7. 2. 2016

13 Hours - The Secret Soldiers of Benghazi (2016)

   V roku 2013 mala v amerických kinách premiéru vojnová snímka Lone Survivor (2013), ktorá bol založená na skutočných udalostiach z leta 2005, kedy v Afganistane skupina amerických vojakov musela čeliť presile ozbrojencov z hnutia Taliban. „Druhý“ Black Hawk Down (2001), ako o tomto počine mnohí pred jeho uvedením hovorili, sa však nekonal a zaostal za očakávaniami. Teraz sa toto spojenie pre zmenu spája s ďalším vojnovým dielom, rovnako nakrúteným podľa skutočného príbehu, ktoré pojednáva o skupine amerických vojakov, ktorí na jeseň 2012 vzdorovali islamským militantom v Líbyi. Jeho názov je 13 Hours - The Secret Soldiers of Benghazi (2016).

STORY LINE

   Môžem povedať, že režisér Michael Bay natočil konečne kvalitný film, ktorý nie je postavený na vizuálnych efektoch, kde postavy a príbeh nie sú iba zbierkou rôznych klišé a v neposlednom rade to nefunguje v jednotlivostiach, ale všetko ako celok. Veľkú zásluhu má na tom hneď niekoľko vecí. V prvom rade je to presvedčivá atmosféra, ktorú sa podarilo vytvoriť, či už je reč o pomeroch panujúcich v Líbyi (krajine po prevrate plná chaosu, nepokojov a každodenného strachu o vlastný život) alebo o samotnom priebehu celého útoku (boj proti presile, neprehľadná situácia alebo dostavujúca sa beznádej a zúfalstvo). Dôležitú úlohu tu však zohráva aj kamera, ktorá nie je statická, ale pohyblivá a doslova nasleduje a drží sa jednotlivých protagonistov. Vďaka tomu sa divák ocitá priamo vo vojnovom pekle spolu s nimi a postupne sa pred ním rekonštruuje priebeh bojov, čo z tohto diela robí polo-dokument. Mimochodom, tí čo videli Pearl Harbor (2001), tak ich sekvencia s mínometnou strelou určite poteší. Akcia je zručne natočená a realistická, čiže žiadne prehnané akčné scény ako to u Baya býva zvykom. Plusom je samozrejme aj R-kový rating a tak nie je núdza o krv alebo drastické scény. Vybrať nejakú konkrétnu scénu, ktorá by sa dala označiť za najlepšiu z celej snímky by bolo veľmi ťažké, pretože ako som povedal, funguje to ako celok. V podstate od začatia bojov až do záverečných minút možno hovoriť ako o jednej veľkej akčnej sekvencii, ktorú len na chvíľu prerušujú dialógy medzi postavami a dianie mimo Líbye. Vizuálne efekty využíva Bay, na prekvapenie mnohých, dosť rozumne a zbytočne na seba neupozorňujú.


   Po príbehovej stránke je to opis skutočných udalostí, tak ako sa stali, čiže vytýkať tu neoriginálnu alebo neprepracovanú zápletku rozhodne nie je na mieste. Napriek tomu slabinu vidím v tom, že dej sa až príliš dlho venuje udalostiach pred útokom. Chápem, že musí tu byť priestor na oboznámenie diváka s postavami a so situáciou v Líbyi, ale 40 minút je proste veľa a šlo by to zvládnuť aj za polovičný čas. Záver mi tiež prišiel natiahnutý a mierne prehnaný. Ako ideálny koniec sa javila scéna s telefonujúcim Jackom, to malo tie správne emócie a silu v sebe. Patriotizmus je prekvapivo držaný na uzde a je tu v rámci tolerovateľnej normy. V prípade postáv je dosť paradox, že sa zdôrazňuje 6 mužov, ale v skutočnosti sú v centre pozornosti len dvaja z nich. Do veľkej miery je to spôsobené aj ich hereckými predstaviteľmi, ale určitú úlohu tu zohráva aj potrebný priestor, ktorý zvyšní štyria nemajú a v porovnaní s hlavnými duom, ho dostávajú omnoho menej. Black Hawk Down (2001), na ktorý mimochodom v tejto snímke odkazuje jeden dialóg, takýto problém nemal a to tam bolo 2 až 3 krát viac postáv a žiadna z nich nebola ukrátená. Celkovo sa jedná o kvalitné dielo, ktoré je po technickej stránke výborne spracované, ale rozťahaný úvod a práca s postavami mu uberajú na vyššom hodnotení, napriek tomu je to najlepší režisérov počin od The Rock (1996). Vojnový akčák zachycujúci nejaký aktuálny alebo nedávny vojnovému konfliktu už strašne dlho chýbal a tento počin toto prázdne miesto zaplnil, snáď ho budú nasledovať aj ďalšie.

HERCI a HUDBA

   Rozhodnutie režiséra neobsadiť žiadnu veľkú hereckú hviezdu, ale menej známych a neznámych hercov bolo správnym, pretože to viac pridáva na autentickosti filmu ako takého. Nesprávnym však bolo už konkrétne vybratie samotných predstaviteľov. John Krasinski a James Badge Dale, ktorí sú z prítomných tými najznámejšími paradoxne tiahnu celú snímku. Majú potrebnú charizmu a divák im ich postavy verí, čo sa o ostatných nedá povedať a keďže až na 6 je postavené celé dielo, tak potom to predstavuje závažnú chybu. Jason Clarke, Ben Foster z Lone Survivor (2013), po prípade ktokoľvek z minisérie Generation Kill (2008) alebo z Black Hawk Down (2001) by sem hodil oveľa viac než kvarteto Pablo Schreiber, David Denman, Dominic Fumusa a Max Martini. Hudbu k filmu zložil Lorne Balfe. Soundtrack dopadol podobne, ako jeho minuloročný počin Terminator Genisys (2015) a potvrdil ním, že hoci vie skomponovať hudbu pre dramatické scény, tak pre tie akčné mu to robí problém. „Akčné“ skladby ako napr. Burn Them Out, Engage Direct alebo The Teams sa snažia vzbudzovať dojem akejsi veľkoleposti, ale pôsobia dosť umelo a narýchlo zložene, chýba im uchu lahodiaci motív, navyše ani v samotných akčných pasážach príliš nefungujú a lepší efekt tých sekvencii by sa dosiahol paradoxne bez použitia hudby. „Dramatické“ skladby sú ale zvládnuté výborne, majú v sebe potrebné emócie a silu. Najlepšou z nich je Forgotten.


HODNOTENIE

70%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára