6. 3. 2016

Gun Crazy (1950)

   V roku 1950 mali premiéru hneď dve noirové snímky za ktorými stál režisér Joseph H. Lewis. V auguste do kín zavítal noir A Lady Without Passport (1950), avšak ešte predtým, v januári bol uvedený práve noir Gun Crazy (1950), v USA známy aj pod názvom Deadly Is the Female.

STORY LINE

   Lewis už pred týmto počinom režíroval niekoľko noirov, ako napr. My Name Is Julia Ross (1945), So Dark the Night (1946) alebo The Undercover Man (1949), ale najväčšiu slávu mu zaistilo až toto dielo. Gun Crazy (1950) totiž zaujme diváka hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade sa nejedná o klasický noir, rozumej detektívku, ale o noirovú gangsterku. Bol to mimochodom práve gangsterský subžáner a jeho diela z 30-tych rokov,[1] ktoré stáli pri neskoršom vzniku a tiež formovaní noiru ako takého. V tomto prípade sa tvorcovia inšpirovali neslávne známou dvojicou gangstrov Bonnie Parker a Clyde Barrow, ktorí spolu v prvej polovici 30-tych rokov v USA prepadávali banky, čerpacie stanice a obchody. Autori však nezmenili len mená hlavných hrdinov, ale taktiež aj dobu. Dej totiž nie je situovaný do obdobia 30-tych rokov, ale do vtedajšej doby, teda do roku 1949, kedy sa snímka nakrúcala. Dosiahlo sa tým, že vznikla akási aktualizovanejšia resp. modernejšia verzia ich príbehu. Ďalším, druhým faktorom je, že sa tu nenachádza typický noirový hrdina, ale obe postavy sú zločinci. Napriek tomu si dokážu získať divákovu priazeň a ten im bude fandiť, vďaka čomu získavajú status anti-hrdinov. V neposlednom rade tento počin zaujme aj svojou prácou s technickými vecami, hlavne kamerou a exteriérmi, s čím súvisí snaha o realistickosť. Najlepšie je to vidieť na takmer 4-minútovej scéne natočenej na jeden záber (viď. video). Kamera je v tejto sekvencii po celý čas umiestnená na zadnom sedadle auta, vďaka čomu vytvára u diváka dojem, ako keby sa celej lúpeže zúčastnil spolu s hlavnými hrdinami aj on sám, ako ich „tichý“ spoločník. V tejto pasáži sa taktiež nepoužila zadná projekcia, ako tomu v tej dobe bývalo zvykom, ale nahradili ju skutočné exteriéry, ktoré pomáhajú zvyšovať, ako zážitok z celej scény, tak autentickosť filmu ako takého. Toto efektívne využitie exteriérov a kamery je prítomné aj v iných scénach (napr. obe ďalšie prepadnutia a následný útek). Po technickej (exteriéry a kamera) a vizuálne stránke (scény v noci alebo záverečná hmla) nie je čo vytknúť. Po príbehovej stránke sa jedná o jednoduchý dej, ktorý je však v úvodnej polhodine dosť natiahnutý. Mnohé scény, najmä detstvo hlavného hrdinu, vrátane flashbackov, sa dali vynechať, nahradiť ich mohli zopár dialógmi a úvodná scéna by začínala návratom hlavnej postavy domov. Rýchle tempo rozprávania, akým sa vyznačoval iný noir, z toho istého roku, Union Station (1950), by sa zišiel aj tu, predovšetkým v spomínanej úvodnej polhodine. Potom sa našťastie dej už konečne rozbehne, nechýba tu napätie, akčné scény, pôsobivá gangsterská a noirová atmosféra a tiež sympatická ústredná dvojica. Pozitívom je aj pomerne krátka minutáž, čítajúca necelých 90 minút, vďaka čomu tento film rýchlo ubehne. Napriek tomu som presvedčený, že s trochu lepším a skúsenejším režisérom, by bol výsledok omnoho lepší. Mňa osobne napadá Raoul Walsh, ktorý gangsterku[2] a gangsterský noir vedel točiť.[3] No a myslím, že zlou voľbou by nebol ani John Huston.[4] V príbehu mi chýbala väčšia dráma, ktorá tu bola len naznačená, ale nešla do hĺbky, predovšetkým vnútorný rozpor hlavného hrdinu by si určite zaslúžil väčšiu pozornosť. Z postáv je najzaujímavejším len ústredné duo, Barton a Annie, na ktorom celá snímka stojí. Barton je typický noirový hrdina, ktorý sa kvôli ženskej dostane do problémov. Charakterom je to spočiatku zaujímavá postava, ale v niektorých scénach, najmä ku koncu, mi už jeho správanie prišlo trošku naivné, ako keby si neuvedomoval situáciu v ktorej je. Annie je klasickou femme fatale, chladná, krásna a nebezpečná, navyše v kovbojskom kostýme jej to náramne pristane. Chémia medzi ústredným duom funguje dokonale, vhodne sa dopĺňajú a predstavujú rozdielne charaktery. Ostatné postavy sú tu len do počtu, nemajú čo ponúknuť a sú zbytočné, či už je to sestra Ruby alebo kamaráti z detstva Clyde a Dave. Celkovo sa jedná o nadpriemerný noir, ktorý má síce jednoduchý dej a pomalší rozjazd, ale na svoju dobu ide o svieže a vďaka technickým veciam aj realistické spracovanie.

HERCI

   John Dall je známym hlavne vďaka thrilleru Rope (1948), ktorý režíroval Alfred Hitchcock a kde stvárnil jednu z ústredných postáv, ale zapamätateľnú postavu vytvoril aj v Gun Crazy (1950). Síce mu drsnosť noirových hrdinov, ale potrebnú charizmu mu nemožno uprieť. Peggy Cummins bola na tom podobne, pretože okrem tejto úlohy je už známa len z hororu Night of the Demon (1957).[5] Som prekvapený, že ju, najmä v noirových filmoch, neobsadzovali a nevyužili tak jej potenciál, pretože na postavy femme fatale, ale aj drsných žien, napr. vo westernoch, bola ako stvorená.  


HODNOTENIE

68%


[1] Medzi tie najvýznamnejšie z tejto dekády patria tieto: The Public Enemy (1931), Scarface (1932) alebo The Roaring Twenties (1939).
[2] Reč je o snímke The Roaring Twenties (1939).
[3] Dôkazom toho sú diela High Sierra (1941) a White Heat (1949).
[4] Okrem legendárneho noiru The Maltese Falcon (1941), natočil aj noirové gangsterky Key Largo (1948) a The Asphalt Jungle (1950). Posledný menovaný film, by sa dal zaradiť aj tzv. heist movies. 
[5] V USA je tento počin známy pod názvom Curse of the Demon.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára