24. 7. 2016

Killer's Kiss (1955)

   Stanley Kubrick síce debutoval na poli celovečerných hraných snímok vojnou drámou Fear and Desire (1953), avšak on sám s ňou spokojný nebol, pretože ju pokladal za príliš amatérsku a snažil sa ju stiahnuť z obehu. Za svoju prvý film tak považoval práve až noir Killer's Kiss (1955).

STORY LINE

   Zatiaľ čo Fear and Desire (1953) by sa skutočne dalo pokladať za dielo začiatočníka, tak u Killer's Kiss (1955) možno jasne vidieť kvalitatívny posun smerom hore, najmä pokiaľ ide o technickú stránku a vizuál. Kubrick tu zúročil nielen skúsenosti z predošlej snímky, ale aj svoje ďalšie znalosti, či už z oblasti fotografovania alebo dokumentov. V prvom prípade sa totiž Kubrick už ako študent venoval foteniu, neskôr profesionálne pre časopis Look a práve tam si vypracoval veľmi vysokú úroveň fotografovania, napr. správny uhol objektívu alebo vhodné osvetlenie. Tieto prvky sú dôležité aj v noiroch, hlavne hra so svetlom a tieňmi je jedným z typickým znakov tohto žánru. Kubrick, napriek tomu, že s týmto žánrom nemal vôbec žiadne skúsenosti, tak možno povedať, že vizuálna stránka tohto noiru pôsobí profesionálne. Dôkazom toho sú scény ako napr. prenikajúce svetlo do miestnosti počas pozerania televízie alebo. Režisér, známy tým, že sa vždy snažil prísť s niečím novým prejavil svoju originalitu aj tu, v podobe snovej sekvencie nakrútenej na negatív. V tejto scéne sa stretáva režisérova snaha vytvoriť niečo nové s odkazom na jeho predchádzajúce povolanie fotografa. Veď koho iného by napadlo použiť v danej scéne negatív, ak nie človeka, ktorý s ním pracoval? Noir bol tak ideálnym preto, aby si v ňom režisér zlepšil svoju technickú a vizuálnu stránku. V tom druhom prípade sa Kubrick ešte na začiatku 50-tych rokov dostal k filmom, keď natočil 3 krátkometrážne dokumenty, z nich najdôležitejší pokiaľ ide o Killer's Kiss (1955) bol ten prostredný,[1] Day of the Fight (1951).[2] A to hlavne z dvoch dôvodov. Za prvé kvôli boxerskej scéne. Kubrick pri tvorbe tohto dokumentu získal cenné znalosti o tom, ako zachytiť boxerský zápas (postavenie kamery alebo správne zabratie boxerov). To sa nepochybne odrazilo potom aj v Killer's Kiss (1955), kde boxerská scéna patrí nielen k tomu najlepšiemu, ale zároveň aj k tomu najprofesionálnejšie spracovanému, čo toto dielo ponúka. Kamera, za ktorou stál sám režisér, kombinuje tri druhy záberov (mimo ringu, priamo v ňom a z pohľadu hlavného hrdinu), ktoré so strihom, takisto v rukách režiséra, robia celú boxerskú sekvenciu napínavou a pútavou.[3] Za druhé pre hlavnú postavu (boxera) a prostredie (točiace sa okolo boxu), ktoré režisérovi poslúžili ako určitá inšpirácia na to, aby z nich vytvoril svoju vlastnú zápletku a postavami.


   Po príbehovej stránke sa však jedná o jednoduchú a predvídateľnú zápletku. Práve to je najväčšia slabina tohto diela. Nie je to nuda, keďže zaujímavé scény (boxerská scéna alebo snová sekvencia) striedajú pasáže, kde sa zoznamujeme s postavami. A vrcholí to záverečnou 10-minútovkou, ktorá je napínavou naháňačkou po uličkách a strechách New Yorku. Kubrick aj so slabším príbehom dokázal, že vie udržať divákovu pozornosť od začiatku až do konca. Svoju úlohu tu zohráva aj vhodne zvolená minutáž, čítajúca 65 minút. Vďaka čomu film pomerne rýchlo ubehne a nenudí. Režisér síce nevenoval deju toľko pozornosti ako technickej stránke, čo je to vidieť, ale treba si uvedomiť, že išlo o jeho prvý a ako sa neskôr ukázalo aj posledný originálny scenár, ktorý napísal.[4] Kubrick si svoje chyby a slabšie stránky uvedomoval a v ďalších počinoch sa ich snažil eliminovať, poučiť sa z nich a vyhnúť sa im. V tomto prípade možno povedať, že bol k sebe až neuveriteľne kritický, keďže potom už nikdy viac originálny scenár nenapísal, ale už iba adaptoval knižné predlohy. Myslím si, že stojí pouvažovať nad tým, ako by si viedol pri tvorbe originálneho scenáru v neskoršej dobe, teda od 60-tych až do 90-tych rokov. Typické noirovské prvky, ako napr. flashbackové rozprávanie alebo voice-over hlavného hrdinu, si táto snímka zachováva a využíva ich pomerne zručne. Práca s postavami je oproti príbehu zvládnutá podstatne lepšie. Režisér si tu dal záležať na psychológii ústredného tria, hlavne čo sa týka ich charakterov a minulosti. Celkovo sa jedná o nadpriemerný noir, ktorý síce príbehovou stránkou neoslní, ale za to tá technická je na vysokej, profesionálnej úrovni. Vzhľadom na to, že ide iba o druhý celovečerný počin Kubricka, tak už tu môžeme vidieť jeho snahu o originalitu (snová sekvencia), ďalej jeho schopnosť využívať získané poznatky a skúsenosti (technická stránka), no a v neposlednom rade poučenie sa so svojich chýb (neskoršie zdokonalenie príbehovej stránky vo svojich filmoch).

HERCI a HUDBA

   Obsadenie dvojice Jamie Smith a Irene Kane nebola podľa mňa práve tá správna voľba. Obaja totiž väčšinu svojej kariéry hrali v televíznych seriáloch, kde sa možno lepšie hodili než ako tomu bolo v hraných snímkach, konkrétne v tomto prípade. Obaja tu hrajú dosť toporne, navyše bez nejakých emócii. Vo svojich úlohách tak nepôsobia príliš presvedčivo. Je síce pravda, že vzhľadom na obmedzený rozpočet si režisér nemohol dovoliť veľké herecké hviezdy, ale vybrať si mohol aj lepšie, vtedy, tak ako aj teraz, bolo mnoho začínajúcich hercov s potenciálom, ktorí len čakali na príležitosť preraziť. Kubrick síce patrí medzi tých režisérov, ktorí dokázali aj z menej kvalitných hercov dostať maximum a tí pod ich vedením podávali častokrát životné výkony, ale u Killer's Kiss (1955) sa mu to ešte nepodarilo pri všetkých hercoch, ale iba u jediného. Ním bol Frank Silvera, ktorý s režisérom spolupracoval už predtým, keď hral jednu z hlavných úloh vo Fear and Desire (1953). Z toho dôvodu už vedel, čo zhruba režisér od neho očakáva a aké má nároky. Silvera sa do svojej úlohy nielen náramne hodí, ale má aj patričnú dávku charizmy, akú jeho postava potrebuje. Hudbu k filmu zložil režisérov spolužiak z vysokej školy a v 50-tych rokoch jeho dvorný skladateľ Gerald Fried.[5] Väčšina skladieb sa nesie v jazzových tónoch pretože prevažná časť deja je situovaná do tanečného klubu. Za pozornosť však stoja posledné dve, pri naháňačke a následnom súboji (druhá menovaná viď. video vyššie), ktoré obsahujú napínavo-tajomné prvky a patrične gradujú.


HODNOTENIE

60%


[1] Prvým bol Flying Padre (1951) a posledným zase The Seafarers (1953).
[2] V necelej štvrťhodine spoznávame život jedného boxera v deň jeho zápasu. Okrem samotných príprav na večerný zápas nazrieme aj do jeho súkromného života.
[3] Kubrick rovnako ako u Fear and Desire (1953), tak aj tu zastával niekoľko funkcii. Okrem postu režiséra bol ešte kameraman, producent, strihač a zvukár. V prípade Killer's Kiss (1955) dokonca ešte aj scenárista.
[4] Fear and Desire (1953) má síce taktiež originálny scenár, ale ten k nemu napísal Howard Sackler.
[5] Kubrickovi skomponoval hudbu pre 5 jeho počinov. Jeden dokumentárny: Day of the Fight (1951) a 4 hrané: Fear and Desire (1953), Killer's Kiss (1955), The Killing (1956) a Paths of Glory (1957).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára