16. 5. 2016

Captain America: Civil War (2016)

   Koncom marca tohto roku prišiel do kín Batman v Superman: Dawn of Justice (2016), ktorý po prvýkrát na poli celovečerných filmov predstavil divákom týchto dvoch legendárnych komiksových hrdinov spolu v jednej snímke, ale zároveň sa tu aj po prvý raz stretli resp. postavili proti sebe. Teraz, začiatkom mája prichádza ďalšie dielo v ktorom sa ešte väčší počet hrdinov mláti medzi sebou a je ním práve Captain America: Civil War (2016).

STORY LINE

   Režisérske duo bratov Anthony Russo a Joe Russo, ktorí stáli za Captain America: The Winter Soldier (2014) tentoraz prišli s druhým, avšak v celkovom poradí už tretím dobrodružstvom tohto hrdinu, ktoré mnohí označujú aj ako „Avengers 2,5“. Obaja bratia už predtým potvrdili, že akčné scény zvládajú a v tomto prípade ich to dokázali znovu. Akcie je tu pomerne dosť a drží sa viac-menej pri zemi, čo znamená, že netreba očakávať nejaké veľké deštrukcie alebo výbuchy. Prevládajú tu hlavne súboje jedného na jedného, ktoré sú pre diváka veľmi atraktívne a oku lahodiace. V čom režiséri zlyhali alebo nedokázali vierohodne spracovať je všetko ostatné. Po príbehovej stránke je to pre režisérov krok naspäť, pretože celý dej by sa dal charakterizovať ako pozliepaný, ktorého jedinou úlohou je pospájať akčné scény tak, aby aspoň ako-tak dávali zmysel. Akčné sekvencie tu tvoria prím, zatiaľ čo príbeh je odsunutý na vedľajšiu koľaj a má slúžiť na to, aby sa ním vysvetlili jednotlivé súboje. Inak je zápletka po väčšinu času predvídateľnou, s typickými klišé (napr. záchrany na poslednú chvíľu alebo charaktery jednotlivých postáv). Zúfalým možno označiť pokus vytvoriť drámu ohľadom činnosti Avengers, ale chýba jej to najhlavnejšie, teda emócie a tým pádom na diváka nemá žiaden efekt. Najväčším sklamaním je však určite dej vo všeobecnosti, pretože na jeho konci je všetko viac-menej také isté, ako predtým. V podstate akoby sa nič nestalo, zápletku to v rámci celého univerza prakticky nikam neposunulo a dalo by sa povedať, že celé dielo je tak zbytočné a jeho význam nulový. Zopár dejových zvratov tu síce je, ale nehodia sa sem a chýba im logika (osud ďalších Winter Soldierov). No a to ešte treba spomenúť, že mnohé veci, ako napr. rozoštvanie hrdinov alebo znášanie následkov, sme videli už pred pár týždňami u Batman v Superman: Dawn of Justice (2016). Humor funguje z polovice. Na jednej strane hodí sa a pobaví pri akčných sekvenciách, ale na druhej strane sa nehodí a pôsobí trápne v tých neakčných. Postáv hrdinov je tu cca. 12, z toho ešte dvaja chýbajú (Hulk a Thor) a okrem starých známych sa tu objavia aj takí, pre ktorých je to premiéra (Black Panther alebo Spider-Man) alebo doteraz mali za sebou iba jednu snímku (Ant-Man, Scarlet Witch alebo Vision).


   Niekomu takýto počet hrdinov môže prísť doposiaľ nevídaný a originálny, ale po pravde, nie je to nič výnimočné, veď už v X-Men (2000) medzi sebou bojovala takmer desiatka hrdinov resp. mutantov, ktorí mali taktiež rozdielne schopnosti, takže nič nové pod slnkom. Chápem, že mnohým sa to vďaka reklamnej kampani Marvelu môže zdať, že prišli akože s niečím novým, ale pravda je taká, že s týmto prišli už prvý x-meni. No a za ďalšie nejde o drsný stret medzi hrdinami, ale je to také oťukávanie sa, ktoré sme mohli vidieť už v prvých The Avengers (2012), kde sa proti sebe na chvíľu postavili Thors a Iron Man. Tam to pôsobilo ako zábavná vsuvka, ale tu je na tom vystavaný celý príbeh. Práve kvôli tomu, že jednotlivým súbojom chýba vážnosť a naďalej pôsobia dojmom zábavných vsuviek, čo je škoda. Konkurenčný duel Batmana a Supermana v Batman v Superman: Dawn of Justice (2016) pôsobil lepšie a uveriteľnejšie. Napriek tomu, že tu máme až 12 hrdinov tak z nich sú zaujímavý len 3, čo predstavuje iba ¼ z celkového počtu a paradoxne ani jeden z nich nie je Captain America, teda ten o kom to všetko vlastne pojednáva. Sú to práve nové postavy ako Ant-Man a Spider-Man, ktorí sem okrem vtipných hlášok prinášajú aj rôzne humorné situácie. No a tým tretím je ako inak Iron Man, ktorý nikdy neomrzí. Záporní hrdinovia boli vždy slabinou Marvelu a výnimkou nie je ani tento počin. Obaja, či už Crossbones alebo Zemo dostávajú málo priestoru, sú nezaujímaví a ani nepredstavujú pre ostatných žiadnu veľkú hrozbu. Druhého menovaného drží nad vodou aspoň výkon hereckého predstaviteľa, inak by to bola úplná tragédia. Záporní hrdinovia Doomsday a Lex Luthor z Batman v Superman: Dawn of Justice (2016) boli lepší. Táto snímka navyše ukázala, prečo v Avengers: Age of Ultron (2015) odstránili postavu Quicksilvera.[1] Spomínam to kvôli tomu, že je za tým ďalšia dlhoročná slabina Marvelu. Celkovo sa jedná o slabý počin, kde akcia je najlepšie zvládnutou zložkou, avšak s tými ostatnými, je to už omnoho horšie, keďže fungujú, buď iba zo štvrtiny alebo dokonca vôbec.

HERCI a HUDBA

   Každému je hádam jasné, že od väčšiny komiksových filmov nemožno očakávať nejaké veľké herecké výkony. William Hurt a Martin Freeman podali svoj štandard, keďže sa museli uspokojiť s menším a dosť obmedzením priestorom. Marisa Tomei to isté, navyše ona sa tu objaví iba v jednej scéne, ale rozhodne je to úplne iná teta May, než ju poznáme z predchádzajúcich spracovaní, Spider-Man (2002) alebo The Amazing Spider-Man (2012). Treba sledovať ako budú tvorcovia s ňou a jej postavou pracovať ďalej v Spider-Man: Homecoming (2017). Tom Holland ako Spider-Man pôsobí zatiaľ dobre, je vtipný a ako stredoškolák pôsobí uveriteľne, ale či utiahne samostatný počin, o tom sa budeme môcť presvedčiť až o rok. Daniel Brühl ukazuje aké to je, keď je nejaká postava úplne zlá a zachraňuje ju iba herecký výkon. Chadwick Boseman miestami dosť vyzeral ako herec Chiwetel Ejiofor, ale ako Black Panther neurazil a pôsobil presvedčivo. Z ostatných hercov stojí potom za zmienku už len tradične výborný Robert Downey Jr., ktorý si celú snímku kradne pre seba, práve na úkor druhého hlavného hrdinu. Chris Evans sa v Captain America: The Winter Soldier (2014) snažil trochu pracovať so svojou postavou, ale tu je to krok späť a stalo sa to, čo by sa nemalo stávať. Hlavného herca zatienili vedľajší herci, ako Hurt, Holland alebo Brühl. Hudbu k filmu zložil Henry Jackman a opäť sa ukázalo, že aj toto je slabá stránka Marvelu. Neschopnosť vytvoriť zaujímavú hlavnú tému, tému hlavného hrdinu alebo záporáka, po prípade ani zaujímavé skladby pri akčných alebo dramatických scénach. Zas a znovu je aj v tomto konkurenčný Batman v Superman: Dawn of Justice (2016) zásluhou dua Hans Zimmer a Junkie XL lepší.[2] Jackman ako Zimmerov žiak nedokázal svojho učiteľa prekonať. Vytvoril skladby, ktoré sú vo filme nevýrazné a na samostatné počúvanie nie sú uchu lahodiace. Jackman pritom nie je zlý skladateľ, tohtoročná The 5th Wave (2016) alebo predtým Kingsman: The Secret Service (2014) sa mu vcelku vydarili, takže problém bude asi niekde inde. No a práve druhý menovaný soundtrack je miestami počuť aj tu (viď. prvé video, skladba s názvom Civil War).


HODNOTENIE

34%


[1] Vtedy si mnohí určite mysleli, že Marvel sa po kritike, že v ich filmoch sa nikomu z tých dobrých nemôže nič stať rozhodol ukázať, že sa všetci mýlia. Pravda však bude asi taká, že Marvel si bol vedomý toho, že postava Quicksilvera uspela u divákov, ale aj u kritikov už o rok skôr, keď konkurenčné štúdio 20th Century Fox predstavilo túto postavu v X-Men: Days of Future Past (2014). Ak by Fox s touto postavou neuspel, tak Marvel sa mohol pokúsiť o reparát, keďže však uspeli tak aspoň „potešili“ kritické hlasy tým, že niekoho nechali umrieť.
[2] Epická skladba Do You Bleed? alebo hlavná téma Wonder Woman - Is She With You?, sú toho dobrým dôkazom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára