12. 12. 2016

Moana (2016)

   Režisérske duo Ron Clements a John Musker stojace za animákmi, ako sú napr. The Little Mermaid (1989), Aladdin (1992), Hercules (1997) alebo The Princess and the Frog (2009) uviedlo nedávno do kín svoj najnovší počin, ktorým je práve Moana (2016).

STORY LINE

   Väčšina animákov z poslednej doby, aspoň pokiaľ ide o zasadenie zápletky, sa snaží byť originálnou, ako tomu v prípade Wreck-It Ralph (2012), Inside Out (2015) alebo Zootopia (2016). Výnimkou nie je ani Moana (2016), ktorá sa odohráva v prostredí ostrovov v Polynézii a pracuje s tamojšou mytológiou. Myslím si, že to bolo nielen veľmi originálne, ale zároveň pre divákov aj veľmi vhodne zvolené prostredie, keďže spojenie Polynézie a jej mytológie znie dosť atraktívne. Čo sa týka animácie, tak tá je na vysokej úrovni a potvrdzuje, že štúdio Disney stále patrí v tomto obore medzi špičku a naďalej si udržuje túto úroveň. Voda, ktorú tu predstavuje oceán je nádherná, navyše miestami pôsobí ako živá resp. reálna, kde vôbec nie sú žiadne známky toho, že by bola vytvorená počítačovo. Animátori sa však nevyhrali len na vode, ale aj na celom svete, v ktorom sa tento dej odohráva. Flóra, obydlia, ale aj piesok alebo „podmorský“ svet. To všetko má nádherné, do detailov prepracované farby. Podľa mňa sa už lepšie krása Polynézie, čo sa týka animákov, nedala vystihnúť a som presvedčený, že takmer každý, kto si pozrie tento animák, bude mať chuť navštíviť Polynéziu. Veľká škoda, že originalita prostredia neviedla aj ku originálnej zápletke. Po príbehovej stránke totiž Moana (2016) v úvode pripomína animák Brave (2012). Mladá, ešte nie dospelá členka kráľovskej, tu skôr náčelníkovej rodiny, uteká pred svojimi povinnosťami, pretože chce ísť vlastnou cestou, čím sa dostáva do konfliktu s rodičmi, najmä s otcom. To je zhruba úvodná polhodinka. Potom sa síce príbeh snaží vydať inou cestou, ale inak je dosť jednoduchý, priamočiary a predvídateľný. Nechcem tým povedať, že animáky musia mať komplikovaný dej alebo zvraty, ale keď už mám originálne prostredie, tak nech je aj originálny príbeh a takisto väčšina animákov narába s tými istými hodnotami, ako sú rodina, priateľstvo, osobnosť jednotlivca alebo ísť za vlastnými snami.


   Nechcem tým povedať, že je to zlé, ale väčšina týchto animákov to podáva rovnakým, stále tým istým spôsobom, ktorý je už vcelku  opozeraným. Chápem, že animáky sú určené predovšetkým pre detského diváka, ale určite by nezaškodilo prísť s novým, originálnejším prístupom. Ďalšou slabinou sú minimálne emócie. Zatiaľ čo Inside Out (2015) dojal dokonca mnohých dospelých divákov a mal hneď niekoľko silných scén, tak Moana (2016) nemá ani len jednu. Humor taktiež ponúkne toho len veľmi málo. Zopár momentov je síce vtipných a vyčarí úsmev na tvári, ale prevažuje skôr humor, u ktorého sa bude divák málo smiať, navyše niektoré vtipy sa opakujú alebo boli videné už inde. Celý dej stojí na dvoch postavičkách (Moana a Maui). Moana sa dosť pripomína Meridu z Brave (2012), akurát, že nie je až taká veľký rebel, ale zdieľa s ňou nerešpektovanie rodičovskej autority. Nemyslím, že by sa zaradila po boku iných hrdiniek štúdia Disney, pretože na to nemá, nie je ničím výnimočná, ani odlišná od ostatných. Oveľa viac zaujímavejšou a zároveň zábavnejšou postavičkou je Maui. Je vtipný, niekedy až cynický, avšak taktiež aj tajomným, kvôli svojej minulosti. Som presvedčený, že on sám by tento animák utiahol (samozrejme musel by sa pozmeniť príbeh), ak by niekedy malo prísť k pokračovaniu, tak by bolo najlepšie, keby sa zameria iba na neho. Už len jeho minulosť stojí za prípadné sfilmovanie a má v sebe potenciál. Celkovo sa jedná o priemerný animák, ktorý je originálnym vďaka prostrediu Polynézie a jej mytológie, uchváti nádhernou animáciou a krásnou hudbou, nesúcou sa v tónoch pôvodného obyvateľstva, ale sklame tým najhlavnejším, teda príbehom, postavičkami, malou dávkou humoru a absenciou silnejších emócii.

HUDBA

   Hudbu k filmu zložil Mark Mancina, pričom pri vokálnych piesňach mu pomáhalo duo  Opetaia Foa'i a Lin-Manuel Miranda. Obe (inštrumentálne a vokálne skladby) odrážajú prostredie Polynézie, kde sa celý príbeh odohráva. U vokálnych piesňach navyše ešte možno počuť aj Tokelaučinu.[1] Skladby, či už tie inštrumentálne alebo vokálne sú hravé, majú v sebe nádych exotiky a dokážu podporovať atmosféru. Neviem či sa to zdá iba mne, ale skladba How Far I'll Go mi dosť pripomína pieseň Let It Go z Frozen (2013). Mancina nebol vôbec zlou voľbou, avšak napriek tomu taký Michael Giacchino alebo John Powell by sa sem rovnako hodili, oni totiž takisto vedia pre animáky komponovať. 


HODNOTENIE

55%


[1] Je to jeden z jazykov, ktorým sa rozpráva v Polynézii a je pomenovaní podľa ostrova Tokelau.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára