30. 4. 2016

Hardcore Henry (2015)

   Ilya Naishuller, ktorý bol zatiaľ známy len ako režisér krátkometrážnych hudobných videoklipov sa rozhodol debutovať na poli celovečerných hraných filmov s ambicióznou akčnou snímkou, natočenou kompletne z pohľadu prvej osoby. Napriek tomu, že jeho počin mal premiéru už minulý rok v septembri na Toronto International Film Festival, tak do širšej distribúcie sa Hardcore Henry (2015) dostáva až teraz, v apríli.

STORY LINE

   Experimentovanie s nakrúcaním z pohľadu prvej osoby by sme mohli datovať ešte do obdobia klasického Hollywoodu 40-tych rokov. Nejednalo sa však len o snímky, ktoré by obsahovali takéto krátke sekvencie, ale taktiež o diela, ktorých podstatná časť bola takýmto štýlom uchopená. Viac ako polhodinu, čo predstavovalo takmer jednu tretinu    minutáže, sa s tým môžeme stretnúť u noiru Dark Passage (1947). Z novších diel patrí k najznámejším francúzska dráma Enter the Void (2009). Hardcore Henry (2015) by sme teda mohli pokladať za jeden z prvých celovečerných akčných počinov, ktorý s touto technikou pracuje. A úspešne sa mu to darí. Akcia je výborne technicky spracovaná a je jej tu dostatok, v podstate jedna akčná scéna strieda druhú. Zásluhou náročného technického spracovania pôsobí realisticky, ale zároveň z pohľadu prvej osoby aj originálne. Tvorcovia vsadili na koncept známych a úspešných počítačových hier ako napr. Counter Strike a pokúsili sa vytvoriť niečo podobné u filmoch. Vyšlo im to a dokonca aj divák, ktorý tieto hry nepozná resp. ich nehral si akciu vychutná a užije. Veľkou prednosťou je to, že hlavná postava si v priebehu deja vyskúša niekoľko typov zbraní, od pištolí, cez brokovnice, až po samopaly, dokonca aj granáty. Vďaka tomu si každý aspoň okúsi atmosféru herného sveta v tom filmovom. Ďalším plusom je tiež to, že v priebehu akčných scén (beh, preliezanie vecí alebo streľba) zachytáva kamera aj hrdinove ruky a nohy, čo taktiež pridáva na autentickom dojme. Akcii kvôli R-kovému ratingu nechýba brutalita, potoky krvi alebo lietajúce končatiny. Miestami to pôsobí nechutne, inokedy ohurujúco alebo dokonca aj zábavne. Jediné, čo by som akcii vytkol, by bol záverečný súboj, ktorý bol podľa môjho názoru už moc prehnaný a strácal na uveriteľnosti, ktorá dovtedy fungovala. Toto jediné narúša dovtedy fungujúcu a skvelú akčnú zábavu. Po príbehovej stránke ide o dosť jednoduchý a priamočiary dej, ktorý našťastie nemá žiadne zbytočné vedľajšie dejové odbočky. Vytýkať slabú zápletku, ktorej ale nechýba zopár zvratov a prekvapení nie je v tomto prípade až tak na mieste.


   Forma tu jasne prevyšuje obsah, ale je potrebné si uvedomiť nasledujúce skutočnosti. Natočiť film z pohľadu prvej osoby alebo dajme tomu na jeden záber je vždy náročné. Nakrútiť to ako drámu, tak by bol dej prepracovaný, ale chýbala by mu akcia resp. nejaké oživenie. Ak však vznikne akčný alebo iný typ filmu, kde sa akcia vyskytuje, tak o zábavu nie je núdza, ale chýba mu zase lepší príbeh. Skombinovať obe zložky (akciu aj zápletku), tak aby žiadna z nich nebola ukrátená na úkor tej druhej, je v dnešnej dobe zložité, obzvlášť ak to točí začínajúci režisér. Naishuller ukázal, že režisérsky talent má, vie pracovať s akciou, navyše ju vie podať občas aj originálnym a zábavným spôsobom. To isté sa týka aj práce s technickou stránkou filmu, kde zvládol uchopenie z pohľadu prvej osoby na výbornú. Ktovie, ako si poradí so svojimi nasledujúcimi snímkami, buď potvrdí svoj talent alebo sa ukáže, že kvalita tohto jeho diela bola výsledkom len netradičného spracovania. Do kariet mu hrá aj rozumná minutáž, cca 95 minút, ktorá je presne tak akurát, aby to nepôsobilo zdĺhavo alebo sa nezačala dostavovať nuda. Z postáv je najlepšou Jimmy, ktorý je tu vo viacerých podobách (bezdomovec, hipík, punkáč alebo generál). Je to veľmi vtipná a zábavná postava, ktorej nechýba humor, hlášky, alebo svojský slovník. Hlavná postava, Henry, síce na jednej strane umožňuje vyvolávať u diváka pocit, ako keby bol na jeho mieste, ale na druhej strane si divák k tejto postave vzťah nevytvorí, chýbajú tu totiž emócie a lepší príbeh, ktorý by umožnil nejak viac zájsť do vnútra k tejto postave. Záporný hrdina, Akan, mohol byť aj inakší, lepší, z toho dôvodu, že jeho schopnosti mi tu prišli už ako príliš moc. Estelle tu vystupuje len ako ženská okrasa a o ostatných postavách je aj zbytočné hovoriť, keďže majú len veľmi malý priestor. Celkovo sa jedná o nadpriemerné akčné sci-fi, ktoré má výborné akčné pasáže, dokáže narábať s netradičným uchopením v podobe pohľadu z prvej osoby, nechýba mu humor a je zábavné. Absencia jednoduchého príbehu by v tomto prípade nebola až takým problémom, ak by boli zvládnuté tie ostatné zložky (postavy, herci a hudba), ale to platí len z polovice.      

HERCI a HUDBA

   Sharlto Copley je výborný, predovšetkým si obdiv zaslúži to, ako dokázal vystihnúť rôzne podoby, pridať im niečo vtipné a svojské, ale zároveň ich aj odlíšiť od tých ostatných. Haley Bennett sa tu dosť podobá na Jennifer Lawrence, ale moc toho po hereckej stránke teda neukáže, aj keď vzhľadom na jej postavu, vlastne ani nemá taký priestor. Tim Roth je tu sotva necelé dve minúty v dvoch scénach, pričom tá druhá je iba „rozšírenou“ verziou tej prvej. Hudbu k filmu zložila režisérova manželka Darya Charusha. Zvolenie elektronickej hudby k takémuto žánru (akčný), deju (polo-robot) a štýlu (pohľad z prvej osoby) sa sem náramne hodí. Napriek tomu ide o nevýrazné skladby, ktoré nedokážu vo filme vyniknúť a dokonca aj prevzaté skladby, ako napr. hlavná téma z westernu The Magnificent Seven (1960) dokážu na seba strhnúť viac pozornosti. Rovnako je to aj v prípade, ak sa hudba počúva samostatne, tam je to ešte lepšie počuť, že jednotlivým skladbám chýbajú motívy, ktoré by dokázali nejako zaujať.


HODNOTENIE

67%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára