette (1947) alebo Unfaithfully Yours (1948).
[6] The House on 92nd Street (1945), Call Northside 777 (1948), The Naked City (1948) alebo Panic in the Streets (1950).
[7] Najčastejšie boli z boxerského prostredia: Body and Soul (1947), Champion (1949), The Set-Up (1949) alebo The Harder They Fall (1956).
[8] Pursued (1947), Blood on the Moon (1948), The Secret of Convict Lake (1951) alebo Bad Day at Black Rock (1955).
[9] Strangers in the Night (1944), The Great Flamarion (1945), Two O'Clock Courage (1945), Strange Impersonation (1946), Desperate (1947), Railroaded! (1947), T-Men (1947), He Walked by Night (1948), Raw Deal (1948), Border Incident (1949), Follow Me Quietly (1949) a Side Street (1950).
[10] Devil's Doorway (1950), The Furies (1950), Winchester '73 (1950), The Naked Spur (1953) alebo The Man from Laramie (1955), no a zopár prvkov noirového westernu taktiež môžeme nájsť aj u Border Incident (1949).
[11] Murder, My Sweet (1944), Cornered (1945), Johnny O'Clock (1947), Pitfall (1948), To the Ends of the Earth (1948), Cry Danger (1951) alebo aj noirový western Station West (1948).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára