1. 3. 2016

The Canterville Ghost (1944)

   Väčšina ľudí už určite počula pojem film-noir (z francúzštiny čierny film) a mnohí z nich aj vedia, aký druh filmov predstavuje. Málokto však vie, že existuje aj jeho protiklad, tzv. film-blanc (z francúzštiny biely film). Najväčším paradoxom je to, že hoci sa film-noir a film-blanc formovali v rovnakej dobe (30-te roky), svoje zlaté roky zažívali v rovnakých dekádach (40-te a 50-te roky) a v neposlednom rade sú úplnými protikladmi,[1] tak vznikali nezávisle od seba a ani jeden z nich nie je odpoveďou resp. reakciou na ten druhý. Film-blanc[2] pojedná o témach ako anjeli a diabli, nebo a peklo, cestovanie v čase, mágia, posmrtný život alebo reinkarnácia, pričom sa v nich nachádza romantická láska a jednotlivé príbehy sú plné optimizmu a silného zmyslu pre život. Jedným z takýchto počinov je práve aj The Canterville Ghost (1944).

STORY LINE

   Hlavný dôvod prečo blancové snímky zažívali svoje zlaté obdobie v 40-tych rokoch bol ten, že počas Druhej svetovej vojny a v rokoch tesne po nej, bolo nesmierne dôležité dať verejnosti určitú nádej, útechu a vyrovnanie sa so smrťou ich milovaných tým, že smrť tu nie je prezentovaná ako definitívny koniec, ale existuje aj posmrtný život. Práve kvôli tomuto je jednou z poznávacích čŕt blancových počinov to, že v nich vystupujú nadprirodzené postavy, ako napr. anjeli alebo diabli. V tomto prípade je to tristo-ročný duch, „odsúdený“ k strašeniu. Je celkom zvláštne, že tento blanc natočil režisér Jules Dassin, ktorého neskôr preslávili noirové diela.[3] Dassin ale dokázal, že zvládne aj takýto typ snímok a podarilo sa mu vhodne skombinovať fantasy komédiu s aktuálnym politicko-spoločenským dianím. Tým mám na mysli príchod amerických vojakov do Veľkej Británie v rámci príprav na vylodenie Spojencov v Normandii, s ktorým je spojených niekoľko vtipných momentov prameniacich síce s podobných, ale aj tak odlišných kultúr, americkej a britskej. Prevažná väčšina humorných scén sa však spája ako inak s postavou ducha. Komediálna stránka pobaví, ale kto očakáva, jednu bláznivú scénu za druhou alebo, že sa tu po celý čas bude trhať od smiechu, tak bude sklamaný. Nejde totiž o humor podobný screwball komédiám, ale bližšie má skôr ku klasickým komédiám, hoci pár, dalo by sa povedať, že bizarných situácii sa nájde aj tu (napr. duch držiaci svoju hlavu alebo duch sediaci na bombe). Po príbehovej stránke sa jedná o jednoduchý a priamočiary príbeh, avšak obsahuje zopár malých prekvapení, ktoré príjemne potešia (výsledok prvej noci alebo ústredná postava). Po pravde, kto očakával, že prvá noc amerických vojakov v dome sa pre dotyčného skončí úplným fiaskom? To isté možno povedať o ústrednej postave, okolo ktorej sa točí celý dej a teraz nemyslím ducha. Divák má spočiatku predstavu, kto by to mohol byť, ale postupne, v priebehu deja nastáva zmena. Tieto menšie, nazvime ich zvraty, robia snímku viac atraktívnejšou pre diváka a zároveň sa aspoň trochu pohrávajú s jeho očakávaniami. Po krátkom a vydarenom úvode odohrávajúcom sa v novoveku, ktorý diváka oboznámi so vznikom strašidla a nechýba mu svižné tempo a taktiež humor, sa zápletka presúva do súčasnosti, kde tieto atribúty (tempo a vtipné momenty) zostávajú, ale ani napriek pomerne krátke minutáži, 95 minút, sa ich nedarí udržať po celú dobu. Problém sa dostavuje v záverečnej polhodine, ktorá sa kľudne mohla zaobísť aj bez naťahovaných (tančovačka) a zbytočných (fotenie strašidla) scén. Za jediné pozitívum a tiež akési osvieženie tu možno považovať zakomponovanie akčnej scény. Každopádne, ak by som mal odporučiť nejaký lepší blanc o duchoch, tak určite by to boli tieto dva, Topper (1937) alebo The Ghost and Mrs. Muir (1947). Postavy sú sympatické, čo okrem hlavného tria (Simon, Cuffy, Jessica), platí aj pre vedľajšie postavy vojakov. Simon je zdrojom väčšiny vtipných momentov, Cuffy má vtipnú povahu, no a toto humorné duo dopĺňa roztomilá Jessica. Celkovo ide o kvalitnú fantasy komédiu alebo keď chcete, tak film-blanc, ktorý pobaví, ale aj správne naladí, pretože má svoje neodškriepiteľné kúzlo a disponuje pozitívnym feelingom. Niekomu to môže prísť naivné alebo dokonca až prehnané, ale práve o tom je blanc, o nádeji, o optimizme a o živote.

HERCI

   Charles Laughton mal komediálny talent, o čom tu presvedčil svojim výkonom. Postave prepožičal okrem nutnej dávky komickosti a veselosti (jeho grimasy a výrazy pri komediálnych scénach stoja rozhodne za to) aj potrebnú tragiku a súcit nad svojim nezávideniahodným osudom. Zároveň, tým, že sa jedná o britského herca, tak mu nerobilo ani problém vniesť do postavy žiadúcu noblesu a urodzenosť. Robert Young v komediálnej úlohe príjemne prekvapil a on zase výborne vystihol americkú náturu.   Margaret O'Brien ako detská hviezda mala v dobe nakrúcania mala iba 6 rokov, ale svojim výkonom sa vyrovnala starším hereckým kolegom a na rozdiel od mnohých iných, či už vtedajších alebo súčasných detských hviezd nie je otravná, ale práve naopak, divák si ju veľmi rýchlo obľúbi a zamiluje.   


HODNOTENIE

74%


[1] Pre film-noir sú charakteristické tieto prvky, ako napr. cynizmus, pesimizmus, pochmúrnosť, pomsta, sexuálna motivácia, vášeň, zrada alebo zúfalstvo. Pre film-blanc sú zase typické nasledujúce znaky, ako napr. fantázia, odpustenie, optimizmus, pozitívny ľudský potenciál, romantická láska, sentimentálnosť, spiritualizmus alebo tolerancia.
[2] Ako film-noir, tak aj film-blanc sú kombináciou viacerých žánrov, v prvom prípade je to dráma, krimi alebo thriller a v druhom zase fantasy, komédia a romanca. Napriek tomu sa však film-noir postupom času stal plnohodnotným filmovým žánrom, ale film-blanc naďalej zostal len súhrnným označením podobne zameraných diel.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára