22. 10. 2016

To Catch a Thief (1955)

   V roku 1955 uviedol režisér Alfred Hitchcock do kín dve svoje diela. Koncom septembra to bola čierna komédia The Trouble with Harry (1955), avšak na začiatku augusta mala premiéru práve táto romantický krimi thriller To Catch a Thief (1955).

STORY LINE

   Najobľúbenejším režisérovým námetom boli thrillery s tematikou zámeny identít, keď nespravodlivo obvinený muž, v snahe očistiť svoje meno, musí pátrať po skutočných vinníkoch a zároveň utekať pred políciou a zloduchmi. Hitchcock sa tejto látke venoval už predtým, v rodnej Británii[1] alebo potom neskôr v USA.[2] Do dokonalosti ju doviedol v North by Northwest (1959).[3] Režisér u To Catch a Thief (1955) uchopil svoju obľúbenú tému zase o trošku ináč než predtým alebo potom. A to predovšetkým z troch dôvodov. Za prvé kvôli hlavnej postave, ktorou je bývalý zlodej. Zatiaľ čo u väčšiny diel režiséra, kde spracovával tento námet, bola postava nespravodlivo obvineného muža vykreslená ako dobrák, proti ktorému svedčili len nepriame dôkazy, tak u To Catch a Thief (1955) je hlavnou postavou muž, ktorý bol sám pred pár rokmi na šikmej ploche a okrem nepriamych dôkazov mu najviac priťažuje práve jeho minulosť. Z toho dôvodu tak nevzbudzuje moc dôvery nielen u polície, ale ani u ľudí, s ktorými sa stretne resp., s tými, ktorí sa dozvedia o jeho minulosti. Hitch tak postavil svojho hrdinu do vcelku originálnej a zaujímavej situácie, keď musí pátrať vo vlastných radoch a zároveň sa nad ním stále vznáša otázka, že či sa náhodou naozaj nerozhodol vrátiť ku svojej predošlej profesii. Za druhé tu dôležitú úlohu zohráva prostredie, v ktorom sa celý dej odohráva. Tú predstavuje Francúzska riviéra a Monako, ktoré v kombinácii s farebnou kamerou vytvárajú nádherné zábery týchto miest, či už ide o tie denné alebo o tie nočné. Zároveň majú tieto miesta v sebe jedinečnú atmosféru, ktorá sa k tejto zápletke vynikajúco hodí. Možno povedať, že prostredie je tu ďalším „hercom“, ktoré tu má svoje nezastupiteľné miesto, bez neho by totiž stratilo svoju špecifickú atmosféru. Nenapadá ma teraz žiadna iná režisérova snímka, v ktorej by Hitch staval tak výrazne do popredia, v exteriéroch a interiéroch, prostredie. Za tretie je to tým, že režisér prekvapil tým, že neuchopil túto snímku ako krimi thriller doplnený o romantiku, avšak je to vyvážený mix, romantiky a krimi thrilleru doplnený jemným humorom. Nie, že by to nejak vadilo, ale skôr je to také upozornenie pre tých, ktorí očakávajú od tejto snímky to prvé, teda v prvom rade krimi thriller, tak aby neboli sklamaní. Z technických vecí by som vyzdvihol hlavne farebnú kameru, zásluhou ktorej vyniklo prostredie a postarala sa o nádherné zábery krajiny. Treba si však uvedomiť, že farebná kamera nebola v polovici 50-tych rokov ešte bežnou pri každom projekte, napr. iba o 2 roky staršia vojnová dráma From Here to Eternity (1953), odohrávajúca sa na Havaji, bola natočená čierno-bielou kamerou, pričom vhodnejšou by bola farebná. To isté platí aj pre romantickú komédiu Roman Holiday (1953) zasadenú do Ríma. Za pozornosť stoja tiež krásne, ženské kostýmy, o ktoré sa postarala jedna z najlepších vo svojom obore, Edith Head. Hlavná herečka počas celého diania vymení viacero šiat pričom tie najpamätnejšie sú určite zlaté šaty, ktoré mala na sebe oblečené pri maškarnom bále. Po príbehovej stránke ide o dve, svojou kvalitou rôzne, dejové linky. V tej romantickej je všetko také, ako má byť. Veľa tu robí svoje najmä krajina, ale aj tak romanca medzi oboma hlavnými hrdinami klape, navyše je vhodne okorenená aj humorom, v podobe vtipných dialógov alebo scénok. Napriek tomu, že Hitchcock býva často označovaný za majstra napätia, tak tu je jasne vidieť, že ovládal vo svojich snímkach aj humor a romantiku. V tej krimi thrillerovej však režisér prekvapivo zaostal za očakávaniami. Je paradoxom, že tá zložka, ktorá mu v jeho kariére išla najlepšie, je v tomto prípade slabo spracovaná a vôbec nefunguje. Napätie, ktoré by sa v iných režisérových filmov dalo miestami až krájať, tu chýba. Absentuje tu aj nejaký dejový zvrat, ktorý by to spravil pútavejším a zaujímavejším, dokonca aj odhalenie skutočného vinníka je priľahké a dá sa odhaliť už na začiatku. Je to škoda, pretože úspešne skombinovať romantiku a thriller sa režisérovi už predtým niekoľkokrát podarilo, výsledkom čoho boli počiny ako napr. Notorious (1946) alebo Rear Window (1954). Hitch to mal spraviť buď ako čisto romantickú snímku alebo potom pridať viac na napätí. Túto linku tak aspoň čiastočne zachraňuje vhodne zvolená minutáž a svižné tempo, kvôli ktorému to nenudí a aj vcelku rýchlo ubehne. Z postáv je najzaujímavejším iba hlavný hrdina, John Robie, ktorého môžeme u Hitchovej témy sledovať v trochu inej podobe resp. polohe. Netreba dodávať, že táto postava stojí vo veľkej miere na jej hereckom predstaviteľovi. Z ďalších postáv stojí za zmienku už len Frances aj to len kvôli herečke, ktorá ju stvárnila a tiež krásnym šatám, ktoré strieda v každej scéne. Inak táto postava, podobne ako tie ďalšie nemajú až tak čoho ponúknuť. Jessie a Hughson sú vtipní, ale to je asi tak všetko. Celkovo sa jedná o nadpriemerný romantický krimi thriller, ktorý môže ťažiť okrem nádherného prostredia aj z chémie medzi hrdinami/hercami a romantickej linky ako takej, ale slabinou je nulové napätie, žiadny zvrat a príliš ľahko odhadnuteľný zloduch.  

HERCI a HUDBA

   Cary Grant so svojim typickým šarmom, humorom a eleganciou potvrdzuje, že okrem komediálnych úloh, ktoré zvládal bravúrne, mu išli aj tie romantické. Trošku zamrzí, že tu neukázal aj nejakú vtipnú kreáciu. Grace Kelly bola jednou z najkrajších herečiek a práve táto jej krása najviac vynikla u Hitchových filmoch, či už to bolo tento, ale tie dva predtým: Dial M for Murder (1954)Rear Window (1954). Chémia medzi obomi hercami funguje dokonalo, nechýbajú v nej ani menšie slovné prestrelky, ktoré pobavia. Jessie Royce Landis a John Williams vo svojich úlohách pobavia, kľudne sa im mohlo dostať viac pozornosti. Tú nedostal ani Charles Vanel, pričom by si ju takisto zaslúžil. Brigitte Auber je dosť nesympatická, nehodila sa sem a nič ani nehrala. Vedel by som si tu predstaviť nejakú inú francúzsku herečku, ako napr. Jeanne Moreau alebo Brigitte Bardot. Tieto dve zodpovedajú jednak kritériám postavy a jednak aj tomu, že debutovali vo filmoch ešte pred rokom 1955. Hudbu k filmu zložil Lyn Murray, ktorému sa však nepodarilo skomponovať nejaké výrazné alebo zaujímavé motívy, či už tie napínavé alebo tie romantické, čo je dosť škoda. Murray sa podľa môjho názoru nehodil pre celovečerné filmy, čo potvrdzuje aj jeho kariéra, kde skladal prevažne pre televízne filmy, seriály a dokumenty. Vhodnejším by bol Bernard Herrmann, s ktorým Hitchcock začal spolupracovať už na svojom nasledujúcom projekte, spomínanej čiernej komédii The Trouble with Harry (1955).


HODNOTENIE

65%


[1] The Lodger: A Story of the London Fog (1927), The 39 Steps (1935) a čiastočne aj The Man Who Knew Too Much (1934).
[3] Po roku 1956 sa jej Hitchcock ešte venoval u The Wrong Man (1956), Frenzy (1972), čiastočne aj u The Man Who Knew Too Much (1956) alebo Torn Curtain (1966).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára