21. 5. 2016

Filmové štúdiá a komixy I. časť

   Divácky, ale najmä finančný úspech filmov X-Men (2000) a Spider-Man (2002) raz a navždy zmenil filmový priemysel. Komiksové adaptácie dostali v štúdiách zelenú, nastal boom superhrdinských filmov a mánia okolo sveta hrdinov a komiksov, ktorú vyvolali, pretrváva dodnes. V komiksovom svete je väčšina hrdinov združená v dvoch vydavateľstvách a to DC Comics a Marvel Comics. Vo svete filmovom je to o niečo zložitejšie, pretože práva na sfilmovanie vlastní niekoľko štúdii. V celkovo štyroch článkoch si priblížime históriu a vývoj štyroch najdôležitejších a zároveň najväčších hráčov na poli filmových komiksových adaptácii, a to: 20th Century Fox, Columbia Pictures (patriace pod Sony Pictures Entertainment), Marvel Studios (vlastní ho The Walt Disney Studios) a Warner Bros. Entertainment. V prvej časti si rozoberieme štúdio 20th Century Fox.

20th Century Fox

   V 90-tych rokoch sa vydavateľstvo Marvel Comics nachádzalo v zlej finančnej situácii a jedným z riešení bolo to, že predali filmovým štúdiám práva na niektorých svojich hrdinov. Foxovia získali celkom dosť: X-menov, Fantastickú štvorku alebo Daredevila.

I.                  X-meni

   Štúdio nezaháľalo a hneď na začiatku ďalšej dekády uviedlo jeden zo zlomových komiksových snímok, X-Men (2000). V tej dobe to bol veľmi riskantný krok. Jednak boli títo hrdinovia väčšinovému publiku úplne neznámy a jednak ich bolo až príliš veľa a to predstavovalo problém. Ako viac než desiatku hrdinov resp. mutantov z rôznymi schopnosťami napchať do jedného filmu? Problém vyriešil režisér Bryan Singer tým, že každému z nich dal dostatočný priestor na to, aby vynikol. Zároveň, vďaka výbornému castingu sa z jednotlivých mutantov stali veľmi rýchlo obľúbené postavy.
   Úspech x-menov a neskôr Spider-mana postavil Fox spolu so Sony do čela komiksov. Fox využil vtedajšiu pozíciu naplno, v rámci možností resp. práv, ktoré mu situácia dovoľovala. O tri roky neskôr uviedlo štúdio druhých x-menov pod názvom X2 (2003), ktorý sú dodnes považovaný u divákov, ale aj u kritikov za najlepších diel pôvodnej trilógie. Režisérom bol opäť Singer. Tentoraz zašiel viac do hĺbky, podstatne rozšíril tento svet pridal nových mutantov a dokonca sa ani nebál odstrániť známu postavu. Stúpla kvalita a spolu s ňou aj úspech, preto nasledovalo to čo malo a teda tretia časť. Réžiou by bol pravdepodobne poverený znovu Singer, nebyť toho, že po druhých x-menoch odišiel ku konkurencii, kde sa postaral o Superman Returns (2006). Trojku, s názvom X-Men: The Last Stand (2006) tak dostal na starosť Brett Ratner. Nepodarilo sa mu však nadviazať na prácu svojho predchodcu a vlažné prijatie jeho snímky znamenalo, že séria x-menov bola na chvíľu uložená k ľadu.
   Namiesto toho zelenú dostali sólovky jednotlivých mutantov, o ktorých sa uvažovalo už od druhého dielu. V nich sme sa mali pozrieť na „zrod“ resp. začiatky týchto hrdinov. Prvému, komu sa dostalo tejto pocty bol ako inak najobľúbenejší z mutantov Wolverine, avšak jeho X-Men Origins: Wolverine (2009), za ktorým stál režisér Gavin Hood, bol rovnakým sklamaním ako predošlý tretí diel x-menov, navyše sa s týmto počinom spája dosť neslávny únik na internet, keď takmer hotová snímka, ktorej ale chýbali efekty a hudba, bola zverejnená ešte pred premiérou. Tento neúspech mal vplyv na ďalšiu sólovku X-Men Origins: Magneto. Tá sa začala pripravovať už od roku 2004 a scenár k nej písal Sheldon Turner. Dej sa mal odohrávať v rokoch 1939 až 1955 a mal sledovať mladého Magneta ako sa snaží prežiť v Osvienčime. Počas oslobodenia tábora mal spoznať Charlesa Xaviera a po vojne prenasledoval nacistických zločincov, ktorý ho v tábore mučili. V roku 2007 bol na post režiséra vybraný David S. Goyer a počítalo sa s tým, že premiéra bude v roku 2009. Plány najprv narušil štrajk scenáristov na prelome rokov 2007-2008 po ktorom bola snímka presunutá na neurčito. V decembri 2008 Goyer oznámil, že filmovanie začne v prípade, ak bude Wolverinova sólovka úspešná, a keďže sa tak nestalo, celý projekt bol nakoniec zrušený.
   Časť scenára (zápletka okolo Magneta) bola zapracovaná do nadchádzajúceho projektu X: First Class (2011). Tento prequel a zároveň čiastočný reštart celej série bol jedinou možnosťou, ktorá Foxom ostávala. Zasadenie do 60-tych rokov, zobrazenie začiatkov jednotlivých hrdinov, ich spoločné stretnutia a rozdelenia, noví hereckí predstavitelia a nový režisér Matthew Vaughn uspeli u divákov a kritikov, pričom ukázali, že to ide aj bez Singera na režisérskej stoličke. Tento reštart celú sériu nielen nakopol, ale zároveň poslúžil aj ako odrazový mostík pre budovanie širšieho univerza, ktoré v tej dobe už vrcholilo u Marvelu a pracovali na ňom aj Sony a Warneri. Ešte predtým, než celé snaženie Foxu malo vyústiť k ďalšiemu dobrodružstvo x-menov prišla ďalšia, druhá sólovka Wolverina, s jednoduchým názvom The Wolverine (2013), ale ani teraz sa úspech nedostavil. Štúdio opäť vsadilo na obrovskú popularitu tohto mutanta a exotické prostredie Japonska, ale výsledok bol slabý. James Mangold nielenže nezvládol príbeh, ale ponúkol divákom nezaujímavú a prakticky nikam neposúvajúcu kapitolu zo života tohto hrdinu.
   X-Men: Days of Future Past (2014) bol preto pre štúdio dôležitý hneď z viacerých dôvodov. Okrem pozitívnej odozvy sa totiž k tejto sérii vrátil Singer, hoci pôvodne sa špekulovalo, že Vaughn bude režírovať ďalšiu časť, avšak ten dal nakoniec prednosť inému projektu. Singer, vnímaný ako duchovný otec filmových x-menov mal pred sebou ťažko úlohu, ako nadviazať na svoje diela (prvých dvoch x-menov) a zároveň ako ich prepojiť s prequelom. Všetky tieto problémy vyriešilo cestovanie v čase, ktoré umožnilo spojiť pôvodnú trilógiu a prequel do jedného filmu. Vďaka tomu došlo k ich prepojeniu a zásahom do minulosti sa zároveň otvorila cesta na to, aby oba svety išli už svojou vlastnou cestou. Tým prakticky Fox získali dva svety v jednom univerze. Jeden odohrávajúci sa v minulosti a druhý zase v budúcnosti. Bolo to potrebné aj kvôli rôznym nezrovnalostiam v časovej línii (pôvodnej trilógii, sólovkách a prequelu), ktoré sa museli zmazať a tiež preto, aby si nové príbehy už išli svojou vlastnou cestou a nepridržiavali sa predchádzajúcich filmov.
   Fox sa následne odhodlali pre odvážny krok, keď tento rok uviedli ďalšiu sólovku, ale tentoraz s komerčnému divákovi neznámym hrdinom a navyše s R-kovým ratingom. Vyplatilo sa a Deadpool (2016) v réžii Tima Millera priniesol hláškujúceho hrdinu s veľkým zmyslom pre humor, zabíjaním a prehovormi k publiku. Podobne ako prvý x-meni odštartovali komiksové adaptácie, tak teraz Deadpool dal zelenú R-kovým komiksovkám. Fox sa tak opäť dostal na čelo čo sa týka napredovania a zavádzania nových trendov u komiksov. A v tomto trende budú pokračovať aj naďalej, pretože tretie sólovka Wolverina, ktorá sa má do kín dostať budúci rok má mať rating R, pričom však humor a zábavu zrejme vystrieda vážnejšie uchopenie. V súčasnosti sa pozornosť upriamuje na X-Men: Apocalypse (2016), ktorý sa do kín dostal pred pár dňami.

II.               Fantastická štvorka

   Fox vlastnia aj ďalšiu veľkú značku od ktorej si určite sľubovali veľké veci a napriek tomu, že sa ju dva razy snažili rozbehnúť, tak v oboch prípadoch doslova pohoreli. Prvý pokus prišiel v roku 2005 s Fantastic Four (2005), ktorá sa ale na x-menov vôbec nechytala. Režisér Tim Story absolútne nevyužil potenciál týchto hrdinov a sveta, ktorý sa mu ponúkal. Oveľa tragickejšie bolo, že štúdio si chyby prvého filmu vôbec nechcelo uvedomiť a neurobilo prakticky žiadne zmeny. Tim Story zostal na režisérskej stoličke a spolu s ním aj scenárista Mark Frost. Druhý diel 4: Rise of the Silver Surfer (2007) tak bol už vopred odsúdený na neúspech. Negatívna kritika bol až tak silná, že štúdio sa rozhodlo celú značku uložiť k ľadu na takmer 8 rokov.
   Druhý pokus začal už v roku 2009, keď prišlo rozhodnutie celú sériu reštartovať a dať jej novú tvár v podobe temnejšieho a realistickejšieho uchopenia. V roku 2012 bol na post režiséra vybraný Josh Trank a po úspechu Avengers od Marvelu v tom istom roku sa rozhodlo, že neskôr sa postavy z X-menov a z Fantastickej štvorky stretnú v jednom filme, čím si Fox vytvorí svojich vlastných Avengers. Tieto plány sa zrejme definitívne pochovali potom, ako minulý rok reboot Fantastic Four (2015) v kinách totálne prepadol a kritici ho označili za jeden z najhorších minuloročných blockbusterov. Fox pritom ešte pred premiérou oznámil uvedenie dvojky na leto 2017, ale hneď potom ako sa začalo javiť, že z filmu bude prepadák, bola dvojka odložená na neurčito. Dokonca sa začalo povrávať, že Fox vráti resp. predá práva naspäť Marvelu. Zatiaľ sa tak nestalo, jedinou istotou je to, že do roku 2018 žiadne pokračovanie ani ďalší reštart Foxovia nechystajú. Zrejme bola táto séria opäť na určitý čas zmrazená.

III.           Daredevil

   S týmto superhrdinom Fox nemali až také plány ako s X-menmi alebo Fantastickou štvorkou. Napriek tomu sa slepý maskovaný hrdina dostal do kín skôr než druhá menovaná značka. Daredevil (2003), ku ktorému režisér Mark Steven Johnson napísal aj scenár, ale veľa pozitívnych ohlasov nezaznamenal. Vyčítalo sa mu predovšetkým nevhodné herecké obsadenie hlavných postáv (Daredevil, Elektra a Kingpin), ale tiež aj slabý príbeh. Stále to však bolo lepšie, než jeho spin-off s názvom Elektra (2005), od režiséra Roba Bowmana, ktorý bol pre Fox v tej dobe prvým veľkým sklamaním. Opäť sa schyľovalo k tomu, čo vždy, teda reštart. Začalo sa o ňom hovoriť už v októbri 2008, ale presnejšie obrysy začal naberať až v marci 2011, keď bol za režiséra vybraný David Slade. V auguste 2012 Slade kvôli konfliktom odišiel a jeho miesto prevzal Joe Carnahan, ktorý oznámil svoj zámer natočiť Daredevil ako drsný 70-tkový thriller. Z toho, ale nakoniec vzišlo a v apríli 2013 Marvel potvrdil, že práva na tohto hrdinu sa im vrátili.

Zhodnotenie

   20th Century Fox si v súčasnosti udržuje stabilnú pozíciu na poli komiksov. Kým na začiatku minulej dekády patrilo štúdio spolu so Sony k popredným hráčom, v priebehu rokov sa jeho pozícia mierne oslabila a do popredia sa znovu dostalo až tento rok vďaka uvedeniu filmu Deadpool (2016), ktorý ako sa zdá odštartuje boom R-kových komiksových adaptácii. V pomyselnom rebríčku komixových univerzí by som ho zaradil na druhé miesto (prvým je ako inak Marvel) za čo Fox vďačí hlavne X-Men: Days of Future Past (2014), na ktorom môže do budúcnosti stavať svoje ďalšie projekty. V súčasnosti má teda Fox prakticky len jednu sériu resp. značku, ale na rozdiel od Sony z nej dokáže dostať oveľa viac, pretože x-menovské univerzum je omnoho väčšie než to v Spider-manovi. Dôkazom toho je, že Fox nemusí stavať len na spoločných x-menovských filmov, ale aj na sólovkách, ako tohtoročný Deadpool alebo pripravovaný Gambit. No a netreba zabúdať ani na tretieho Wolverina, ktorému možno R-kový rating a westernový nádych sadnú lepšie než predošlé dve spracovania.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára