24. 10. 2016

The Wolf Man (1941)

   Hororový žáner zohrával podstatnú úlohu v americkej kinematografii počas 30-tych rokov. Vo vtedajšom období predstavil horor divákom niekoľké, dnes už legendárne monštrá, ktoré sa zvyknúť nazývať aj ako „monštrá Universalu“, vzhľadom na to, že ich produkovalo štúdio Universal Pictures. Túto sériu o monštrách začal Dracula (1931), ktorého úspech viedol k ďalším a tak ho postupne nasledovali Frankenstein (1931), The Mummy (1932), The Invisible Man (1933) a na začiatku tej ďalšej dekády ju zakončil práve The Wolf Man (1941).

STORY LINE

   Zatiaľ čo v prvej polovici 30-tych rokov slávilo štúdio Universal so svojimi monštrami úspech, tak v tej druhej, predovšetkým ku jej koncu a na prelome 40-tych rokov sa už nachádzalo v menšej kríze, keďže nové monštrá prakticky nevznikali a taktiež preto, že diváci boli pokračovaniami už presýtení, navyše s každým ďalším išla jeho kvalita stále viac a viac dole a dole.[1] Štúdio si samozrejme túto nepriaznivú situáciu uvedomovalo a začiatkom 40-tych sa rozhodlo s ňou niečo urobiť. Jedným z jej výsledkov bolo to, že Vlkolak dostal od nich druhú šancu. Toto monštrum totiž  Universal predstavil už pár rokov predtým, v horore Werewolf of London (1935), ktorý však vo vtedajšej dobe nezaznamenal úspech, práve naopak, najviac sa mu vyčítala podobnosť (hlavný hrdina je vedec alebo premena monštra) s hororom Dr. Jekyll and Mr. Hyde (1931). Toto malo za následok, že štúdio bolo pri svojom druhom pokuse opatrnejšie a nechcelo, aby sa situácia zopakovala. Za najlepšiu zložku na Werewolf of London (1935) možno určite považovať masky, na ktorých spolupracoval Jack P. Pierce. Mimochodom bol to on, kto vytvoril vzhľad všetkých monštier Universalu a podieľal sa aj na mnohých ich pokračovaniach. Pokým u Werewolf of London (1935) musel na maske „šetriť“, aby pre divákov bolo možné rozoznať herca skrývajúceho sa pod ňou, tak u The Wolf Man (1941) mohol použiť vzhľad, ktorý pôvodne zamýšľal už predtým, čo predstavovalo väčšie množstvo ochlpenia na tvári, rukách a „novinkou“ bolo na nohách. Masky, ktoré tu Pierce vytvoril patria spolu s tými u Frankenstein (1931)The Mummy (1932) k jeho najlepším. Z technických vecí stojí za zmienku ešte kamera, ktorá vynikne hlavne pri nočných scénach. Réžie sa chopil neznámy George Waggner, ktorý nielenže nepatril medzi zručných hororových tvorcov, avšak ani v jeho filmografii nemožno nájsť nejaký iný, známejší počin než je The Wolf Man (1941). Je to trochu škoda, keďže Waggner tu dokázal, že vie pracovať so zápletkou a podať ju divákovi. Po príbehovej stránke ide totiž o zaujímavé skombinovanie hororu a drámy. Hororová linka síce nevydesí, to však z hororov vzniknutých pred rokom 1970 dokáže len veľmi malé množstvo. Čo ale v tejto linke dodnes funguje je jej pôsobivá atmosféra opierajúca sa o tri dôležité faktory, a to hmlu, les a noc. Práve tieto scény vytvárajú svojskú atmosféru a majú v sebe jedinečný trošku hororový nádych. Hororová linka je na vtedajšiu dobu pomerne slušná, aj keď by sa z nej dalo vyťažiť ešte trochu viac. Dramatická linka je na prekvapenie spracovaná ešte lepšie. Režisérovi sa na počudovanie vcelku úspešne podarilo nadviazať na Jamesa Whalea, režiséra diel Frankenstein (1931), The Invisible Man (1933) a Bride of Frankenstein (1935) a aj on k tomuto monštru pridal ľudský rozmer a jeho tragédiu. Režisér sa prostredníctvom hlavnej postavy snaží vykresliť jej neľahký osud a trápenie. Emócie sa tu darí vyvolávať a čo je najzaujímavejšie, tak romantická vsuvka tu takisto má svoje miesto. Spôsob, akým bola uchopená, (milostný trojuholník) pridáva do deja väčšiu dramatickosť. Waggner robil čo mohol v rámci svojich možností, ale zručnejší režisér, ako napr. spomínaný Whale by z tejto látky podľa môjho názoru dokázal dostať ešte o čosi viac. Z postáv zaujme len hlavný hrdina a monštrum zároveň, predovšetkým si autori dali záležať na zobrazení jeho pocitov beznádeje a zúfalstva, ktoré zapôsobí aj na divákov. Vlkolak dostal svoju druhú šancu a možno prehlásiť, že ju aj náležite využil. Osobne si myslím, že dĺžka mohla byť aj väčšia, necelých 68 minút, ak nerátam úvodné a záverečné titulky je vcelku málo, najmä v druhej polovici si to zaslúžilo viac sa venovať hlavnej postave a jej súbojom so sebou samým. Z ostatných postáv nestojí za zmienku už nikto, pretože buď nemá čo ponúknuť (John Talbot, Maleva alebo Gwen Conliffe) alebo dostáva málo priestoru (Bela, Paul Montford alebo Frank Andrews). Celkovo sa jedná o nadpriemerný horor, ktorého najsilnejšou stránkou okrem masiek, monštra a jeho hereckého predstaviteľa je aj prepracovaná a fungujúca dramatická linka.      

HERCI

   Lon Chaney Jr., syn slávnej hororovej legendy 20-tych rokov, Lona Chaneyho, vo svojej najslávnejšej a životnej úlohe podáva najlepší výkon kariéry, keď dokázal do nej vniesť tie správne a potrebné emócie. Trefne vystihol nielen charakter postavy, ale aj jej údel. Vidno, že syn zdedil po otcovi talent pre hororové postavy, pretože on vedel u nich vedel spraviť to isté. Jediné čo ma zaráža je to, že syn nedokázal vystúpiť z otcovho tieňa a to aj napriek tomu, že mal na to potenciál a po tejto snímke taktiež aj otvorené dvere, ale on sa upísal rôznym hororovým pokračovaniam alebo crossoverom,[2] ktorých kvalita s pribúdajúcim počtom klesala. Chaney je tu jediným, kto naozaj hrá, dokonca by som si dovolil tvrdiť, že nebyť jeho tak tento druhý pokus Universalu s týmto monštrom by takisto skončil neúspešne. Z ostatných hercov nie je koho vyzdvihnúť, pričom spolu s ním sú tu ešte dve veľké herecké legendy z 30-tych rokov. Claude Rains, ktorý stvárnil monštrum v The Invisible Man (1933) a Bela Lugosi, preslávený najmä snímkou Dracula (1931). Rains sa do svojej úlohy vôbec nehodí a Lugosi strávi na plátne sotva 2 minúty. Ďalší herci sú nevýrazní a tak nedokážu na seba strhnúť patričnú pozornosť.


HODNOTENIE

64%


[1] Jedinou výnimkou, ktorej sa podarilo nielen vyrovnať, ale dokonca aj prekonať originál bola Bride of Frankenstein (1935).
[2] Za jeden z prvých filmových crossoverov sa považuje práve ten s Chaneym, Frankenstein Meets the Wolf Man (1943).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára