24. 2. 2017

Executive Action (1973)

   V roku 1973 mali premiéru dva projekty, ktoré vychádzali zo skutočných historických udalostí a zároveň sa zaoberali atentátmi na prezidentov. Najprv, v polovici mája, bol uvedený britsko-francúzsky počin The Day of the Jackal (1973), ktorý rozprával o  plánovanom atentáte (začiatkom 60-tych rokov) na francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaullea. Neskôr, na začiatku novembra, sa do kín dostalo práve toto americké dielo, Executive Action (1973), ktoré sa venuje atentátu na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, ku ktorému došlo 22.11.1963.

STORY LINE

   Snímky pojednávajúce o atentátoch na vysokopostavených politikoch alebo významné osobnosti boli rozšírené už predtým. Niektoré z nich boli postavené reálnych faktoch (v menšej[1] alebo väčšej miere[2]) a ďalšie z nich zase úplnou fikciou.[3] Executive Action (1973) patrí do prvej skupiny, pretože vychádza zo skutočných udalostí a to aj napriek faktu, že ponúka ich vlastnú interpretáciu, ktorá ale nemusí byť ďaleko od pravdy. Táto snímka patrí medzi tzv. konšpiračné resp. paranoidné thrillery, ktoré v 70-tych rokoch boli v USA rozšírené a počas tejto dekády ich tu vzniklo hneď niekoľko,[4] pričom mnohé z nich dodnes patria medzi špičku. Faktormi, ktoré odštartovali tento boom neboli iba tie politické resp. celospoločenské, ale aj zmeny vo filmovom priemysle. V prípade toho prvého, to bola čoraz viac prehlbujúca sa nedôvera občanov voči vládnym inštitúciám, prameniaca: z atentátov na významné osobnosti z politického a spoločenského života;[5] z neúspešnej vojny vo Vietname (1964-1973) a tou povestnou poslednou kvapkou bola aféra Watergate (jún 1972).[6] V prípade toho druhého, zase zohrávalo podstatnú úlohu zrušenie tzv. Produkčného kódexu a jeho nahradenie ratingovým systémom (november 1968) znamenalo odstránenie cenzúry a umožnilo tak tvorcom púšťať sa do odvážnych a kontroverzných látok. Jednou takou z nich bol práve aj tento konšpiračných thriller, ktorý mal premiéru skoro presne 10 rokov po atentáte, o ktorom rozpráva. Executive Action (1973) predstavuje divákom jednu z možných a zároveň medzi ľuďmi aj jednu z najrozšírenejších teórii o atentáte na John F. Kennedyho. Tento počin chronologicky a semi-dokumentárnym štýlom mapuje celý priebeh atentátu, od vypracovania plánu, cez priebeh príprav, až po jeho uskutočnenie. Toto všetko sledujeme výlučne z pohľadu sprisahancov. Vďaka tomu toto dielo vytvára dojem, že ide skôr o hraný dokument než o klasický hraný film. Význam tohto projektu ako takého nespočíva len v tom, že bol na začiatku boomu tzv. konšpiračných resp. paranoidných thrillerov, ale takisto v tom, že na svoju dobu, až veľmi detailne a zároveň veľmi uveriteľne rozoberá jednu z možných teórii. Najväčšou prednosťou/silou tejto snímky je nepochybne to, že po jej skončení sa divákom bude práve táto teória javiť ako tá najpravdepodobnejšia, navyše znovu treba podotknúť, že nemusí byť až tak ďaleko od pravdy. Je pochopiteľné, že v danom období išlo o kontroverzné dielo, lebo sprisahanie tu siaha do vysokých miest a zapája do neho bývalých pracovníkov CIA, FBI a rôznych ďalších agentúr resp. služieb, vládnych alebo spravodajských, ale aj osoby z významných spoločenských kruhov, ktorí majú konexie, moc, peniaze a vplyv.


   Z technickej stránky je možné vyzdvihnúť snáď iba kameru a strih. Čo nemyslím ako negatívum, ale narážam na ten fakt, že necelých 10 rokov po tejto udalosti nebolo vôbec ťažké nájsť „dobové“ kostýmy, techniku a vytvoriť zdanie a atmosféru 60-tych rokov. Pohybujúca sa kamera a prestrihy medzi jednotlivými scénami dodávajú snímke to správne tempo a kvôli nim potom pôsobí oveľa viac živším dojmom. Zaujímavosťou je, že sekvencia atentátu sa nakrúcala na mieste, kde k tomu naozaj prišlo, teda na Dealey Plaza. Príbehová stránka disponuje svižným tempom rozprávania, s ničím sa zbytočne nezdržuje a ide priamo k veci. Po krátkom úvode, kde sa predstaví plán začínajú už jeho samotné prípravy. Zápletka je schopná udržať diváka v permanentnom napätí, navyše postupne s pribúdajúcimi minútami graduje. Zápletka je pútavá, obzvlášť, ak si človek uvedomí, že takto približne sa to mohlo stať. Napriek tomu, že zrejme každý vie, ako to všetko nakoniec skončí, tak určite nebudem sám, kto počas sledovania bude dúfať, aby sprisahancom atentát nevyšiel. Tomu dopomáha aj zručný režisér, David Miller, ktorý síce nepatril medzi zvučné mená, ale podarilo sa mu nakrútiť zopár výrazných počinov, napr. psychologický noirový thriller Sudden Fear (1952) alebo westernovú drámu zasadenú v súčasnosti Lonely Are the Brave (1962). Spolu s Executive Action (1973) sú tieto tri tituly vhodným príkladom toho, že aj ten menej známy režisér môže, naplno ukázať svoje kvality, ak sa mu do rúk dostane zaujímavý a prepracovaný scenár. Samotnému príbehu sa ani nedá čo vytknúť a nielenže spĺňa parametre konšpiračného thrilleru, ale v tomto prípade sa dá dokonca hovoriť o tom, že ich nastavil/zadefinoval pre tie nasledujúce. Na postavách je najzaujímavejšie, že hoci každá z nich tu má svoje miesto, tak nie sú pre dej až tak dôležité. Príbeh nie je postavený na nich, ale existuje nezávisle od nich, to znamená, že je takpovediac úplne jedno, aké sú tu postavy, pretože prvoradý je hlavne príbeh, teda to, čo sa tu deje resp. má udiať. Postavy sú tým pádom málo prepracované, absentuje ich psychológia a dozvieme sa o nich iba to, čo je nutné vedieť pre „pochopenie“ ich motívu, teda ich dôvody, pre ktoré sa rozhodli uskutočniť atentát. Nepovažujem to však za výraznú slabinu, keďže sa to k semi-dokumentárnemu uchopeniu náramne hodí. Celkovo ide o výborný konšpiračný thriller, rozhodne jeden z najlepších v tomto subžánri, ktorý je divákom predkladaný ako hraný dokument, lebo svoju teóriu zakladá a následne rozvíja okrem historicky známych faktoch aj na zrejme najpravdepodobnejšej možnej verzii danej udalosti, o čom svedčia aj záverečné titulky, z ktorých doslova mrazí.[7]     

HERCI a HUDBA

   Vzhľadom semi-dokumentárne uchopenie je prirodzené, že tu nemožno očakávať veľké herecké výkony. Hercom to neumožňuje samotný scenár, avšak nemajú ani dostatočný priestor, aby sa mohli po hereckej stránke výraznejšie prejaviť. Burt Lancaster hral už predtým v jednom konšpiračnom thrillery, Seven Days in May (1964), kde skupina generálov pripravovala vojenský prevrat. Lancaster tam stvárnil, rovnako ako potom v Executive Action (1973), jedného z hlavných organizátorov sprisahania, ale Seven Days in May (1964) mu oveľa viac umožňovalo využiť svoj herecký potenciál. Robert Ryan vyzerá prekvapivo dobre, vzhľadom na to, že išlo o jednu z jeho posledných úloh, zomrel totiž na rakovinu pľúc v júli 1973.[8] Hudbu k filmu zložil Randy Edelman, ktorý vo filmovej hudbe debutoval iba rok predtým, u drámy Outside In (1972). Pokiaľ ide o Executive Action (1973), tak podarilo sa mu tu vytvoriť dve celkom slušné skladby. Prvou je hlavná téma (viď. prvé video), ktorá sa okrem úvodných titulkov počas diania ešte niekoľkokrát objaví. Druhou je napínavá skladba tesne pred atentátom.


HODNOTENIE

86%


[1] The Tall Target (1951), Nine Hours to Rama (1963), Il prezzo del potere (1969) alebo The Assassination of Trotsky (1972).
[2] Sarajevo (1955), Atentát (1964), J'ai tué Raspoutine (1967) alebo Z (1969).
[3] The Man Who Knew Too Much (1934) a jeho remake The Man Who Knew Too Much (1956), Suddenly (1954), Three Came to Kill (1960) alebo The Manchurian Candidate (1962).
[5] John Fitzgerald Kennedy (22.11.1963); Malcolm X (21.2.1965); Martin Luther King Jr. (4.4.1968) alebo Robert Francis  Kennedy (6.6.1968).
[6] Vypukla 17.6.1972 večer, keď bolo v sídle Demokratickej strany v komplexe Watergate zadržaných päť ľudí pracujúcich pre republikánskeho prezidenta Richarda Nixona, potom ako ich prichytili umiestňovať odpočúvacie zariadenie.
[7] Budem ich citovať: „Počas troch rokov od zavraždenia prezidenta Kennedyho a Lee Harvey Oswalda, zomrelo 18 očitých svedkov: 6 po streľbe; 3 pri dopravných nehodách; 2 samovraždou; 1 po podrezaný hrdla; 1 karate kopom do krku; 3 na infarkt a 2 prirodzene. Expert, ktorého najal denník Sunday London Times dospel k záveru, že šanca, aby od 22.11.1963 do februára 1967 boli všetci títo svedkovia mŕtvy je 100, 000 (stotisíc) biliónov ku jednej.“
[8] Po jeho smrti sa do kín dostali ešte tri diela, kde hral. V októbri to bol krimi thriller The Outfit (1973), v novembri Executive Action (1973) a hneď po ňom ešte aj dráma The Iceman Cometh (1973).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára