10. 3. 2016

Zootopia (2016)

   Byron Howard jeden z režisérov animovaných snímok Bolt (2008) alebo Tangled (2010)[1] a režisér Rich Moore, stojaci za originálnym animovaným filmom Wreck-It Ralph (2012), spojili svoje sily a pokúsili sa vytvoriť ďalší atraktívny a zaujímavý animovaný počin, ktorým je práve Zootopia (2016).

STORY LINE

   Animovaných diel z prostredia zvierat existuje veľmi mnoho. Takmer každý druh už dostal samostatný projekt a výnimkou nie sú ani snímky, v ktorých vystupuje zvierací svet, kde sú zastúpené viaceré zvieratá, ako napr. pentalógia Ice Age (2002-2016) alebo Rango (2011). Zootopia (2016) teda nemusí pôsobiť originálne, ale sľubovala rozvinúť koncept, ktorým je zvieracie mesto, podobné tomu ľudskému a skombinovať ho spolu s kriminálkou. Výsledok zostal niekde na pol ceste, pretože zaujímavý námet sa nepodarilo naplno využiť a kriminálka linka taktiež veľmi neosloví. Dej nás síce zavedie do viacerých špecifických zvieracích štvrtí (arktická alebo tropická), ale mnoho času v nich nepobudne (arktická a saharská sa tu objavia doslova len na pár sekúnd, v prvom prípade sa všetko odohráva výlučne v interiéroch (auto a dom), wau tomu teda hovorím fakt využité prostredie a v druhom prípade zase máme možnosť spoznať túto oblasť iba úvode, pri príchode do mesta) a to vyvoláva dojem, ako keby boli všetky do celého príbehu zakomponované len preto, aby väčšina z nich bola využitá za každá cenu, aj keď toho veľa neponúkne. Je to škoda, pretože mnohé mali v sebe potenciál (exotické prostredie a zobrazenie života v ňom), ktorí sa tvorcom nepodarilo využiť, pretože svoju pozornosť nezamerali na zobrazenie života, ale hlavne na druhú, teda kriminálnu líniu. To by samozrejme nevadilo, keby tá nebola z veľkej časti len zbierkou rôznych klišé (cesta za svojim snom, nedôvera alebo ultimátum). Je tu zopár menších zvratov, ale tie až tak diváka neprekvapia. Nechcem tým povedať, že by tu mali byť neustále zvraty, ale pútavejšiu a prepracovanejšiu kriminálnu líniu si táto snímka žiadala. Emócie sú taktiež nezvládnuté, pretože takýchto scén, ktoré by ich mali vyvolávať je strašne málo a navyše sú podané takým spôsobom, že jednoducho nedokážu z diváka niečo dostať. Oproti minuloročnému Inside Out (2015) tu práca s emóciami výrazne zaostáva.


   Humor naopak dobre funguje a je tu množstvo scénok a postavičiek, ktoré diváka pobavia. Najlepšie sú tie, ktoré vznikajú slovnou konfrontáciou medzi ústredným duo. Práve to, že ide o buddy movie zachraňuje tento animák, pretože slovné výmeny medzi hlavnými postavičkami sú vtipné a je zábavné ich počas celého príbehu sledovať ako spolu musia vychádzať. Po príbehovej stránke sa jedná o nie príliš dobre zvládnutú zápletku, ktorá sa spočiatku snaží ísť vlastnou cestou, ale postupne na túto originalitu rezignuje a spolieha sa na osvedčené postupy. Inside Out (2015) dokázal pred rokom výborne skombinovať emócie, humor a originalitu, ale Zootopia (2016) bola toho schopná iba z polovice. Sklamanie, hlavne ak jeden z režisérov bol Rich Moore. Jeho počin Wreck-It Ralph (2012) bol viac originálnejší a nápaditejší. Herný svet zvládol dobre a čakal som niečo podobné, že spraví aj so zvieracím svetom, ale nestalo sa, škoda. Ako to už u animákov býva, tak chýbať tu nemôže ani poučenie a dôraz na určité  hodnoty resp. posolstvo a ktoré sú tentoraz nielen pre deti (nasleduj svoj sen), ale aj pre dospelých (diskriminácia). Z postavičiek sú najviac zaujímaví hlavní hrdinovia, čo je obzvlášť pre tzv. buddy movie najdôležitejšie. Chémia medzi nimi funguje a ich rozdielne charaktery sú zárukou mnohých vtipných dialógov alebo scénok. Z ďalší postavičiek ešte pobavia a zaujmú Finnick (ten mohol kľudne dostať viac priestoru), Mr. Big a Yax. Animácia je na kvalitnej úrovni a pozornosť si zaslúži najmä kvôli tomu, ako autori do detailov zachytili zvieratá, vrátane ich stavby tela, tváre alebo srsti. Celkovo sa jedná o nadpriemerný animovaný film, ktorý mal na to byť originálnym, ale na miesto toho postupne skĺzol, až takmer zapadol medzi priemer. 

HUDBA

   Hudbu k filmu zložil Michael Giacchino, ktorý má bohaté skúsenosti s komponovaním pre animáky.[2] Podarilo sa mu zložiť celkom solídne skladby, ktoré odpovedajú miestu, kde sa dej odohráva. V jednotlivých skladbách sa odráža exotika (prostredie mesta) a rôznorodosť (druhy zvierat). Napriek tomu nejde o nejaké výrazné alebo zapamätania hodné motívy. V akčných scénach totiž hudba zaniká, v dramatických zase nepodporuje emócie na toľko na koľko by mala a pri vyšetrovaní chýbajú tajomnejšie prvky, ako tomu bolo napr. u Who Framed Roger Rabbit (1988). V hudbe nie je cítiť hravosť a chýba v nej experimentovanie, pričom tento námet si o to doslova žiadal. Jedinou skladbou, ktorá osloví je pieseň k filmu s názvom Try Everything, o ktorú sa postarala speváčka Shakira. Táto pesnička bude asi to jediné, čo si budem nielen z hudby, ale z celého animáku pamätať. Myslím si, že John Powell, ktorý sa v posledných rokoch venuje výhradne komponovaniu pre animované filmy by bol rozhodne lepšou voľbou. Thomas Newman by tiež stál za zváženie.


HODNOTENIE

60%


[1] V prípade prvého bol ďalším režisérom Chris Williams, u druhého zase Nathan Greno.
[2] Za zmienku stoja jeho diela ako napr. The Incredibles (2004), Ratatouille (2007), Up (2009) alebo Inside Out (2015).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára