17. 2. 2016

The Philadelphia Story (1940)

   V priebehu 30-tych a 40-tych rokov zažívali v americkej kinematografii svoje zlaté obdobie bláznivé romantické komédie, označujúce sa aj ako tzv. screwball komédie. Ich typickými znakmi sú dominantná ženská postava nad mužskou; rýchle slovné výmeny medzi protagonistami; dvojzmyselné dialógy a z toho plynúce rôzne nedorozumenia alebo absurdné situácie, do ktorých sa hrdinovia dostanú. Medzi najvýznamnejších tvorcov screwball komédii patril aj režisér George Cukor, ktorý nakrútil práve The Philadelphia Story (1940).

STORY LINE

   Cukor mal skúsenosti so screwball komédiami už v predošlej dekáde, v 30-tych rokoch, keď nakrútil Dinner at Eight (1933) a Holiday (1938), ale The Philadelphia Story (1940) predstavuje jeho vrchol nielen v tomto subžánri, ale v podstate v celej jeho tvorbe. Ďalším z charakteristických prvkov screwball komédii bolo aj to, že sa po väčšine odohrávali vo vyššej spoločenskej vrstve, ktorá bola v období prebiehajúcej (30-te roky) a doznievajúcej (40-te roky) Veľkej hospodárskej krízy ideálnou na to, aby si z nej autori mohli uťahovať a oslovili tak širšie publikum, rozumej nižšiu a strednú triedu. Výnimkou nie je ani táto snímka, ktorá sa točí okolo blížiacej sa svadby jednej bohatej ženy z Philadelphie. Svadobné prípravy a zhon, ale narušia nezvaní hostia, v podobe bývalého manžela a dvojice novinárov. Ich príchod odštartuje radu vtipných momentov a zámen (otec a strýko). Po príbehovej stránke sa jedná vydarený mix komédie a drámy, obsahujú klasickú zápletku milostného trojuholníka, akurát, že tentoraz upravenú na milostný štvoruholník, čo pochopiteľne prináša ešte väčšie problémy, chaos, ale zároveň aj bizarné a humorné situácie. Mnohí diváci určite budú vedieť ako to celé skončí, ale to im nebude brániť v tom, aby svojmu obľúbencovi fandili. Dialógy sú svižné a vtipné, je na nich postavená celá snímka, takže toto dielo by sa smelo mohlo označiť ako aj konvezačka. Chýbať samozrejme nemôžu ani rôzne slovné prestrelky medzi postavami (najmä medzi Tracy a Dexterom). Myslím si, že netreba dodávať, že niektoré dialógy a scénky postáv boli výsledkom improvizácie hercov. Komediálna stránka, ale začala najmä ku koncu strácať dych, režisér totiž mohol z viacerých scén v druhej časti vyťažiť oveľa viac, ako napr. nočné stretnutie alebo svadobné ráno. Našťastie to z veľkej časti zachraňujú herci a dialógy. Pokiaľ by to režíroval Ernst Lubitsch alebo Billy Wilder, tak kvalitu prvej polovice by si toto dielo dokázalo udržať aj v tej druhej. Pozoruhodné je to, že sa tu nachádzajú aj dramatické scény (napr. rozhovor Tracy a Dextera pri bazéne alebo Tracy a jej otca), ktoré pridávajú tomuto dielu na vážnosti a prostredníctvom nich sa môžeme dozvedieť viac o charakteroch postáv, ich minulosti a vzťahoch. Je veľmi ťažké vhodne skombinovať drámu a komédiu, častokrát sa totiž stane, že jeden z týchto žánrov ťahá za kratší koniec. Úspešne skĺbiť komédiu a drámu sa podarilo len zopár režisérom klasického Hollywoodu (20-te až 50-te roky), konkrétne to boli: Frank Capra, Ernst Lubitsch, Billy Wilder a William Wyler. V tomto prípade sa však režisérovi sem podarilo drámu úspešne zakomponovať tak, že tu majú nielen svoj význam, ale zároveň v nej nechýbajú emócie. Dramatickej stránke nie je čo vytknúť a je prekvapivo lepšie spracovaná než tá komediálna. Mám tým na mysli to, že si svoju kvalitu udržuje po celý čas. Toto je jedna z mála snímok, kde takmer každá postava má svoje miesto a nedá sa povedať, že by bola nevýraznou, nezaujímavou alebo dokonca zbytočnou. Z veľkej časti za to vďačí hlavne svojimi hereckým predstaviteľom, ale dôležitú úlohu zohráva aj dialógy týchto postáv a charakter. Tracy ako výstredná a zámožná žena, okolo ktorej sa točia muži je zábavné sledovať ju koho si nakoniec z tria Dexter, Connor a George vyberie. Dexter cynický a šarmantný chlapík, ktorý by sa rád pomstil svojej bývalej. Connor navonok vystupuje ako drsňák, ale vo vnútri je citlivým. Výborne ich dopĺňajú vedľajšie postavy od malého démona (ako ju nazvú v jednej scéne) Dinah, cez fotografku Elizabeth, až po strýka Willieho. Jedinú výnimku predstavuje George, ktorý nemá charizmatického predstaviteľa a tým pádom nie je vyrovnaním partnerom ústredného tria. Celkovo ide o výbornú screwball komédiu postavenú na vtipných dialógoch a postavičkách, ktorá je vhodne doplnená o drámu a tá tu prekvapivo funguje.

HERCI

   V poradí už štvrtá[1] spolupráca dua Katharine Hepburn a Cary Grant dopadla výborne. Chémia medzi nimi funguje a zo slovných prestreliek už cítiť ich zohranosť. Pridáva sa k nim James Stewart a na to, že dovtedy nehral ani s jedným z dvojice Hepburn-Grant, tak vedľa nich pôsobí skúsením dojmom a nielenže výborne dopĺňa túto dvojicu, ale on sám ju rozširuje na trojicu. Komediálny talent mali všetci traja a predvádzajú tu nezabudnuteľný výkon s maximálnym nasadením, čo je ostatne aj vidieť v jednotlivých scénach. Celý film stojí práve na nich a nebojím sa smelo prehlásiť, že by si tu vystačili aj sami, teda bez ďalších hercov resp. postáv. Ostatní herci sa však tiež nenechajú zahanbiť, či už je to detská hviezda Virginia Weidler, Ruth Hussey alebo Roland Young. Jediným, kto to im to tu „kazí“ je John Howard. Osobne by som si v tejto úlohe vedel predstaviť iného herca, napadajú má mená nasledujúcich hercov, ktorí sa už predtým osvedčili v klasických romantických komédiách alebo v screwball komédiách: Gary Cooper, Joel McCrea, Ray Milland, David Niven alebo aj William Powell. Prekážku v ich potenciálnom obsadení mohlo predstavovať to, že štúdio by už odmietlo obsadiť ďalšiu, štvrtú, veľkú hereckú hviezdu alebo nespokojnosť by bola na strane samotného herca. Ten totiž mohol žiadať väčší priestor pre svoju postavu, čo by tomuto filmu mohlo teoreticky aj pomôcť, ktovie.


HODNOTENIE

86%


[1] Predtým to bola komédia Sylvia Scarlett (1935) a screwball komédie Bringing Up Baby (1938) a Holiday (1938).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára