12. 9. 2016

Sully (2016)

   Tento rok v septembri budú uvedené hneď dva filmy o nehodách, ktoré sú založené na skutočných udalostiach. Na konci mesiaca to bude Deepwater Horizon (2016), avšak ešte predtým, na začiatku mesiaca, mal premiéru práve Sully (2016).

STORY LINE

   Clint Eastwood po snímke Gran Torino (2008) oznámil, že končí s herectvom a bude sa venovať už len réžii. Natočil síce ešte slušný Invictus (2009), ale jeho nasledujúce dve diela Hereafter (2010) a J. Edgar (2011) boli len priemer, pričom ho prinútili vrátiť sa späť pred kameru v počine Trouble with the Curve (2012). Potom však opäť zasadol na režisérsku stoličku, ale s rovnakým výsledkom, keď najprv American Sniper (2014) nedokázal využiť svoj potenciál a Jersey Boys (2014) taktiež neboli výnimočným projektom. To všetko malo na svedomí, že moje očakávania ohľadom tohto filmu nebolo príliš veľké, práve naopak posledné Eastwoodove režisérske kúsky u mňa príliš dôvery nevzbudzovali. Teraz však môžem povedať, že Eastwood ma veľmi príjemne prekvapil. Podľa mňa ide o jeho najlepšie režisérske dielo od Gran Torino (2008). Režisér, akoby si bol vedomý svojich predchádzajúcich chýb u posledných filmov a poučil sa z nich. V prvom rade tu nie je žiaden pátos, aký bol u American Sniper (2014). Rovnako tak režisér tentoraz zvláda skákanie medzi časovými osami, ktoré mu predtým nevyšlo u J. Edgar (2011) a Flags of Our Fathers (2006). Teraz obe časové osi (po havárii a priebeh letu) predstavuje tak, že tvoria akoby jeden celok, kde režisér postupne dávku informácie a postupne tak pred divákmi odhaľuje celý príbeh. Obidve tieto osi sú navyše pre diváka atraktívnymi, taktiež je doslova hladný po informáciách a chce sa dozvedieť viac, preto mu vôbec nevadí ich striedanie. Po príbehovej stránke zvolil režisér polo-dokumentárny prístup. Dalo by sa povedať, že to je viac hraný dokument než film. Väčšinu času totiž zaberá opis udalostí (priebeh letu a priebeh vyšetrovania). Menšiu časť zaberá spoznávanie hlavného hrdinu (flashbacky z jeho minulosti a pomery v rodine). Práve z tohto dôvodu má táto snímka bližšie ku United 93 (2006) než ku Flight (2012). S druhým menovaním ho spája len postup (havária a následné vyšetrovanie), avšak aj to je vďaka dvom časovým líniám odlišné, keďže je obe línie dávkujú informácie postupne. United 93 (2006) je však rovnako ako Sully (2016) rekonštrukciou skutočných udalostí,[1] pričom sa na udalosti pozerá nezaujato a snaží sa ich sprostredkovať čo najreálnejšie. Myslím si, že Sully (2016) má čo povedať resp. má potenciál osloviť ako ľudí, čo o tejto udalosti počujú prvý krát, tak aj tých, ktorí o nej vedia alebo videli nejaké dokumenty o tom. Čo sa týka oboch časových línii, tak obe sú podľa mňa dobre spracované, nenudia, práve naopak. Pri havárii nechýba potrebné napätie a pri vyšetrovaní zase správne vytvorená dráma a emócie. Jediné čo by som v deji vytkol je to, že tu chýbajú nejaké väčšie emócie, aby ešte viac zapôsobili na diváka, ale zase treba si uvedomiť, že ak by sa viac pritlačilo, tak už by to možno bolo moc. Minutáž je takisto rozumne zvolená, čo umožňuje zbytočne sa nezdržovať, ale ísť priamo k veci a sústrediť iba na tie dôležitejšie veci, bez nejakých zbytočných dejových odbočiek. Hodina a pol je navyše pre takýto typ, či už drámy alebo podobných diel, dosť nezvyčajnou, napr. United 93 (2006) má skoro dve hodiny, zatiaľ čo Flight (2012) až dve a štvrť hodiny. Vďaka vhodnej minutáži Sully (2016) vôbec nenudí a pomerne rýchlo ubehne, keďže stále sa tu niečo deje. S postavami je to zložitejšie a to hneď z dvoch dôvodov. Za prvé preto, že je zvolený polo-dokumentárny prístup, kde pozornosť sa zameriava hlavne na príbeh, teda na haváriu a vyšetrovanie, tým pádom sú postavy zatlačené do úzadia resp. tu nehrajú až tak dôležitú úlohu. Za druhé preto, že ako to už samotný názov filmu napovedá, tak pozornosť sa koncentruje prevažne len na hlavného hrdinu Sullyho, o ktorom sa dozvedáme viac než o ostatných postavách, či už prostredníctvom flashbackov alebo prostredníctvom scén s jeho ženou. Ďalšie postavy tak nemajú možnosť vyniknúť a sú tu v podstate len do počtu. Celkovo sa jedná o kvalitnú biografickú drámu, ktorá rozhodne nezapadá ani do nadpriemeru (60%), ale nie je ani výborná (80%), je uprostred, pretože jej trochu, hlavne do tej druhej skupiny, chýba. Eastwood ma milo prekvapil a dokázal, že aj vzhľadom na vysoký vek (86 rokov) ešte stále vie režírovať. Teraz som viac zvedavý na jeho nasledujúci projekt, než predtým.

HUDBA a HERCI

   Tom Hanks je výborný herec, o tom niet pochýb a potvrdil to aj tu, kde som mu veril každú emóciu a scénu v ktorej sa objavil. Bez obáv môžem prehlásiť, že to je práve on, kto je po hereckej stránke ťahúňom tejto drámy. Písať niečo ďalšie o jeho výkone nemá zmysel. Aaron Eckhart takisto podal výborný výkon a bol vo svojej úlohe uveriteľný, škoda, že nemal viac priestoru. U ostatných hercov je ťažké hodnotiť ich výkony, keďže mali ešte menej priestoru, ale môžem povedať o nich aspoň to, že boli vhodne obsadení, žiadny z nich mi neprišiel, že by sa do svojej úlohy nehodil alebo že by v nej prehrával. Hudbu k filmu zložil skladateľ Christian Jacob a skupina Tierney Sutton Band. Jacob predtým skomponoval hudbu iba pre drámu Blue in Green (2005), takže v oblasti filmovej hudby je to stále nováčik, ale môžem povedať, že v spolupráci s menovanou skupinou sa im podaril vytvoriť slušné skladby, ktoré podporujú ako napínavé scény (havária), tak aj tie konverzačné (vyšetrovanie).


HODNOTENIE

72%


[1] United 93 (2006) sa venuje udalostiam z 11.9.2001 a opisuje priebeh letu číslo 93, jedného zo štyroch unesených lietadiel v tento osudný deň. Sully (2016) zase zachytáva let číslo 1549, ktorý 15.1.2009 musel núdzovo pristáť v rieke Hudson.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára