31. 7. 2016

Jason Bourne (2016)

   Môj názor na predchádzajúce diely, ako aj ich zhodnotenie si môžete prečítať tu. Článok bol napísaný ešte v roku 2013 (na blogu publikovaný o rok neskôr). Spomínam to preto, lebo na konci, pri piatom Bourneovi sú niektoré informácie už neaktuálne (napr. úvahy o spoločnom filme Bournea a Crossa). Teraz už len nadviažem tam, kde som skončil. V septembri 2014 bolo definitívne potvrdené, že Paul Greengrass sa vráti na režisérsku stoličku a Matt Damon zase do hlavnej úlohy. Piaty diel s názvom Jason Bourne (2016) však nebude len o ich návrate, ale hlavne o tom, či dokáže toto duo uspieť aj takmer o dekádu neskôr. Medzi trojkou a päťkou ubehlo 9 rokov, pričom svety, ten reálny, ale aj ten filmový, sa za ten čas zmenili. Dokázali sa s týmito zmenami náležite vysporiadať a podarilo sa im ich odraziť aj priamo vo filme?

STORY LINE

   Návrat úspešnej a známej značky po dekáde alebo aj dekádach môže dopadnúť rôzne. Výborne ako tomu bolo napr. u Mad Max: Fury Road (2015) alebo katastroficky ako u Independence Day: Resurgence (2016). Piata bourneovka sa po priemernej štvorke snaží vrátiť svojou kvalitou k trojke a byť dalo by sa povedať, že takým mixom toho najlepšieho čo sme mohli vidieť v jednotke až trojke, ale stačí to? Akčných scén je tu pomerne dosť. Zachovávajú si síce svoj štandard, na ktorý sme boli zvyknutý v predošlých častiach, ale viac než na prepracovanie týchto scén alebo na napätie, sa sústreďujú na skôr efekt, napr. záverečná naháňačka bola na môj vkus už trochu prehnaná niekoľko desiatok áut tam „poletovalo“. V prípade prepracovania mám na mysli, že tvorcovia stavili hlavne na skombinovanie predošlých akčných scén a len ich takpovediac aktualizovali. Ako príklad uvediem scénu z Atén, kde využili demonštrácie v Berlíne z The Bourne Supremacy (2004) a naháňačku po uličkách a strechách Maroka z The Bourne Ultimatum (2007). Obe ich pritom zasadili do vylepšených a vyhrotenejších situácii. Pokojná demonštrácia je zmenená na násilnosti a vojnu v uliciach. Naháňačka sa zase odohráva práve v tomto o dosť viac chaotickejšom a neprehľadnom prostredí. Napätie v týchto sekvenciách taktiež absentuje. V prípade trojky sa pri akčných scénach ako napr. londýnske Waterloo alebo marocký Tangier dalo napätie doslova krájať. Divák sa tu bál nielen o život Bournea, ale aj o jeho spoločníkov a tiež vôbec nedokázal odhadnúť ako tieto scény skončia. V päťke sa akčné scény dajú užiť, ale cítiť z nich napätie alebo nebodaj strach o niekoho, to nehrozí. Po príbehovej stránke sa opäť dozvieme niečo nové z Bourneovej minulosti, ďalšiu dalo by sa povedať črepinku do mozaiky, z ktorej sa nám postupne každým dielom odhaľovalo viac a viac. Myslím si, že režisérovi sa podarilo vystihnúť pohľad do súčasného sveta špionáže a tajných služieb. Ako inak dôjde aj na nové programy, našťastie tu je iba jeden a nie je z toho taký chaos ako u The Bourne Legacy (2012). Je to pútavo natočené, reflektuje aj aktuálne dianie a z toho dôvodu, kto má rád špionážne thrillery odohrávajúce sa v súčasnosti, tak si určite príde na svoje.


   Zápletka však mohla byť určite prepracovanejšia, zopár zvratov tu síce je, ale dajú sa prekvapivo ľahko odhadnúť už pár scén predtým než k nim príde. Viditeľne tu chýba scenárista Tony Gilroy, ktorý sa s režisérom, či už s Limanom (u jednotky) alebo Greengrassom (u dvojky a trojky) vhodne dopĺňali. Samostatne im to žiaľ až tak nefunguje.[1] Dovolím si však tvrdiť, že keby to nerežíruje Greengrass, tak by to bolo o 10% horšie. Postavy sú na rozdiel od deja zaujímavejšie a výrazne tomu napomáha aj ich herecké obsadenie. Jason Bourne má čo povedať aj po dekáde. Okrem pátrania a odhaľovania po ďalšej stope z minulosti je zaujímavé ho sledovať aj to, ako si počína v tomto oveľa modernejšom, ale aj nebezpečnejšom svete. Robert Dewey typická kancelárska krysa, ktorú síce v každom diele stvárňuje iný herec, ale vždy má táto postava niečo svoje. Heather Lee ambiciózna a chladná žena, u ktorej nikdy neviete na čom naozaj ste. Čistič je opäť tajomný, nebezpečný, ale tentoraz je navyše ešte aj poháňaný osobnou pomstou. Trochu zamrzí, že okrem Nicky Parsons sa tu neobjavili aj ďalšie postavy Ezra Kramer, Pam Landy, po prípade tie zo štvorky Mark Turso alebo Eric Byer. Celkovo sa jedná o nadpriemerný akčný špionážny thriller. Lepšie než štvorka, ale na „pôvodnú“ trilógiu to nemá a zaostáva za ňou. Určite možno hovoriť o sklamaní, ja osobne som očakával okolo tých 75-80%. Napriek tomu by som si vedel predstaviť jeden po prípade dva filmy, ktorými by sa bourneovská séria s Mattom Damonom uzavrela.

HERCI a HUDBA

   Tak ako už na plagáte jednotky bolo napísané, že Matt Damon je Jason Bourne, tak to platí dodnes. Platilo to vtedy a platí to aj dnes, po 9 rokoch. On je pre túto sériu tak isto potrebný ako Tom Cruise pre sériu Mission: Impossible. Je veľmi ťažké si predstaviť, že by túto úlohu mohol hrať niekto iný. Kým pri jednotke boli obavy ako zvládne akčnú úlohu, tak teraz pri päťke boli určite menšie obavy z toho, že či aj po tých 9 rokoch bude Damon stále vo svojej úlohe tak presvedčivý. Už prvé minúty však ukázali, že on na to stále má. Podľa môjho názor by si ešte v jednom alebo dvoch Bourneoch mohol zahrať. Tommy Lee Jones síce pomaly už 70-tnik, ale stále má potrebnú dávku charizmy pre postavy, ktoré stvárňuje. Vincent Cassel famózny a v akčných scénach skvele konkuruje Damonovi. Alicia Vikander pôsobí chladne a naopak žensky iba veľmi málo, čo je samozrejme spôsobené postavou, ktorú hrá. Julia Stiles teda oproti Mattovi Damonovi za tie roky riadne zostarla, ale to by samozrejme nebol až taký problém, keby to autori aspoň trochu snažia zakryť. Hudbu k filmu zložili John Powell a David Buckley. Powell je takisto navrátilcom, keďže komponoval pre hudbu pre prvé tri časti.[2] Na jednej strane som rád, že Powell sa konečne vrátil ku skladaniu aj pre iné žánre než len animáky. Od roku 2011 sa totiž orientoval výlučne iba na tento žáner, ktorý síce umožňuje skladateľovi viac sa vyhrať s komponovaním, ale uprieť sa na jeden žáner nikdy nie je dobré. Na druhej strane Powellov návrat k akčnému žánru a bourneovskej sérii mohol dopadnúť oveľa lepšie. Buckley bol naopak pre mňa až do júna tohto roku prakticky neznámym skladateľom a mal som isté obavy z toho ako to zvládne. Tie sa trochu zmiernili po pozretí The Nice Guys (2016), kde si myslím, že dokázal vystihnúť retro atmosféru 70-tych rokov.[3] Čo sa týka nového Bournea, tak vo filme skladby perfektne fungujú. Na samostatné počúvanie je to už trochu komplikovanejšie a nemajú až taký efekt ako v snímke, ale oproti slabej a nevýraznej hudbe zo štvorky, ktorá nefungovala ani vo filme ani samostatne, je to predsa len o trochu lepšie. Staré známe motívy z pôvodnej trilógie sú tu využité znovu, avšak v upravenej forme, je to možné počuť v skladbách, ako napr. I Remember Everything alebo Las Vegas. 


HODNOTENIE

60%


[1] Gilroy napísal scenár a zrežíroval The Bourne Legacy (2012), ktoré ale nezožalo veľký úspech.
[2] U štvorky, The Bourne Legacy (2012), ho nahradil James Newton Howard.
[3] Ani tu však Buckley nerobil hudbu sám, ale spolu s iným skladateľom, ktorým bol John Ottman.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára