10. 4. 2016

Batman v Superman: Dawn of Justice (2016)

   Pôvodne mala filmové univerzum hrdinov DC Comics, známe pod skratkou DCEU (DC Extended Universe), odštartovať snímka Green Lantern (2011), ale ten u divákov a kritikov prepadol a tak štafetu po ňom prebral Man of Steel (2013), ktorý dopadol lepšie a z môjho pohľad by som povedal, že sa jedná o kvalitný reboot Supermana. Krátko po jeho premiére bolo ohlásené pokračovanie, ktoré ale nemalo predstavovať klasický sequel, ale byť len akousi nadstavbou, ktorá ďalej rozvíja resp. prehlbuje toto univerzum a tak tento rok prichádza do kín Batman v Superman: Dawn of Justice (2016), v ktorom sa vôbec po prvýkrát spolu objavia (v celovečernom hranom filme) dvaja najznámejší komiksoví hrdinovia.

STORY LINE

   Moje najočakávanejšie komiksové dielo tohto roku. A výsledok? Dosť sklamanie. Úvod sa síce snaží nadviazať na Man of Steel (2013) v podobe súboja Supermana a Zoda, ktorý je nám teraz sprostredkovaní pomocou toho, ako to vyzeralo na „zemi“, kde padajú budovy a umierajú ľudia. Potom si však príbeh ide vlastnou cestou a okrem budovania vlastnej zápletky sa sústreďuje aj na budovanie tých ďalších, ktoré zase pre zmenu budú rozvíjané v iných počinoch. Technickému spracovanie nie je absolútne čo vytknúť, vizuálne efekty sú výborné, aj napriek tomu, že väčšiu úlohu zohrávajú až v záverečnej polhodinke. To isté platí aj o akcii, ktorej je tu vzhľadom na 155 minút dostatok. Najlepšou z nich je samozrejme stret oboch hrdinov (Batmana a Supermana) a vlastne celá záverečná polhodina predstavuje jednu veľkú a zároveň nepretržitú akčnú sekvenciu. Čakal som síce väčší stret a ešte väčšie megalomanstvo, ale keď sa tak nad tým zamyslím, tak možno je len dobré, že tu bolo uchopená viac realistickejšie. Mnohí ľudia totiž vyčítali nereálnosť a prehnanosť záverečnej akčnej scény v Man of Steel (2013), ale tu, v Batman v Superman - Dawn of Justice (2016) sa to aspoň podľa mňa viac drží na uzde a v rámci uveriteľnosti. Ak by sa tu viac pritlačilo, tak potom by to pôsobilo takisto. Ktovie, čo po tejto akčnej stránke ponúkne rozšírená verzia, ktorá má mať navyše rating R. Po príbehovej stránke je to už horšie. Hlavným problémom je tá skutočnosť, že je tu príliš veľa postáv a ich dejové linky (Supermanova, Batmanova, Luthorova, formovanie Justice League, atď.). V prípade tej Supermanovej si autori zrejme povedali, že ju nebudú ďalej rozvíjať a divák sa musí uspokojiť s tým, čo bolo v Man Steel (2013) a počkať si až na jeho sequel, teda regulárnu dvojku. V prípade tej Batmanovej nevsadili tvorcovia na tradičné predstavovanie, ale jeho mladosť vyriešili v priebehu úvodných titulkov a ďalej sa už nezameriavali na zrod alebo začiatky tohto hrdinu, ale na to, že pôsobí už niekoľko dekád. Táto linka mi tiež potvrdila prečo je u mňa Batman najlepším komiksovým hrdinom vôbec. Je to proste človek, v podstate bez finančných obmedzení, ale nemá žiadne nadľudské schopnosti (to sa výborne ukáže v závere, kde oproti Supermanovi alebo Wonder Woman pôsobí ako ich chudobný príbuzný) a má ľudské emócie a čo najdôležitejšie aj ľudské chyby. Luthorova linka je zasa málo zaujímavou a okrem hereckého prejavu neponúkne nič a ešte k tomu pôsobí ako nasilu pozliepaná, len aby tu bol nejaký záporák a aby sa veci dali do pohybu. No a formovanie Justice League je potrebné pre ďalší vývoj, aj keď veľa priestoru nedostáva. Ďalšou slabinou sú až do očí bijúce nelogickosti (napr. v úvode, keď Bruce Wayne telefonuje do svojej firmy a hovorí, aby ju ľudia opustili, pritom všade okolo padajú budovy, ale oni museli čakať na to, aby ich o tom informoval ich šéf a takpovediac im dal povolenie odísť alebo v závere, keď postava Lois Lane vie, že sa má vrátiť pre kopiju, asi má uši ako Superman a dokáže počuť na kilometre ďaleko) a rôzne klišé (napr. záchrany v pravý resp. v posledný čas).


   Zopár scén mi prišlo zase úplne zbytočných (napr. Wayneov sen alebo úplne posledná scéna) a to nespomínam ešte meniace sa schopnosti Supermana, ktorý raz dokáže v priebehu sekúnd priletieť za Lois, ale inokedy mu tá cesta trvá dlhšie než Batmanovi, ktorý dorazí na miesto určenia skôr než on (Batman-Martha a Superman-Luthor). Ani v prípade vážnej témy, akou je obava verejnosti z mimozemskej bytosti nie je ktovie ako prepracovanou a navyše ani originálnou, pretože s ňou narábal už prvý X-Men (2000) a ďalšie jeho pokračovanie ju ešte viac zlepšovali. Dúfam, že rozšírená verzia viac popracuje na príbehu, ale ktovie, či to bude stačiť na zdvihnutie kvality celej tejto snímky. Humorné vsuvky slúžiace na odľahčenie atmosféry a vážnosti filmu fungujú a pobavia (Alfred-Batman). Čo sa týka záveru, tak pokiaľ by zostal v tejto forme, aj keď to vzhľadom na poslednú scénu asi nehrozí, tak by to bolo príjemné prekvapenie, že čo si tvorcovia dovolili. Z postáv je najzaujímavejšou a najlepšie spracovanou samozrejme Batman. Tento hrdina asi nikdy neomrzí, za čo vďačí aj hereckým predstaviteľom, tentoraz sa k tomu prirátava aj ten fakt, že sledujem inú etapu jeho života, než sme boli doteraz zvyknutý a práve to je originálne a zaujímavé zároveň. Ono vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že tu sú novšie postavy lepšie a zaujímavejšie než tie pôvodné. Platí to totiž aj pre Wonder Woman, ktorá tu výborne navnadila na svoju sólovku, ktorú môžeme očakávať budúci rok, ďalej potom Alfred, o ktorom by sa divák taktiež chcel viac dozvedieť, no a Lex Luthor, ktorý síce nie je a ani sa nestane takým hodnotným záporákom ako boli Joker, Bane alebo Zod, ale aspoň vďaka hereckému výkonu zostane nezabudnuteľným. Doomsday je síce lepším zaporákom ako Luthor, ale má len veľmi málo priestoru, sotva niečo viac ako štvrťhodinu a to nestačí. Staršie postavy, ako Superman a Lois Lane tu nemajú až tak čo ponúknuť, chýba v nich väčší vývoj. Martha Kent a Perry White zase nedostávajú toľko priestoru, koľko by potrebovali. Emócie tu v porovnaní s Man of Steel (2013) taktiež ubudli. Tam ich síce z veľkej časti vytvárali hlavne flashbacky z Clarkovej minulosti resp. mladosti, ale u Batman v Superman - Dawn of Justice (2016) o nejakých emóciách možno hovoriť len v súvislosti s Batmanovou linkou. Man of Steel (2013) zvládol Zack Snyder slušne, ale čakal som, že u Batman v Superman - Dawn of Justice (2016) sa jednak už poučí z chýb, ktoré vtedy spravil a jednak ho spraví ešte lepším, stal sa presný opak a namiesto toho, aby sa latka kvality zvýšila, tak klesla. Čo potom čakať od dvoch dielov Justice League, ktoré má režírovať? No myslím si, že teraz budú na mieste obavy, aby to nedopadlo ešte horšie. Celkovo sa jedná o nadpriemerný počin, ktorý stojí na akcii, hercoch, hudbe, technickom spracovaní a nových postavách, ale padá na príbehu a starších postavách. V tomto prípade je rozšírená verzia určite povinnou, už len z toho dôvodu, že môže filmu pomôcť, ale samozrejme ani nemusí, na odpoveď si budeme musieť počkať do jesene.

HERCI a HUDBA

   Priznám sa, že keď bol Ben Affleck ohlásený ako nový Batman, tak som bol proti tomu, ale ako sa ukázalo, tak nielen prekvapil, ale zo všetkým hercom bol tým najlepším. Výborne dokázal vystihnúť rozpoloženie svojej postavy, preniesť tieto emócie na plátno a zároveň byť aj charizmatickým, tak ako Michael Keaton v Burtonových Batmanoch alebo Christian Bale v Nolanových Batmanoch. Zatiaľ je ešte predčasné hodnotiť, že či je lepší alebo horší od nich, keďže prvý menovaný hral v dvoch a druhý zase až v troch filmoch. Uvidí sa budúci rok po tímovke The Justice League Part One (2017) alebo po sólovke Batmana. Každopádne sa Affleck ako Batman objaví ešte v tomto roku ešte raz a to v Suicide Squad (2016), kde ale predpokladám, že to bude iba na pár minút. Gal Gadot je ten istý prípad ako Affleck, pretože ani s jej výberom som spočiatku nebol príliš nadšený, ale ani v tomto som nemal pravdu a zostal som prekvapený. Teraz môžem smelo vyhlásiť, že postava Wonder Woman jej náramne sadla a tiež v kostýme amazonky jej to veľmi pristalo, hoci na Amy Adams vo vani nemá. Každopádne bude určite zaujímavé sledovať, ako si o rok bude viesť vo Wonder Woman (2017). Zatiaľ čo v Man of Steel (2013) bol Henry Cavill príjemným prekvapením, tak tu nielenže kopíruje svoj predchádzajúci výkon, ale miestami hrá o dosť horšie. Stále má síce správnu charizmu Supermana, ale miestami v tejto úlohe nepôsobí prirodzene. Jesse Eisenberg výborný, on sa do svojej úlohy veľmi hodil a práve svojim výkonom ju robí zaujímavou. Amy Adams považujem za jednu z najlepších herečiek súčasnosti, hoci až na záver nemala v tomto filme až tak čo hrať, ale za to pôsobila roztomilo a v scéne vo vani je nádherná. Jeremy Irons ako Alfred bol taktiež výborný, rovnako ako u Afflecka, tak aj v jeho prípade sa jednalo o novšie a iné uchopenie tejto postavy, ktoré sa mu nadmieru vydarilo, avšak aj tu je ešte skoro porovnávať s takým predstaviteľom, ako bol Michael Caine. Diane Lane a Laurence Fishburne zahrali celkom slušne na tých pár minút, ktoré dostali. Krátke cameo v ktorom vystupuje Kevin Costner na jednej strane poteší, ale na druhej je zbytočným. Hudbu k filmu zložili Hans Zimmer a Tom Holkenborg (známy pod prezývkou Junkie XL). Obom sa podarilo vytvoriť skladby, ktoré výborne odrážajú atmosféru a veľkoleposť stretu dvoch legendárnych hrdinov. Mňa osobne najviac zaujali dve, a to „osudová“ Do You Bleed? a Is She With You?, ktorá je hlavnou témou Wonder Woman.


HODNOTENIE

60%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára