3. 11. 2016

The Accountant (2016)

   Tento rok mali premiéru hneď dve snímky za ktorými stál režisér Gavin O'Connor. Prvou, ešte v januári, bol western Jane Got a Gun (2016), avšak tým druhým, ktorý sa práve teraz dostal do kín je akčná dráma The Accountant (2016).

STORY LINE

   Spojenie akčná dráma môže znieť pre niekoho nezvyčajne, no dať spolu dohromady dva nie príliš blízke žánre nemusí byť vždy na škodu. Potvrdzuje to aj toto dielo, kde akcia a dráma spolu, pre niekoho možno prekvapivo, fungujú. Akcia je výborná a vzhľadom na R-kový rating sa tu nachádzajú aj drsné scény alebo krv. Dominujú tu hlavne skvelo zvládnuté prestrelky, avšak slovo dostanú aj pôsobivo spracované osobné súboje. The Accountant (2016) sa akciou síce snaží nadviazať na iné akčné snímky, spred dvoch rokov, The Equalizer (2014) a John Wick (2014), avšak na to, aby sa im po akčnej stránke vyrovnal alebo ich dokonca prekonal, mu chýbajú predovšetkým dve veci. Tou prvou a dôležitejšou je o trochu viac akcie, ktorej je tu vzhľadom na 2 hodinovú minutáž menej než by sa očakávalo. Tou druhou je záverečná akčná sekvencia. Tá je síce takisto výborne spracované, ale tvorcovia si mohli vybrať iné miesto na finálny stret než dom. Dráma sa venuje tematike autizmu, ktorá bola už predtým výborne spracovaná napr. u Rain Man (1988), dokonca už raz došlo k prepojeniu tejto problematiky s akčným žánrom, u Mercury Rising (1998), ale tam to jednak vinou slabej réžie nefungovalo a jednak tam bol hlavným hrdinom malý chlapec. The Accountant (2016) zobrazuje túto látku z pohľadu už dospelého muža, obsahuje emócie a čo je najdôležitejšie má aj kvalitnejšieho režiséra, ktorý vedel skĺbiť akciu a drámu. Po príbehovej stránke sa totiž zápletka zameriava na vykreslenie tematiky autizmu z pohľadu dospelého muža, na to, ako sa dokázal zaradiť do spoločnosti, aké má pocity a aké prekážky mu jeho stav kladie v pracovnom, ale najmä v osobnom živote. Sú to silné scény, kde nie je núdza o emócie. Čo by iné akčné diela dali za to, keby v nich okrem krvi, mŕtvol a výbuchov boli aspoň nejaké emócie. The Accountant (2016) dokazuje, že takéto niečo možné je. Vážnosť sa snažia odľahčovať krátke humorné vsuvky, ktorých tu síce nie je mnoho, ale pobavia. Prekvapivo tu funguje aj romantická linka, ktorá vôbec neruší, práve naopak, miestami dokonca aj trochu pobaví, ako inak kvôli autizmu hlavnej postavy. Miesto tu majú aj krátke flashbacky z hrdinovho detstva, ale aj dospelosti zase slúžia nielen na spoznanie jeho minulosti, ale aj zobrazenie toho, čím si musel prejsť.


   Za úspešné spojenie týchto dvoch žánrov vďačí snímka režisérovi. Gavin O'Connor mal skúsenosti s drámami, keď natočil športové drámy Miracle (2004) a Warrior (2011), hoci ani akcia mu nebola až tak cudzou, viď. Pride and Glory (2008) alebo zápasnícke scény vo Warrior (2011). Gavin O'Connor u The Accountant (2016) nesklamal a potvrdil svoje kvality, pričom sa teraz jasne ukázalo, že Jane Got a Gun (2016) nebola jeho chyba. Problémy, ktoré ten film sprevádzali od začiatku produkcie sa potom pochopiteľne museli odraziť aj na konečnom výsledku.[1] Jedinými výraznými slabinami The Accountant (2016) je okrem viac akčných pasáží aj jeho zbytočne prekombinovanie v závere (vyšetrovanie Ray King alebo veci okolo spoločnosti Living Robotics). Najzaujímavejšou postavou je ako inak hlavný hrdina Christian Wolff a to nielen pre autizmus, ale taktiež aj preto, že ho môžeme sledovať v dvoch polohách, ako účtovníka, ale aj ako zabijaka. Je drsný, ale nechýba mu ani humor. Všetko to ešte viac zvýrazňuje jeho herecký predstaviteľ, ktorý do tejto postavy vkladá tie správne emócie a dokonale tak vystihuje jej vnútorné pochody. Brax takmer to isté, ďalší cool drsňák, s humorom jeho vlastným, navyše sa s ním spája jedno menšie odhalenie, malé, keďže sa dá odhadnúť už zhruba v polovici minutáže. Dana Cummings príjemné spestrenie, chémia medzi ňou a hlavným hrdinom funguje. Ray King dobrá postava, ale v závere sa stratili jeho pohnútky, prečo to celé vyšetrovanie vlastne podnikol. Lamar Black tiež dobrá postava, ale aj tu to pokazil záver a jeho úmysly boli zbytočne zložité, navyše ani jeho herecký predstaviteľ príliš nenadchol. Celkovo sa jedná o kvalitnú akčnú drámu, ktorá spája vážnu látku (autizmus) a emócie s drsnou a pôsobivou akciou.   

HERCI a HUDBA

   Ben Affleck je výborný a dokazuje, že sa posúva nielen po režisérskej stránke, ale aj po tej hereckej. Vo svojej úlohe je veľmi presvedčivý, divák mu verí každú emóciu, pohyb alebo výraz tváre, či už pri dramatických scénach (autizmus) alebo akčných (prestrelky a súboje). Vidno, že Affleck na sebe za tie posledné roky naozaj zapracoval a dúfam, že si to tak udrží aj naďalej. Jon Bernthal taktiež výborný, jemu takýto typ drsných postáv náramne sadne a tu to len potvrdil. Svoju postavu si užíva a miestami aj pobaví. Anna Kendrick a J.K. Simmons skvelí a to aj vzhľadom na to, že ich postavy neponúkali veľkú možnosť vyniknúť a nemali ani až tak veľký priestor na to. John Lithgow je podľa mňa dobrý herec, ale do tejto postavy sa nehodil. Hudbu k filmu zložil Mark Isham, ktorému sa podarilo skomponovať vcelku slušné skladby. Nie je to síce jeden z tých najlepších soundtrackov tohto roku, ale hodí sa sem a v niektorých momentoch aj dobre pasuje. V skladbách môžeme nájsť nielen tie akčno-napínavé motívy (Rice Farm, Specialized Training alebo The End of Solomon Grundy), ale aj dramatické (The Accountant, The Trial of Solomon Grundy alebo A Unique & Remarkable Young Man). Každopádne má Isham za sebou aj omnoho lepšie diela, či už The Hitcher (1986), Crash (2004) alebo Warrior (2011). Za pozornosť potom stojí ešte aj záverečná pieseň To Leave Something Behind, ktorú zložil a naspieval Sean Rowe.


HODNOTENIE

76%


[1] Spory a odchody hercov (Michael Fassbender, Jude Law a Bradley Cooper), režisérky (Lynne Ramsay) a kameramana (Darius Khondji).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára