24. 5. 2016

Filmové štúdiá a komixy IV. časť

   Divácky, ale najmä finančný úspech filmov X-Men (2000) a Spider-Man (2002) raz a navždy zmenil filmový priemysel. Komiksové adaptácie dostali v štúdiách zelenú, nastal boom superhrdinských filmov a mánia okolo sveta hrdinov a komiksov, ktorú vyvolali, pretrváva dodnes. V komiksovom svete je väčšina hrdinov združená v dvoch vydavateľstvách a to DC Comics a Marvel Comics. Vo svete filmovom je to o niečo zložitejšie, pretože práva na sfilmovanie vlastní niekoľko štúdii. V celkovo štyroch článkoch si priblížime históriu a vývoj štyroch najdôležitejších a zároveň najväčších hráčov na poli filmových komiksových adaptácii, a to: 20th Century Fox, Columbia Pictures (patriace pod Sony Pictures Entertainment), Marvel Studios (vlastní ho The Walt Disney Studios) a Warner Bros. Entertainment. V štvrtej časti sa zameriame na Warner Bros. Entertainment.

Warner Bros. Entertainment

   Vydavateľstvo DC Comics našťastie nikdy nemuselo čeliť takej finančnej kríze ako konkurenčný Marvel Comics a preto neboli nútený rozpredať svoje práve. Potom, ako DC Comics prešlo pod značku Time Warner Inc., pod ktorú mimochodom patrí aj Warner Bros. Entertainmnet, zostali všetky práva resp. hrdinovia pod jednou strechou.

I.                  Batmani

   Spoločná história DC Comics a Warner Bros. sa začala písať uvedeným diela Batman (1989). Snímka zaznamenala obrovský úspech, ako u divákov, tak aj u kritikov. Tim Burton, čoby režisér zároveň svojim dielom položil základy moderných komiksových adaptácii. Podarilo sa mu vytvoriť charakterovo silných jedincov stojacich na opačných stranách: hlavného hrdinu (Batmana) a hlavného záporáka (Joker). Napriek tomu, že ide o komiksovú adaptáciu, tak ju Burton obohatil o fantasy a sci-fi prvky, v podobe architektúry Gothamu. Warneri sa rozhodli pokračovať a v prakticky nezmenenej zostave na čele s režisérom Burtonom vznikol o tri roky neskôr druhý diel s názvom Batman Returns (1992). Celkovo si tento sequel neviedol až tak zle, ako jeho predchodca, ale štúdio cítilo, že výsledný zisk mohol byť o niečo vyšší. Burton dostal viacej voľnosti a to sa prejavilo práve v tom, že výsledok bol podstatne temnejší a obsahoval viac násilia než predošlý diel. Warneri však chceli do kín nahnať rodiny s deťmi, ale režisér im týmto krokom zmaril ich plány. Z tohto dôvodu sa rozhodli, že séria bude viac mainstremová, o čo sa mal postarať Joel Schumacher, ktorý na poste režiséra vystriedal Burtona. Batman Forever (1995) spĺňal predstavu Warnerom o tom, akým smerom by sa séria mala uberať. U divákov a kritikov prevládali zmiešané pocity, ako nad hlavným hereckým predstaviteľom a Robinom, tak aj nad duom záporákov a novým dizajnom Gothamu. Tržby však hovorili jasnou rečou a bolo odklepnuté pokračovanie. Batman & Robin (1997) naplno ukázal nedostatky, ktoré nielen diváci a kritici, ale predovšetkým Warneri dovtedy prehliadali alebo nechceli vidieť. Tragický casting alebo amatérske herecké výkony, to je iba zopár veľkých chýb stojacich za najhorším blockbusterom roku 1997. Trojka bola prijatá so zmiešanými pocitmi, ale štvorka už s vyslovene negatívnymi. Warneri s takouto veľkou negatívnou odozvou nepočítali, dokonca už pripravovali piaty diel, ale ten, ako aj celá Batmanovská séria boli zastavené.
   Piaty diel s názvom Batman Unchained sa začal vyvíjať už od konca roku 1996, kedy režisér Schumacher najal scenáristu menom Mark Protosevich, aby príbeh napísal. Hlavným záporákom mal tentoraz byť Scarecrow a objaviť sa tu mala aj Harley Quinn, ktorá tu vystupovala ako Jokerova dcéra. Premiéra mala byť v lete 1999, ale vzhľadom na neúspech štvorky bol tento projekt nakoniec zrušený. V polovici roku 1998 dvojica Lee Shapiro a Stephen Wise predostreli štúdiu svoj scenár Batman: DarKnight. V ňom sa Bruce Wayne vzdal boja proti zločinu a utiahol sa do ústrania. Jonathan Crane, ako hlavný psychiater Arkham Asylum tu vykonáva svoje experimenty ohľadom strachu (neskôr, to bolo použité v Batman Begins). Crane pomocou nich vytvorí monštrum zvané Man-Bat, ktoré rozosieva hrôzu medzi obyvateľmi Gothamu. Tí sú presvedčený, že ide o Batmana, preto sa Bruce Wayne znovu stane Batmanom a chce očistiť svoje meno. Warneri však mali s týmto hrdinom svoje vlastné plány a rozhodli sa pre iné projekty. Tie sa objavili v septembri 2000 a jedným z nich bol Batman Beyond, ktorého scenár písalo trio Paul Dini, Neal Stephenson a Boaz Yakin, pričom posledný menovaný ho mal aj režírovať. Štúdio stratilo záujem a tento projekt opustilo potom, ako sa druhý projekt začal rozbiehať. Ním bol Batman: Year One, ktorý mal reštartovať celú sériu. Darren Aronofsky mal režírovať a spolu s tvorcom komiksovej predlohy Frankom Millerom vytvoriť scenár. Christian Bale bol oslovený, aby stvárnil úlohu Batmana. Warneri v júni 2002 sa rozhodli opustiť aj tento projekt a dali prednosť inému, s názvom Batman vs. Superman. Réžie sa mal chopiť Wolfgang Petersen a scenár písal Akiva Goldsman. Dej mal vyzerať nasledovne Bruce Wayne prechádza duševným zrútením potom, ako sa pred piatimi rokmi vzdal boja proti zločinu. Dick Grayson, Alfred Pennyworth komisár Gordon sú mŕtvy a jedinou útechu nachádza vo svojej snúbenici Elizabeth Miller. Clark Kent medzitým zápasí s nedávnym rozvodom s Lois Lane. Na medových týždňoch Joker zabije Elizabeth a Bruce prisahá pomstu, ale za jej smrť viní práve Clarka. Obaja sa proti sebe postavia, ale nakoniec zistia, že to všetko zorganizoval Lex Luthor, ktorý ich poštval proti sebe, aby sa zničili navzájom. Batmana mal stvárniť Christian Bale a Supermana zase Josh Hartnett. Natáčanie bolo stanovené na začiatok roku 2003 s tým, že bude trvať 5 až 6 mesiacov. Premiéra mala byť v lete 2004, avšak Warneri zrušili aj tento projekt a dali prednosť sólovým filmom obom hrdinom.
   Jediným projektom, ktorý sa v tomto období zrealizoval bola Catwoman (2004). Tento projekt bol ohlásený pôvodne ako spin-off postavy Catwoman z Batman Returns (1992) už v júni 1993 a režírovať ho mal Tim Burton, ale z príprav nakoniec zišlo. Film sa následne vyvíjal niekoľko rokov až bolo rozhodnuté, že nepôjde o spin-off, ale snímku, ktorá sa touto komiksovou postavou iba inšpiruje. Réžie sa chopil francúzsky režisér Pitof, ale ako sa ukázalo pre štúdio to bola nielen slepá ulička, ale aj ďalší veľký neúspech. V kinách to bol prepadák a o nič lepšie si neviedol ani u kritikov, ktorí ho označili za jeden z najhorších filmov roku. Warnerom tak v batmanovskom svete neostávalo nič iné, len sa spoliehať, že reboot celej série ich vytiahne z mizérie, v ktorej sa vtedy nachádzali.
   Podarilo sa to, pretože prišiel Christopher Nolan so svojou víziou, ktorá sa u divákov a kritikov ujala. Vo svojej dobe išlo o nový prístup, keď sa rozhodol vykresliť tohto hrdinu viac realistickejšie, ale zároveň taktiež temnejšie. Treba si uvedomiť, že to bolo svojim spôsobom aj revolučné, keďže komiksové filmy vtedy ešte len začínali. Od prvých x-menov a prvého Spider-Mana, ktoré odštartovali ich boom ubehlo pár rokov (5 resp. 3). Batman Begins (2005) a jeho následný úspech ukázali, že je to dobrá cesta, ktorou sa treba uberať a na ktorej môžu do budúcna stavať. Prišiel druhý diel, The Dark Knight (2008), ktorý prekonal všetky očakávania. Zarobil viac ako miliardu a dočkal sa pozitívnych, ba až nadšených reakcii od divákov a kritikov. Warnerom sa s pokračovaním ponúkal priestor aj pre vytvorenie vlastného univerza. Zatiaľ čo jednotka mohla byť pokojne len o zrode hrdinu, dvojka už mohla obsahovať nejaké tie znaky širšieho vesmíru. Warneri mohli mať pred konkurenciou vtedy náskok, keďže Marvel oznámil úmysel vytvoriť svoje univerzum v roku 2007 a to ešte nemali žiadny film. Warneri mohli podobne ako neskôr v Man of Steel, umiestniť nejaké odkazy už tu, ale nespravili tak a neskôr sa im to vypomstilo. V treťom diele, The Dark Knight Rises (2012) už bolo na nejaké prepojenie neskoro a aj napriek vcelku pozitívnemu prijatiu a znovu s miliardovými tržbami, zostala táto trilógia osamotená a pre štúdio nevyužiteľná pri formovaní ich vlastného vesmíru.

II.               Supermani

   V priebehu 90-tych rokov mali Warneri niekoľko možností, akými sa chceli s týmto hrdinom uberať. Jednou z nich bol Superman Reborn, o ktorom sa začalo hovoriť v roku 1993 a po vzore Batman Forever (1995) sa mal stať takisto mainstreamovým, teda dostupným pre širšie publikum. Scenár sa niekoľkokrát prepisoval a posledným, kto robil úpravy bol Kevin Smith. Tento projekt sa však vôbec nehýbal dopredu, práve naopak stagnoval a tak sa Warneri rozhodli pre ďalšiu možnosťou, ktorú predstavoval Superman Lives. Ten vznikol tak, že Kevin Smith urobil vo svojom scenári úpravy a do hlavnej úlohy Supermana navrhol Bena Afflecka. Pred-produkcia sa začala v júni 1997, pričom pôvodne mal snímku režíroval Robert Rodriguez, ale ten dal prednosť inému filmu a zmluvu nakoniec podpísal Tim Burton. Nicolas Cage bol obsadený do úlohy Supermana zatiaľ čo Kevin Spacey mal byť Lex Luthor. Natáčanie bolo stanovené na začiatok roku 1998. Burton najal scenáristu menom Wesley Strick, ktorý sa mal postarať o prepísanie Smithovej verzie, ale jeho výsledok sa pre štúdio zdal príliš drahý a tak prišlo na ďalšie prepisovanie, ktoré mal na starosti Dan Gilroy. V apríli 1998 bol celý projekt zdržaný kvôli tomu, že Burton odišiel z postu režiséra. V júni 2000 odišiel od filmu aj Cage. V auguste 2000 bol dokončený nový scenár, za ktorým stál William Wisher, Jr., ale nakoniec sa to ukázalo ako zbytočné, keďže vtedy to už pre štúdio nebolo aktuálne. Prioritou v tom čase bol vyššie spomínaný Batman vs. Superman, ale ani ten sa nerozbehol, pretože Warneri sa chceli sústrediť na sólové filmy oboch hrdinov. Z toho dôvodu začalo štúdio od júla 2002 pripravovať Superman: Flyby. Scenár napísal  J. J. Abrams a o réžiu sa mal postarať Brett Ratner, pričom premiéra bola stanovená na leto 2004. V marci však Ratner opustil režisérsku stoličku a na jeho miesto nastúpil McG. Ani to však produkciu nerozhýbalo a letný termín roku 2004 sa nestihol, preto v júli McG nahradil Bryan Singer.
   Spolu so Singerom na palube sa to konečne pohlo vpred. Výsledkom toho bol hybridný sequel s názvom Superman Returns (2006), ktorý mal nadväzovať na Superman (1978) a Superman II (1980), ale zároveň ignorovať Superman III (1983) a Superman IV: The Quest for Peace (1987). Singer sa zdal ako vhodnou voľbou, keďže u konkurenčného štúdia Fox skvele rozbehol sériu x-menov. Warneri, ktorých reštart Batmana presvedčil o správnosti a potrebe znovu rozbehnúť túto sériu si boli podobným úspechom istý aj u Supermana, ktorý mal taktiež znovu naštartovať pre zmenu zase túto sériu. Dokonca mu Warneri verili až tak, že vo februári 2006, teda pár mesiacov pred premiérou bolo oznámené pokračovanie. V kinách si ale neviedol podľa očakávaní a od divákov a kritikov sa dočkal zmiešaných reakcii. Vytýkala sa mu nielen dĺžka, ale aj príbeh a nedostatok akčných sekvencii. Výsledkom tohto nezdaru bolo, že plánovaný sequel na leto 2009 bol zrušený. Z pripravovaného pokračovania sa štúdio napokon rozhodlo radšej celú sériu reštartovať.

III.           DC Extended Universe (DCEU)

   V priebehu 90-tych rokov, keď Warneri slávili s Batmanom úspech ešte neexistovali myšlienky na vytvorenie filmového univerza, keďže filmové štúdiá boli vlastne až do roku 2007, teda ohlásenia podobnej myšlienky zo strany Marvelu presvedčené, že takýto model nebude fungovať vo filmovom priemysle. Prvé myšlienky na vytvorenie vlastného univerza prišli vo Warneri začiatkom februára 2007, kedy oznámili, že najali manželské duo scenáristov Kieran Mulroney a Michele Mulroney, aby napísali príbeh Justice League. Výsledok pod názvom Justice League: Mortal zaslali Warnerom odkiaľ sa im v júni 2007 dostalo pozitívnej odozvy. Štúdio malo s týmto projektom veľké plány zamýšľali ním odštartovať novú filmovú sériu, ktorú mali nasledovanie sequely a spin-offy, pričom nemala mať žiadne prepojenie na Singerovho Supermana resp. Nolanových Batmanov. V septembri 2007 bol George Miller najatý ako režisér, ale následne sa v novembri produkcia zdržala kvôli štrajku scenáristov a obnovená bola až po jeho skončení vo februári 2008. Filmovanie malo prebiehať v Austrálii, ale keďže tamojšia vláda nedala Warnerom 40% úľavu na daniach, tak sa štáb a výroba presunula v júli 2008 do Kanady. Štúdio stále počítalo s tým, že stihne snímku uviesť v lete 2009. Ich plány narušil úspech The Dark Knight (2008) po ktorom sa Warneri rozhodli, že dajú prednosť sólovým filmom pred tímovkou.
   Pôvodne mal Warnerom celé univerzum odštartovať Green Lantern (2011), ktorý režíroval Martin Campbell, ale jeho slabé tržby a negatívne reakcie zo strany divákov a kritikov donútili štúdio zrušiť plánovaný sequel. Warnerom v tej dobe zostávala už iba jediná možnosť, vsadiť všetko na reštart Supermana. Jednak išlo o známeho hrdinu a jednak na ňom spolupracovali úspešní tvorcovia, ako režisér Zack Snyder, ktorý mal s komiksovými adaptáciami pozitívne skúsenosti, napr. v podobe Watchmen (2009) alebo producent Christopher Nolan, ktorý stál za úspešnou sériou Batmana. Obaja mali prispieť svojou troškou, Nolan temnejším a realistickejším uchopením a Snyder svojim vizuálom a vytvoriť nového Supermana. Man of Steel (2013) toto všetko splnil, hoci nezožal taký úspech ako Nolanovi Batmani, ale zase ani nebol takým prepadákom ako Green Lantern (2011).
   Man of Steel (2013) tak konečne rozbehol toľko pripravovaný vesmír hrdinom DC Comics. Warneri ho však nehodlali vytvoriť podobnou cestou ako konkurenčný Marvel, ale rozhodli sa pre iný postup. Už hneď v ich nasledujúcom diele sa mala vytvoriť akási „malá“ Justice League, keď sa rozhodli sem zaradiť hneď troch hrdinov. Batman v Superman: Dawn of Justice (2016) nemal byť len prvým stretnutím týchto dvoch legendárnych hrdinov na filmovom plátne, pričom mali bojovať proti sebe, ale taktiež mal predstaviť dvoch nových: Batmana (odlišného od toho Nolanovského) a Wonder Woman. Snímka mala premiéru iba pred dvomi mesiacmi, na konci marca, ale bola sklamaním, pretože mala veľa postáv a spolu s nimi aj veľké množstvo dejových liniek, vrátane ešte rôznych odkazov na ďalšie postavy, ktoré sa mali objaviť neskôr. Ďalším riskantným krokom pre Warnerov bude určite aj Suicide Squad (2016), ktorá sa do kín dostane začiatkom augusta. Vytvoriť komiksový film z antihrdinov je originálny nápad, hoci ho plánoval už konkurenčný Sony so svojou Sinister Six. Každopádne sa môžeme tešiť na zaujímavý výber antihrdinov, ako napr. Harley Quinn alebo Deadshot, ale predstaví sa tu aj nový Joker a zavítať by mal aj tohtoročný Batman z Batman v Superman: Dawn of Justice (2016).

Zhodnotenie

   Warner Bros. Entertainment zažilo vrcholy, ale aj pády, raz posúvali hranice komiksov, ako v prípade Batman (1989) alebo Batman Begins (2005), ale inokedy úplne pohoreli, viď. Batman & Robin (1997) alebo Green Lantern (2011). V 90-tych rokoch mali v podstate monopol na poli komiksových filmov, ale keďže im chýbala konkurencia, tak nemali s kým súperiť a tým pádom, ani z ich strany nebola potreba nejak napredovať. V minulej dekáde sa im zase naskytla možnosť už u Nolanových Batmanov vytvoriť vlastné univerzum, ale nakoniec na to rezignovali a zvolili prístup, ktorý ako sa ukázalo neuspel, čoho dôsledkom bolo, že prepojený vesmír sa im podarilo spustiť len pomerne nedávno, pred 3 rokmi. V súčasnosti tak Warnerom patrí až tretia pozícia ohľadom prepracovaného sveta, pred ním sú Marvel a Fox s X-menmi. Nie príliš pozitívne prijatie Batman v Superman: Dawn of Justice (2016) štúdio netešilo, keďže od neho čakali oveľa viac. Šanca prísť s niečím novým a originálnym tu však stále je v podobe spomínanej Suicide Squad (2016). Zlomovým však bude budúci rok, kedy okrem sólovky Wonder Woman (2017) dorazí aj prvý diel Justice League (2017). Až tieto tri snímky ukážu, či tento vesmír stojí na pevných základoch alebo bude zbytočné v ňom pokračovať.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára