7. 11. 2016

Miracle on 34th Street (1947)

   V roku 1947 mali v USA premiéru dva významné vianočné diela. Na začiatku decembra to bola snímka The Bishop's Wife (1947), avšak ešte pred ňou, začiatkom mája, sa do kín dostala práve Miracle on 34th Street (1947).

STORY LINE

   V priebehu 40-tych rokov zažívali vianočné snímky svoje zlaté obdobie. V tejto dekáde vzniklo niekoľko titulov, ktoré sa venovali týmto najkrajším sviatkom v roku, ako napr. Remember the Night (1940), Christmas in Connecticut (1945) alebo It's a Wonderful Life (1946). Všetky tieto tri diela majú spoločné, že okrem amerického diváka dokážu osloviť aj toho neamerického. Prvé dva menované počiny Remember the Night (1940) a Christmas in Connecticut (1945) predstavujú čas Vianoc tak, že kladú dôraz na ľudskú dobrotu, nádej, ochotu pomôcť a priateľskú atmosféru v tieto dni. It's a Wonderful Life (1946) ešte pridáva aj dávku nadprirodzenosti, v podobe anjela a zázrakov. Miracle on 34th Street (1947) môže na prvý pohľad vzbudzovať dojem, že je iba pre amerického diváka, keďže hlavnou postavou celého rozprávania je Santa Claus, ale nie je tomu tak. Rozhodne môže osloviť aj toho neamerického a má mu čo ponúknuť. A to predovšetkým z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že sa vôbec ako jeden z prvých vianočných diel venuje problematike komercializácie Vianoc. Je prekvapujúce do akej miery sa podarilo trefne zachytiť a vystihnúť tento problém, obzvlášť ak to bolo v druhej polovici 40-tych rokov. Rôzny obchodníci a predajcovia využívajúci vianočný čas na vlastné obohatenie sa a vykázanie čo najvyššieho zisku. Je smutné, že za takmer 70 rokov je tento problém stále aktuálnym a zmenilo sa v ňom len to, že komercializácia sa ešte viac rozmohla a narástla do ešte väčších rozmerov a valí sa na človeka z každej strany. Seaton však okrem kritiky predkladá aj vlastné riešenie spočívajúce v tom, že ak sa nájde jedinec, ochotný zmeniť tento systém k prospešnejšiemu, tak ostatní by ho mohli nasledovať. Tým druhým dôvodom je to, že aj napriek tomu, že sa tu vyskytuje Santa Claus, tak zápletka v prvom rade vsádza na atribúty troch vyššie spomenutých snímok, teda ľudskú dobrotu, nádej, ochotu pomôcť a priateľskú atmosféru. Nechýba tu však môžeme aj vlastný prínos, ktorým je nedostatok fantázie alebo viera na zázraky. Fantázia je dôležitá nielen u dospelých, občas je snívať dovolené, ale predovšetkým u detí, pretože to jednak podporuje ich predstavivosť a jednak by o ňu nemali byť ukrátené, obzvlášť sú deťmi tak by si ju mali naplno vychutnať, keďže s reálnym svetom budú mať potom dočinenia neskôr v dospelosti až zvyšok svojho života. Viera na zázraky je takisto dôležitou, lebo treba v nich veriť a môžu sa vyplniť. Režisér a zároveň aj scenárista George Seaton nemal príliš veľa skúseností ako režisér, pretože debutoval iba dva roky predtým, ale ako scenárista napísal biografickú drámu The Song of Bernadette (1943) a určitou mierou, či už v podobe dialógov alebo scén, prispel aj u komediálnej drámy Stage Door (1937) alebo u dobrodružného fantasy muzikálu The Wizard of Oz (1939). Nemal teda až taký veľký problém vytvoriť fungujúci vianočný film, ktorý môže osloviť každého diváka. Po príbehovej stránke ide o vydarený mix drámy a komédie, pričom obidva žánre sa tu trefne dopĺňajú. Dramatická stránka spočíva okrem tematiky komercializácie Vianoc, nedostatku fantázie a viery na zázraky, ale aj v pôsobivej súdnej dráme, zaberajúcej záverečnú polhodinu a nie je tu núdza ani o emócie. Komediálna stránka pobaví, avšak nie bláznivým humorom, u ktorého sa bude divák trhať od smiechu, ale jemnejším a citlivejším humorom, ktorý nekĺzava do nejakej frašky, ale vyčaruje úsmev na tvári. Dĺžka čítajúca hodinu a pol je vhodnou a rozumne zvolenou. Vďaka tomu tento film nenudí a pomerne rýchlo ubehne. Za jediné výrazné slabiny by som považoval réžiu a úvod. Vhodnejším režisérom by mi prišiel Frank Capra, ktorý okrem toho, že natočil It's a Wonderful Life (1946), tak aj určite by mu sadla aj téma komercia a Vianoce, navyše ako režisér mal oveľa viac skúseností než Season. Z dua Miracle on 34th Street (1947) a The Bishop's Wife (1947) mi ako lepší vianočný film príde o trošku ten druhý menovaný, hlavne preto, že viac emočne zapôsobí na divákov. Úvod, odohrávajúci sa na Deň vďakyvzdania, je tu zbytočným a dal by spraviť inak. Zoznámenie všetkých troch postáv Krisa, Doris a jej dcéry Susan mohlo prebehnúť napr. aj pri návšteve Santu v obchode. Z postáv sú najzaujímavejšie tri. Kris Kringle, ako dobrosrdečný a priateľský človek, ktorý si dal za úlohu presvedčiť malé dievča, že zázraky sa dejú. Susan Walker, ako malé dievčatko, kto nielenže neverí na nadprirodzené bytosti, ale taktiež nemá ani fantáziu. Doris Walker, ako jej matka, ktorá sa snaží vychovávať svoje dieťa tak, aby premýšľalo iba racionálne a nepoužívalo svoju fantáziu. Celkovo sa jedná o výborný vianočný film, ktorý sa venuje silným a dodnes aktuálnym problémom (komercializácia Vianoc, nedostatok fantázie a viera v zázraky), pričom ani po takmer 70-tich rokoch nestratil na svojej pôsobivosti a pripomenutí toho, čím by mal vianočný čas byť.     

HERCI

   Edmund Gwenn vo svojej najlepšej a takisto životnej úlohe pôsobí veľmi presvedčivo. Svojim vystupovaním si získa srdcia nejedného diváka, pritom mu na to stačí len jeho charizma a priateľské vystupovanie. Niekedy platí, že menej je viac a tu sa to potvrdilo. Na veľký výkon mu stačilo tak málo. Natalie Wood mala v dobe nakrúcania iba 8 rokov, ale na rozdiel od mnohých detských hereckých hviezd nie je otravná, naopak, každý si ju pomerne rýchlo obľúbi a zamiluje. Wood tu okrem svojej peknej detskej tváričky preukázala aj svoj talent, navyše ona je jedným z mála príkladov toho, že ak na sebe detská herecká hviezda pracuje, tak môže uspieť aj v dospelosti. Maureen O'Hara bola takisto veľmi presvedčivou, ona sa do takýchto úloh racionálnych žien náramne hodila. John Payne je jedinou slabinou hlavného hereckého obsadenia. Bez charizmy a väčšinu času aj nevýrazný, ako keby tu ani nebol. Vedel by som si tu predstaviť niekoho z týchto hercov: Fred MacMurray, James Stewart, Cary Grant alebo Ray Milland.[1] Z ostatných hercov už nie je koho vyzdvihnúť.


HODNOTENIE

82%


[1] Prví traja mali navyše s vianočnými titulmi už skúsenosti. MacMurray hral v Remember the Night (1940), Stewart zase v It's a Wonderful Life (1946) a Grant v The Bishop's Wife (1947).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára