14. 8. 2016

Suicide Squad (2016)

   Warner Bros., ktoré v súčasnosti vlastný práva na hrdinov vydavateľstva DC Comics vrhlo tento rok do kín hneď dva veľké projekty. Prvým bol Batman v Superman: Dawn of Justice (2016), ktorý nemal byť len prvou hranou celovečernou snímkou, kde sa títo dvaja najznámejšími komiksovími hrdinovia mali stretnúť a postaviť proti sebe, ale takisto toto dielo malo viac prehĺbiť univerzum, na ktorom chceli Warneri ďalej stavať. Výsledok sa však dočkal väčšinou negatívnych ohlasov, čo čiastočne zmenilo až vydanie rozšírenej verzie. Druhým je práve Suicide Squad (2016), ktorá na plátna kín prináša vôbec prvú komiksovú tímovku antihrdinov.

STORY LINE

   S nápadom vytvoriť komiksovú tímovku zo záporákov prišli už v Sony, a to po premiére The Amazing Spider-Man (2012), kedy oznámili svoje veľké plány na vytvorenie vlastného univerza, ktoré malo konkurovať Marvelu, Foxu a neskôr aj Warnerom. To okrem troch sequelov malo zahrňovať aj tímovku Sinister Six, kde sa mali predstaviť hlavní spider-manový nepriatelia. Prípravu tejto tímovku však zmaril už hneď prvý počin z budovaného univerza, The Amazing Spider-Man 2 (2014). Ten nedosiahol také tržby, v aké štúdio dúfalo. Spočiatku to viedlo k odloženiu Sinister Six, ale neskôr sa Sony spojilo s Marvelom a tým pádom bol tejto projekt prakticky mŕtvy. Warnerom a ich Suicide Squad (2016) sa tak naskytla možnosť byť prvým, kto sa pokúsi o zmenu na poli komiksových adaptácii a priniesť na plátna tímovku záporákov. David Ayer bol nepochybne nečakanou a zvláštnou voľbou na post režiséra. Človek, ktorý doteraz režíroval prevažne iba akčné thrillery odohrávajúce sa v radoch polície, ako napr. Harsh Times (2005), Street Kings (2008) alebo End of Watch (2012), určite nepríde ako vhodná osoba, ktorá by sa hodila ku komiksovke. Ayer sa síce už pred dvomi rokmi snažil u zmenu žánru, ale jeho vojnová dráma Fury (2014) ponúkla okrem vynikajúcej hudby a akcie len predvídateľný príbeh plný klišé. Suicide Squad (2016) si vedie o trochu lepšie. Akcia možno nie je tak dych berúca a veľkolepá ako by sme čakali, ale asi by bolo dosť náročné a ťažké nejak tromfnúť Batman v Superman: Dawn of Justice (2016) alebo X-Men: Apocalypse (2016), pokiaľ sa bavíme o tohtoročných komiksoch, po prípade Warcraft (2016) alebo Independence Day: Resurgence (2016), pokiaľ by sme brali do úvahy aj iné žánre. Akčné scény v týchto 4 spomínaných snímkach považujem za tie najlepšie, ktoré sa v tomto roku natočili a prekonať ich by bolo jednak nemožné a jednak by sa pravdepodobne znovu objavili kritické ohlasy, podobne ako pri záverečnej deštrukcii v Man of Steel (2013). Ayer sa snaží o realistickejšiu akciu, čo sa mu vcelku darí a vďaka tomu tieto scény pôsobia uveriteľne a neprepálene. Jediné, čo by sa akcii dalo vytknúť je to, že tu chýba nejaká zapamätateľná scéna. Humor tu takisto funguje a pre každého je typicky svojským, či už je to Deadshot, Harley Quinn alebo Boomerang. Nevravím, že sa tu budete trhať od smiechu, ale mnohé hlášky alebo scény divákom určite vyčaria úsmev na tvári. Po príbehovej stránke to viditeľne zaostáva za očakávaniami. V prvej tretine sa dej sústreďuje na oboznamovanie diváka s postavami, vrátane ich minulosti, súčasného stavu a dávania celého tímu dohromady. V druhej tretine sa už ide priamo do akcie a tu v podstate ostaneme až do záveru. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, keby sa akcia strieda so scénami, ktoré niekam posúvajú príbeh, ale to sa bohužiaľ nestane a tak akčné sekvencie sú doplňované scénami, ktoré nikam nevedú. Jedinou výnimkou sú tie pasáže, v ktorých sa dozvedáme niečo o minulosti postavách (Diablo a Harley Quinn).


   Stručne by sa to dalo zhrnúť asi tak, že od druhej tretiny zápletka absentuje, pričom ju vypĺňajú len akčné sekvencie a prehlbovanie charakterov niektorých postáv. Prvá tretina pritom vyzerala veľmi nádejne (priame nadviazanie na udalosti z konca Batman v Superman: Dawn of Justice (2016) a minulosť jednotlivých hrdinov) a sľubovala napínavé a zaujímavé pokračovanie v ďalšej fáze, no nestalo sa tak. Ja osobne by som si zápletku vedel predstaviť asi tak, že by diváci po celý čas sledovali jednotlivých hrdinov ako „vznikli“ a ako žijú až dokým ich nechytia. V závere by potom prišla Amanda Waller a ohlásila by vznik Suicide Squad (2016), teda niečo podobné ako v The Man from U.N.C.L.E. (2015), kde na konci bol oznámené utvorenie organizácie U.N.C.L.E. Druhý diel Suicide Squad by potom mohol pojednávať práve o prvej spoločnej akcii tohto tímu. Na miesto dvoch filmov však máme iba jeden a treba povedať, že určite sa z toho dalo vyťažiť oveľa viac. Postavy to celé zachraňujú, keďže do veľkej miery to stojí práve na nich. Zloženie tímu záporákov sa podľa mňa nadmieru vydarilo. Každý z nich je pre diváka zaujímavým, či už po stránke svojich schopností alebo svojim charakterom. Jedinou výnimkou je Slipknot, ktorý je tu zbytočným a pre dej nepotrebným. Joker a Batman mohli pokojne dostať aj viac priestoru, nenahneval by som sa, ale možno sa tak stane v pripravovanej Batmanovej sólovke. Amanda Waller chladná žena, idúca aj cez mŕtvoly, ale presne sa to k nej hodí. Rick Flag ako vodca celého tímu zloduchov je dobrý, len dopláca na slabšieho hereckého predstaviteľa. Hlavní záporáci Enchantress, ktorá pripomínala ženskú verziu Apocalypseho z X-Men: Apocalypse (2016) a jej brat Incubus neboli podľa môjho názoru vhodne zvolenými, nejde z strach, ani nevzbudzujú obavy. Jokerovi, ktorý tam bol polovičný čas než oni nesiahajú ani po jeho smiech. V komiksoch, či už ide o sólovku alebo tímovku platí, že hlavný zloduch musí byť rovnako kvalitný ako jeho protivník resp. protivníci. Vo filmoch, obzvlášť ak sú to tímovky to nejde, viď. Avengers: Age of Ultron (2015) alebo Captain America: Civil War (2016). Čo by som však u postáv rád vyzdvihol je práca s emóciami, ktorá sa režisérovi vydarila. Divák má vďaka flashbackom z minulosti hrdinov možnosť preniknúť k nim a spoznať ich. Funguje to oveľa lepšie než tomu bolo u predchádzajúcemu režisérovmu počinu Fury (2014), kde si divák cestu k postavám nedokázal nájsť. Celkovo ide o nadpriemernú komiksovku, ktorá stojí na originálnom nápade (tímovka antihrdinov), emóciách, hercoch, humore a väčšine postáv, ale zráža ju slabá zápletka a duo záporákov.

HERCI a HUDBA

   Herci to mali pomerne komplikované. Na jednej strane s výnimkou Batmana a Jokera ide o úplne nové postavy, ktoré sa v celovečerných hraných filmoch objavujú vôbec po prvýkrát, preto herci neboli zaťažení predchádzajúcimi stvárneniami postáv. Na druhej strane keďže sa jedná o nové postavy, ktoré sa doteraz neobjavili bolo potrebné nájsť vhodné obsadenie, ktoré by dokázalo tieto postavy nielen predať divákom, ale zároveň ich aj náležite stvárniť. Will Smith, Margot Robbie, Jai Courtney, Jay Hernandez a Adewale Akinnuoye-Agbaje sa do svojich úloh náramne hodia. Každý z nich dáva do svojej postavy čosi vlastné a pre ňu typické. Obzvlášť príjemne ma prekvapil Jai Courtney, ktorého som po dvoch piatych dieloch, v podobe A Good Day to Die Hard (2013) a Terminator Genisys (2015) začal spájať s neúspešnými blockbustermi. Joel Kinnaman bohužiaľ nemá tú správnu a potrebnú dávku charizmy, akú by vodca tímu mal mať a tak sa právom nachádza len v tieni ostatných hercov. Tom Hardy, ktorý mal túto postavu pôvodne hrať alebo Jake Gyllenhaal, ktorý bol po Hardyho odchode oslovený, by sa sem hodili oveľa lepšie ako Kinnaman. Viola Davis bola naopak vhodne obsadená a častokrát z jej výzoru tváre nevie divák čo má očakávať. Ben Affleck potvrdil, že Bruce Wayne resp. Batman mu náramne sadne a koho nepresvedčil v Batman v Superman: Dawn of Justice (2016) alebo v Suicide Squad (2016), hoci v druhom menovanom má len obmedzený priestor, tak chystaná Batmanova sólovka hádam presvedčí už každého. Jared Leto to mal najťažšie zo všetkých hercov, vzhľadom na to, že Jokera už predtým perfektne stvárnili Jack Nicholson v Batman (1989) a Heath Ledger v The Dark Knight (2008). Napriek tomu môžem povedať, že sa mu podarilo dať tejto postave trošku iné uchopenie, avšak veľa sa toho o nej nedozvieme, snáď to napraví nadchádzajúca Batmanova sólovka. Hudbu k filmu zložil Steven Price. Po jeho hudbe ku Gravity (2013)Fury (2014) som ho označil za nádejného skladateľa s perspektívnou budúcnosťou. Ako sa však ukázalo Price asi nebude univerzálnym skladateľom, aspoň teda komiksy mu nesadli tak, ako sci-fi alebo vojnový žáner. Jeho skladby sú nevýrazné, pričom práve na tomto sa Price na rozdiel od predchádzajúcich počinov mohol ešte viac „vyhrať“ resp. odviazať. Nenájdeme tu žiadne zaujímavé motívy, pritom sa tu ponúkalo toľko možností, či už motív resp. hymna celého tímu, ďalej potom motívy jednotlivých antihrdinov, motívy záporákov, po prípade ešte aj nejaká Batmanova a Jokerova téma. Chápem že je tých motívov a tém veľa a určite nie je ich ľahké zložiť za pár hodín resp. dní, navyše prekonať Batmanove motívy z Nolanovej trilógie alebo Jokerovu tému z The Dark Knight (2008) je veľká výzva a hoci sa Price snažil, tak vo výsledku to vôbec nie je počuť.


HODNOTENIE

60%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára