1. 10. 2016

Deepwater Horizon (2016)

   Tento rok v septembri boli uvedené hneď dva filmy o nehodách, ktoré sú založené na skutočných udalostiach. Na začiatku mesiaca mal premiéru Sully (2016). Teraz, na konci mesiaca dorazil do kín práve Deepwater Horizon (2016).

STORY LINE

   Peter Berg mal ako režisér skúsenosti so snímkami podľa skutočných udalostí už pred tromi rokmi, keď stál za vojnovou drámou Lone Survivor (2013), ktorej potenciál sa nepodarilo naplno vyťažiť a výsledkom bol iba nadpriemerný počin, ktorý zaostal za očakávaniami. V prípade Deepwater Horizon (2016) to bolo opačne a očakávania neboli veľké, o viac dokázalo toto dielo prekvapiť. Akcia a vizuálne efekty sú výborné, pričom si na nich dali až tak záležať, že pôsobia, ako keby zachytávali skutočnú haváriu. Niektoré katastrofické diela majú od očí bijúce vizuálne efekty, ktoré potom znižujú ich schopnosť osloviť diváka. Kamera ponúka celé dianie z bezprostrednej blízkosti, vďaka čomu vytvára u diváka dojem, akoby on sám bol na danom mieste spolu s ostatnými. Technické veci a celkovo spracovanie je na vysokej úrovni a prakticky mu nemožno čo vytknúť. Je síce pravda, že u katastrofických snímok je táto stránka prevažne zvládnutá, avšak Deepwater Horizon (2016) ponúka aj niečo navyše, čím sa od tých ostatných odlišuje. Tým je výborne zvládnutá práca režiséra s napätím a taktiež jeho postupným gradovaním. Berg tu nadviazal na svoj akčný thriller The Kingdom (2007), kde v záverečnej polhodinke odštartoval strhujúcu pasáž plnú akcie a napätia, ale tu urobil to opačne. Deepwater Horizon (2016) totiž po úvodnej polhodinke jednou veľkou a neprerušovanou sekvenciou trvajúcou takmer hodinu, skoro až do samotného konca, ktorá nedá divákovi ani na sekundu vydýchnuť a neustále ho drží v napätí a očakávania z ďalšieho vývoja. Dalo by sa to prirovnať k úvodnej akčnej scéne z minuloročného sci-fi Mad Max: Fury Road (2015) akurát, že dva krát tak dlhej. Berg za pomoci efektov, vhodne umiestnenej kamery a trefne zvolenej hudby dokázal vytvoriť niekoľko nervy drásajúcich scén, ktoré dostanú každého diváka. Po príbehovej stránke by sa zvolený prístup režiséra dal označiť za polo-dokumentárny, lebo je rekonštrukciou skutočných udalosti,[1] keď opisuje osudný deň a celý priebeh nehody. Som presvedčený, že tento film osloví, ako ľudí, čo o tejto udalosti doteraz nevedeli, tak aj tých, ktorí ju poznajú alebo o nej videli nejaké dokumenty.


   Úvodná cca. polhodina slúži na oboznámenie sa so súkromím hlavného hrdinu a životom na ropnej plošine. Samozrejme vec, že režisér nemôže začať rozprávanie pár minút pred haváriou, ale treba k tomu nejaký úvod a tiež vystavať dej. Problém vidím v tom, že polhodine je celkom dosť a dalo by sa to spraviť aj za podstatne menšiu dobu. Od prvého testovania až do úplného záveru však nie je čo vytknúť, pretože jednak je to pôsobivo a pútavo nakrútené a jednak to aj vcelku rýchlo ubehne. Vďaka tomu za zdá, že táto snímka nemá 110 minút, ale iba 70 minút a nebyť pomalého a naťahovaného úvodu, tak by to malo ešte lepší a silnejší efekt na divákov. Zápletka ponúkne iba opis celej udalosti, ako to všetko prebiehalo a vyzeralo, ale čakať tu nejaký prepracovaný príbeh, zvlášť keď je to podľa skutočnosti, to nemohol asi nikto. Práca s emóciami je zvládnutá, divák sa určite bude báť a zaujímať o osud postáv, navyše musím oceniť, že režisér a scenáristi sa vyhli prehnanému pátosu, či už v podobe dialógov alebo scén, z oboch by sme tu našli iba po jednom, čo je viac než prijateľné množstvo. Postavy sa držia zaužívaných šablón, typických pre katastrofické diela, či už je to klasický vzorný otecko od rodiny (Mike Williams), klasický dobrák (Jimmy Harrell) alebo klasický zloduch (Vidrine). Ťažko však vyčítať šablónovitosť, keďže sú to reálne osoby, ale zase netreba to ani nejako veľmi prehliadať. Felicia, žena hlavnej postavy mi prišla úplne zbytočná a pre celú zápletku nepotrebná. Ostatné postavy nedokázali zaujať alebo strhnúť na seba pozornosť. Keby som mal porovnať Deepwater Horizon (2016)Sully (2016), tak určiť víťaza by bolo ťažké, pretože oba počiny sú na tom kvalitou na rovnako, navyše oba sú odlišného žánrového zaradenia. Prvý je katastrofickou akčnou drámou a druhý „len“ drámou. Celkovo sa jedná o kvalitnú katastrofickú akčnú drámu, ktorá okrem technickej stránky ponúka aj poriadnu porciu akcie a napätia. Určite je to jeden z najlepších katastrofických, aké vznikli za posledných 10 rokov a možno že aj za viac.     

HERCI a HUDBA

   Mark Wahlberg, Kurt Russell a John Malkovich sa do svojich úloh náramne hodili a pôsobili v nich prirodzene. Nepodávali tu síce nejaké veľké herecké výkony, ale o tom to ani nemalo byť a vlastne na to tu ani nebol nejaký veľký priestor. Podstatné je to, že neprehrávajú a hrajú to, čo im scenár umožňuje. Z ďalších hercov nemožno vyzdvihnúť nikoho, keďže nedostávajú až tak veľa priestoru. Jedinú námietku by som mal ku Kate Hudson, ktorej postava je tu zbytočná. Hudbu k filmu zložil Steve Jablonsky, ktorý s režisérom spolupracoval už predtým a to na Battleship (2012) a Lone Survivor (2013), kde ale nevytvoril nejaké zaujímavé skladby a išlo skôr o ničím nevynikajúcu hudbu. Deepwater Horizon (2016) dopadol takisto, lebo na samostatné počúvanie je to nevýrazná a ničím výnimočná hudba, ale vo filme, pri daných scénach je použitá vhodne a funguje v nich. Podľa mňa Jablonsky nebol tou najlepšou voľbou, viac sa mi sem hodia skôr Henry Jackman viď. jeho hudba ku post-apokalyptickému sci-fi The 5th Wave (2016) alebo Junkie XL a jeho skladby k taktiež post-apokalyptickému sci-fi Mad Max: Fury Road (2015).


HODNOTENIE

73%


[1] 20.4.2010 došlo k výbuchu ropnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára