13. 2. 2016

Invasion of the Body Snatchers (1956)

   Od konca 40-tych rokov až do druhej polovice 50-tych rokov zažívali USA éru resp. obdobie tzv. mccarthizmu, ktoré sa vyznačovalo silným antikomunizmom, kedy ľudia, ktorí boli komunistami, mali s nimi nejaké spojenie alebo s nimi sympatizovali, stratili svoje zamestnanie. Niektorí z nich boli odsúdení, iní zase nútení odísť do exilu, ďalších z krajiny vyhostili. Toto prenasledovanie sa dotklo aj filmového priemyslu. Množstvo významných hercov, režisérov a scenáristov sa ocitlo na tzv. čiernej listine a ich činnosť im bola buď obmedzovaná (napr. nesmeli hrať hlavné úlohy alebo mohli hrať len v divadlách) alebo úplne zakázaná.[1] Atmosféru a pomery panujúce v tej dobe v USA sa snažil reflektovať aj Hollywood a to nepriamo, metaforou v žánroch, ako napr. western alebo sci-fi. Jedným z takýchto počinov bol aj sci-fi horor Invasion of the Body Snatchers (1956).

STORY LINE

   Sci-fi žáner zažíval v priebehu 50-tych rokov v americkej kinematografii svoje zlaté obdobie. V tejto dekáde vznikali najmä 4 druhy sci-fi. Boli to snímky varujúce pred nebezpečím a vojenským využitím atómovej energie[2] alebo pred nebezpečnými objavmi resp. pokusmi, ktoré sa môžu vymknúť kontrole a viesť ku katastrofe.[3] Jednalo sa tiež o počiny reflektujúce domácu a zahraničnú politickú situáciu[4] alebo fantáziu tvorcov pri dobývaní vesmíru resp. pri strete s mimozemskou civilizáciou.[5] Invasion of the Body Snatchers (1956) by sme mohli zaradiť do tretej skupiny, keďže svojim celkovým vyznením má reflektovať domácu spoločensko-politickú situáciu v USA, avšak kvôli tomu, že tvorcovia ako metaforu využili neznámu mimozemskú hrozba z vesmíru, tak by sa dal priradiť aj ku štvrtej skupine. Vo svojej filmografii má režisér Don Siegel niekoľko významných kúskov ako napr. Dirty Harry (1971), Charley Varrick (1973) alebo Escape from Alcatraz (1979), ale jeho najlepším dielom je podľa mňa práve tento sci-fi horor z 50-tych rokov. V prvom rade si treba uvedomiť, že z hororov natočených pred rokom 1970 dokáže osloviť aj v dnešnej dobe iba zopár a toto je jeden z nich. Vďačí tomu hlavne svojej skvelej a postupne budovanej atmosfére plnej strachu. Ten spočiatku pramení z neznámeho, neskôr ho, ale vystrieda strach o život hlavného hrdinu. Dôležitým je aj práca s napätím, ktoré postupne graduje, v druhej polovici by sa dokonca na mnohých miestach dalo doslova krájať. Sci-fi horory tej doby vsádzali na rôzne vesmírne alebo zmutované monštrá,[6] na ktorých si po vizuálnej stránke dali ich tvorcovia záležať, aby vyzerali čo najodpudivejšie resp. najhrozivejšie. Tu však takýto „typ“ monštier nenájdeme, pretože autori prišli s veľmi jednoduchým riešením, ktoré síce ušetrilo čas a peniaze, ale zároveň v ňom zostal zachovaný strach naháňajúci faktor. Veď nie je nič hrozivejšie než monštrum, ktoré je identickým dvojníkom človeka. S tým sa totiž okrem strachu spájajú aj ďalšie sprievodné javy, ako napr. hystéria, nedôvera, panika, paranoja alebo prenasledovanie, mimochodom toto všetko bolo pre tzv. mccartizmus typické. Ďalším dôvodom minimálneho použitia masiek a efektov bolo to, že išlo o snímku z béčkovej produkcie. U mnohých ľudí sa toto spojenie spája s lacnými trikmi, neznámymi hercami a amatérskymi hereckými výkonmi, ale častokrát sa prehladia samotný príbeh a jeho spracovanie, ktorý je v tomto prípade ešte aj odrazom svojej doby. Ono nie na darmo sa hovorí, že menej je niekedy viac a toto dielo je toho dôkazom. Po príbehovej stránke nešlo o originálnu zápletku, keďže podobná sa objavila už o 3 roky skôr, v sci-fi Invaders from Mars (1953), ale autorom sa ju podarilo vylepšiť a na miesto mimozemšťanov, ktorí „iba“ ovládajú mysle ľudí, tu je neznáma mimozemská forma resp. vec, ktorá rovno nahradzuje človeka za jeho vernú kópiu. Divák je zásluhou vynikajúcej atmosféry a práci s napätím neustále držaní v neistote ohľadom ďalšieho vývoja, ako samotného príbehu, tak aj osudov hlavného hrdinu. Dopomáha tomu aj rozumne zvolená minutáž, čítajúca 80 minút, vďaka čomu má toto dielo svižné tempo a ani na chvíľu nenudí.  Veľa divákov vyčíta snímke vyčíta to, že nebol použitý pôvodný záver končiaci scénou na diaľnici, keď ústredný hrdina hovorí priamo do kamery, ale pridala sa ešte záverečná scéna. Pôvodný záver by určite vyznieval drsnejšie, temnejšie a „apokalyptickejšie“, ale mne osobne tam ešte nejaká scéna chýbala a práve to spĺňa práve ten nový záver. Viacero ľudí ho označuje ako happy end, ale mne to prišlo skôr ako taká malá nádej. Z postáv tu priestor dostávajú len Miles a Becky. Miles je aj zásluhou hereckému predstaviteľa uveriteľnou a sympatickou postavou. Najväčšou jeho prednosťou je to, že je to obyčajný človek, žiadny vedec alebo odborník na danú problematiku. Nie je teda postavou, ktorá by už hneď na začiatku automaticky vedela o čo sa jedná, ale to, že niečo nesedí zisťuje postupne. Ostatné postavy dostávajú veľmi malý priestor, avšak tých málo scénach, v ktorých sa objavia splnia svoju úlohu. Becky predstavuje typickú ženskú postavu, tej doby z dvoch dôvodov: pekná ženská hrdinka tu musí byť a taktiež aj povinná romantická linka. Celkovo sa jedná o výborný sci-fi horor, so znepokojivou atmosférou a zároveň je to jeden z mála dôkazov toho, že béčková produkcia môže konkurovať, ba dokonca aj prekonať, tú ačkovú.        

HERCI a HUDBA

   Kevin McCarthy je vo svojej úlohe veľmi presvedčivý a určite by som ju zaradil medzi jednu z jeho najlepších. Samozrejme sa nejedná o nejaký veľký herecký výkon, ale pôsobí v nej prirodzene a to je pri takomto type filmov, ktoré majú vytvoriť ilúziu, že sa to môže naozaj stať, najdôležitejšie. Divákom to lepšie umožňuje stotožniť sa s hlavnou postavou. To isté sa týka aj ďalších hercov, u ktorých stačí, že sa do svojich úloh hodia. Hudbu k filmu zložil Carmen Dragon, ktorému sa síce podarilo vystihnúť atmosféru a vytvoriť znepokojujúce tóny, ale nemožno povedať, že ide o zapamätateľné skladby, ktoré by sa človeku automaticky vryli do pamäte alebo sa mu spájali s týmto filmom. Ktovie či by lepšou voľbou nebol Bernard Herrmann, ktorý skúsenosti so sci-fi žánrom už mal, keď o 6 rokov skôr skladal ku The Day the Earth Stood Still (1951), kde sa mu podarilo vytvoriť pôsobivé a atmosférické skladby. Podľa mňa by mu nerobilo problém vytvoriť niečo rovnako zaujímavé aj v prípade sci-fi hororu, navyše samotné toto spojenie (sci-fi horor a Bernard Herrmann) znie veľmi lákavo.


HODNOTENIE

87%


[1] Medzi neželané osoby v tej dobe patrili napr. skladateľ Leonard Bernstein, herec a režisér Charlie Chaplin, režisér Jules Dassin, režisér Edward Dmytryk, herec John Garfield alebo herec Edward G. Robinson, scenárista Dalton Trumbo a ďalší.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára