28. 2. 2016

The Boy (2016)

   V roku 2014 bol uvedený horor Annabelle (2014), ktorý pojednával o tajomnej bábike. Ako sa však ukázalo, bola to podpriemerná snímka, ktorá len chcela parazitovať na úspechu The Conjuring (2013).[1] O necelé dva roky neskôr sa do kín dostával ďalší horor o tajomnej bábike, ktorým je práve The Boy (2016).

STORY LINE

   William Brent Bell, režisér podpriemerných hororov Stay Alive (2006), The Devil Inside (2012) a Wer (2013) si k nim môže pripísať ďalší, pretože The Boy (2016) dopadol rovnako. Nemuselo sa to však stať, nebyť dvoch základných vecí. V prvom rade, by bolo vhodné si rozmyslieť, že čo za snímok chcem natočiť, pretože ak nakrúcam horor, tak potom trištvrte alebo aspoň polovica minutáže by mala byť hororom. Tu to však neplatí a je to presne naopak, keďže toto dielo je viac drámou než hororom a to je chyba. Tento počin už od začiatku bol koncipovaný horor a v podobnom duchu sa niesla aj marketingová kampaň. Ak chcel režisér natočiť hororovú drámu prosím, ale nech to tak prezentuje aj navonok. To isté platí, ak chcel natočiť drámu s hororovými prvkami, nech sa páči. Režisér sa ale musí rozhodnúť v akom žánri resp. žánroch chce tvoriť a potom to samozrejme aj patrične preniesť na plátne a venovať dostatok času obom žánrom a nie ako sa to stalo tu, že jeden (horor) bol ukrátený na úkor toho druhého (dráma). V druhom rade, ak už tvorím v nejakom žánri, tak mal výsledok by mal splňovať jeho parametre, to znamená komédia by mala pobaviť a horor zase vydesiť. Nestalo sa ani to. Z veľkej časti za to môže už spomínaný priestor, ktorého sa hororu dostáva pomerne málo. Na miesto toho, aby sa režisér snažil aspoň z toho mála niečo dostať, keď už sa to takto rozhodol spraviť, tak nedokáže ani toto a vystačí si len z pár scénami, z toho tými, ktoré majú diváka vystrašiť, sú maximálne tri. Z toho dve sú klasickými klišé (sen) a jedna (podkrovie) trvá len pár sekúnd, čo znamená, že skončí skôr než sa začne. Bell týmto počinom len potvrdil, že horory nezvláda a svoje režisérske miesto by mal rozhodne prenechať niekomu inému. Po príbehovej stránke sa spočiatku jedná o klasický príbeh s predvídateľným dejom, scénami a chovaním postáv. Postupne si ale dokáže získavať diváka až do záverečného zvratu, ktorý je síce prekvapivým, ale dosť sa ním stráca čaro dovtedy budovanej atmosféry.


   Nachádzajú sa tu dve roviny, dramatická a hororová. Po dramatickej stránke je to až prekvapivo slušne zvládnuté. Vývoj vzťahu (Greta-Brahms) je v skutku solídne spracovaný, nechýbajú tu ani emócie a práve kvôli tomuto som si hovoril, že prečo to režisér už od začiatku neuchopil ako drámu s hororovými prvkami, pretože takéto spracovanie by sa k tomu hodilo a ešte ak by to robil skúsenejší a zručný režisér, tak výsledok by bol oveľa lepší. Po hororovej stránke som už spomenul, že je to slabota a dokonca tohtoročný The Forest (2016) vydesil viac, rozumej mal väčší počet takýchto scén, než toto. Podobne je na tom aj celková atmosféra a prostredie. Atmosféra odľahlého anglického vidieka a rozsiahleho domu je spočiatku dobre navodená, ale postupne ako sa dej vyvíja, tak prestávajú hrať dôležitú úlohu a už s nimi nepracuje a ich potenciál zostáva nevyužitý. Prostredie samotného domu je zo začiatku taktiež pútavé, ale napokon aj to zaostáva za očakávaniami, keďže v interiéroch všetko prebieha v 2-3 miestnostiach (ak nerátam jednu scénu z podkrovia) a exteriéry sú pre zmenu úplne odignorované, pričom z okolia domu by sa dalo niečo vyťažiť. Z postáv tu má svoje miesto iba Greta, ktorá si ako jediná z nich prejde určitým vývojom a je pre diváka zaujímavou. Ostatné postavy sú tu iba takpovediac z povinnosti, Malcolm kvôli romantike, manželský pár slúži ako spúšťač celej zápletky a Cole musí robiť problémy. Tieto postavy sa držia zaužívaných klišé a ich charaktery, ako aj konanie sa dá odhadnúť. Celkovo sa jedná o slabý horor, ktorý v skutočnosti hororom ani nie je. Celé to stojí len na dramatickej linke, ktorá je dobre zvládnutá, ale tá, ktorá mala byť hlavnou, teda hororová linka, nestojí za nič.

HERCI a HUDBA

   Jedinou, ktorá tu niečo hrá je Lauren Cohan, ktorá ukázala, že okrem seriálu The Walking Dead (2010) by sa v budúcnosti mohla presadiť aj v celovečerných filmoch. Samozrejme nepredvádza tu nejaký veľký herecký výkon, ale nemožno jej uprieť to, že dramatické scény zvláda. Hudbu k filmu zložil Bear McCreary. Rovnako ako pri jeho nedávnom počine, keď skladal hudbu pre horor The Forest (2016), tak aj tu platí, že sa mu podarilo vystihnúť atmosféru a prostredie v ktorom sa dej odohráva, akurát tentoraz prostredie Japonska a lesa vymenila Veľká Británia a dom. Skladbám nechýbajú dramaticko-hororové motívy a snažia sa podporovať celkovú atmosféru, ale režisér to nedokázal zúročiť. Za najlepšie skladby považujem tieto: The Attic a Come Play Pretty Greta. Tento skladateľ nehodlá v tomto roku zvoľniť tempo o čom svedčí, že už o pár dní, bude mať v amerických kinách premiéru ďalšie dielo, ku ktorému komponoval hudbu, jedná sa o sci-fi thriller 10 Cloverfield Lane (2016).[2]


HODNOTENIE

37%


[1] Jedná sa totiž o prequel a zároveň spin-off tohto hororu.
[2] Ide o „sequel“ hororu Cloverfield (2008).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára