17. 10. 2016

Anthropoid (2016)

   27.5.1942 uskutočnili dvaja československí výsadkári Ján Kubiš a Jozef Gabčík atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Protektorátu Čechy a Morava, ale tiež aj jedného z najvyšších nacistických predstaviteľov Reinharda Heydricha.[1] Krycí názov operácie, bol Anthropoid a práve ten dostal aj tento spoločný projekt vzniknutý v britsko-česko-francúzskej produkcii, s názvom Anthropoid (2016).

STORY LINE

   Britský režisér Sean Ellis doteraz u väčšiny divákov známym iba vďaka romantickej komédii/dráme Cashback (2006) si pre svoj najnovší počin vybral Druhú svetovú vojnu, konkrétne jednu z najdôležitejších kapitol českých resp. československých dejín z tohto obdobia. Táto téma bola v Česku už niekoľkokrát sfilmovaná: Atentát (1964), Lidice (2011) alebo v seriály České století (2013), v tretej epizóde s názvom Kulka pro Heydricha. V zahraničí ide o málo známu udalosť, ktorej sa okrem dvoch snímok, Hangmen Also Die! (1943) a Hitler's Madman (1943), natočených iba necelý rok po atentáte, nevenovala po filmovej stránke veľká pozornosť. Obe americké diela sú však poznačené dobou, v ktorej vznikli a to z dvoch dôvodov. Za prvé kvôli tomu, že boli nakrútené počas Druhej svetovej vojny, kedy takmer všetky vojnové snímky, či už tie, ktoré vznikli u Spojencov (USA, Veľká Británia alebo ZSSR) alebo na strane Osi (Japonsko, Nemecko alebo Taliansko), obsahovali propagandu a tým pádom po vojne stratili zo svojho významu. Za druhé preto, že oba počiny sú historicky nepresné, keďže medzi atentátom a ich uvedeným uplynul necelý rok, tak mnohé udalosti sa odohrali inak než tomu bolo v skutočnosti. Z českých filmov sa výlučne na atentát zameriava len ten prvý, Atentát (1964), pretože u Lidice (2011) sa stane na začiatku, potom sa už dej sústreďuje iba na jeho následky (zničenie tejto obce Nemcami) a zase Kulka pro Heydricha skúma túto udalosť z pohľadu českej exilovej vlády v Londýne. Ellis mal tak pred sebou náročnú úlohu jednak zaujať zahraničného diváka, ktorý o tejto udalosti doteraz nemal možno ani tušenia a jednak osloviť a zároveň neuraziť aj českého diváka, ktorý si určite kládol vysoké nároky. Z technických vecí nie je čo vytknúť. Výborná výprava pozostávajúca z dobových budov (katedrála), vozidiel alebo zbraní doplnená o výborné dobové kostýmy (najmä vojenské uniformy). Kamere, za ktorou stál režisér, takisto nemožno nič vytknúť, pretože ponúka množstvo nádherných (pohľad na Prahu) a pôsobivých (atentát a prestrelka v kostole) záberov. Práve technické veci podporujú atmosféru a divák má tak skutočne pocit, že sa to odohráva v roku 1942.


   Po príbehovej stránke je to už niečo iné. Snímka by sa dala rozdeliť na dve polovice, pričom v tej prvej sledujeme prípravy a samotný atentát a v tej druhej udalosti, ktoré nasledovali po ňom, teda osud parašutistov. Prvá časť funguje tak na 50%, kde za klady možno považovať to, že príbeh začína už zoskokom výsadkárov a nie ešte v Londýne. Ďalej treba oceniť vystihnutie a zobrazenie vtedajšej atmosféry a spoločnosti začiatkom roku 1942 (kolaborácia, paranoja, udavačstvo), taktiež to, že zápletka sa nesústredí iba na atentát, ale pracuje aj s postavami a v neposlednom rade treba vyzdvihnúť samotný atentát, ktorý je práve akýmsi vyvrcholením tejto prvej časti. Napätie v tejto pasáži by sa dalo krájať. Za slabinu by som tu pokladal to, že dianie pred atentátom tu bolo natiahnuté a miestami nezáživné, určite to chcelo rýchlejšie a živšie tempo. Druhá časť je na podstatne lepšej úrovni. Represálie proti domácemu obyvateľstvu, pátranie po parašutistoch a záverečná prestrelka v katedrále sú pútavo spravené, nechýba v nich napätie a pri tej poslednej nechýba ani akcia, ktorá je oku lahodiaca. Práca s emóciami sa koncentruje hlavne na oboch hrdinov, kde spoznáme ich vnútornú stránku, čo sa však týka nejakých silných scén, tak nie je ich tu mnoho a preto nezapôsobia na diváka tak ako by mali. Ťažko povedať, že či by to iný zahraničný spravil lepšie. V tejto súvislosti ma napadá momentálne iba Christopher Nolan, ktorý práve dokončuje iný vojnový film z Druhej svetovej vojny podľa skutočných udalostí, Dunkirk (2017), škoda, že ho nezaujala radšej operácia Anthropoid. Z postáv stoja za pozornosť iba hlavní hrdinovia Jozef Gabčík a Ján Kubiš, predovšetkým ich rozdielnosť, to ako obaja vnímajú situáciu a potom následne sa s ňou vyrovnávajú dáva divákovi možnosť nahliadnuť na ich charakter. Obe postavy sa navyše môžu oprieť o svojich hereckých predstaviteľov. Ostatné postavy nemajú čo ponúknuť. Celkovo sa jedná o kvalitný historicko-vojnový thriller u ktorého treba okrem technickej stránky vyzdvihnúť aj akciu, napätie, prácu s hlavnými postavami a atraktívnosť tematiky pre divákov, či už tých zahraničných alebo tých českých a slovenských. Každopádne musím povedať, že vzhľadom na to, že nejde výlučne o českú snímku, tak to možno dopadlo lepšie než keby si to spravia sami.

HERCI a HUDBA

   Toto dielo stojí predovšetkým na dvoch hercoch. Cillian Murphy nesklamal a potvrdil svoje kvality. Práve vďaka jeho prejavu robí svoju postavu zaujímavou najmä čo sa týka jej charakteru. Jamie Dornan príjemne prekvapil, táto úloha mu skvelo sadla a dal si na nej záležať. Obaja herci sa kvôli rozdielnym charakterom postáv vhodne doplňujú a chémia medzi nimi funguje. Z ďalších hercov nie je koho spomenúť, keďže podávajú priemerné výkony, ktorými na seba neupozorňujú a nemôžu tak nevyniknúť. Hudbu k filmu zložil Robin Foster. Napriek tomu, že ide iba o jeho tretí celovečerný počin,[2], tak je to vcelku slušná práca. Dramatické (The Crypt), napínavé (The Assassination), ale aj temné motívy (The Drop) odrážajú nielen atmosféru celého diela, ale podporujú aj konkrétne scény, v ktorých sú použité. Najlepšou skladbou je podľa mňa The Last Stand, ktorá v kostolnej scéne vynikajúcu funguje a až tak vyvoláva zimomriavky. Vedel by som si tu síce predstaviť aj skúsenejšieho skladateľa, ale zase na tretí celovečerný film to vôbec nie je zlé, práve naopak je tu cítiť potenciál tohto skladateľa.


HODNOTENIE

70%


[1] Heydrich bol aj šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti, Bezpečnostnej služby a bol hlavným strojcom tzv. konečného riešenia židovskej otázky. Svoj úrad zastupujúceho protektora vykonával od septembra 1941 do júna 1942.
[2] Predtým skomponoval hudbu už pre predchádzajúci režisérov projekt, krimi drámu Metro Manila (2013).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára