15. 1. 2016

The Revenant (2015)

   V decembri 2015 mali premiéru hneď dva veľmi očakávané westerny. Najprv to bol The Hateful Eight (2015), ktorého režisérom je Quentin Tarantino. No a po ňom prišiel práve The Revenant (2015), za ktorým stojí Alejandro González Iñárritu.

STORY LINE

   Túto snímku nemožno označiť ako klasický western, pretože svojim príbehom, ale aj spracovaním sa radí ku dobrodružným westernom. Podobne ako predchádzajúci režisérov počin, Birdman (2014), tak aj tento vsádza viac na technické spracovanie než na samotný príbeh. Jedná sa v podstate o takmer rovnaký prípad, akým bol Mad Max: Fury Road (2015), kde taktiež absentoval prepracovanejší príbeh, ale všetko ostatné vynikalo. Najsilnejšou stránkou The Revenant (2015) je tak nepochybne technické spracovanie, ktoré možno povedať, že je na najvyššej možnej úrovni, ktorá sa dá dosiahnuť bez veľkého zapojenia počítačových efektov. Práve tým, že sa tvorcovia rozhodli ísť ťažšou cestu a natáčali v reálnych exteriéroch, za extrémne náročných prírodných podmienok sa im podarilo docieliť veľkú mieru autentickosti, ktorú doslova cítiť z každého jedného záberu. Pri niektorých scénach, ako napr. súboj s grizlym sa divákom doslova zatají dych a len s nemým úžasom si budú lámať hlavu nad tým, ako to dokázali nakrútiť. Vďaka minimálnemu využitiu pc efektov sa podarilo tiež docieliť jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru, s čím je samozrejme spojený aj silnejší divácky zážitok. V scénach, v ktorých sú efekty použité navyše pôsobia vierohodne, oproti už na prvý pohľad jasne digitálnym vlkom z The Grey (2011). Vo filme Birdman (2014) sa režisér snažil vytvoriť dojem, že ide o dielo natočený na jeden záber bez strihu. V prípade The Revenant (2015) hrajú dôležitú úlohu taktiež dlhé zábery, ktoré pridávajú diele na jeho pôsobivosti, či už ide o útok Indiánov alebo o boj s grizlym. Navyše kamera nám vďaka využitiu prirodzeného svetla sprostredkuje hneď niekoľko nádherných záberov prírody o ktoré sa nepostaral nik iný než Emmanuel Lubezki. Ten po dielach Gravity (2013), Birdman (2014) a tiež aj The Revenant (2015) dokazuje, že v súčasnosti patrí medzi kameramanskú špičku. Vyzdvihnúť musím aj prostredie v ktorom sa dej odohráva. Veľká časť sa natáčala v Britskej Kolumbii v Kanade, menšiu predstavovali zábery urobené v USA a Argentíne. Exteriérové scény naplno ukazujú nielen čistotu, nádheru a nevinnosť prírody, ale aj jej drsnosť, nebezpečenstvo a špinu. Po príbehovej stránke nejde o veľmi prepracovaný dej, ten by sa dal stručne charakterizovať ako survival a revenge movie v jednom. Príbeh teda neponúka nič, čo by sa nedalo vidieť v podobných typoch filmov a právom možno hovoriť o sklamaný, keďže minutáž predstavuje až 156 minút.


   Myslím si, že to vytvára dostatočný priestor na to, aby sa dalo s dejom a postavami pracovať. Nehovoriac o linke Toussaint-Elk Dog-Powaqa, ktorá je z môjho pohľadu úplne zbytočná. Natíska sa tu teda otázka: „Prečo keď si filmári dali tak veľmi záležať na technickom spracovaní nespravili to isté aj s príbehom?“ Iñárritu je síce schopný zaujať diváka prakticky okamžite už v úvode a servíruje mu jednu excelentnú pasáž za druhou (útok Indiánov, boj s grizlym, zmŕtvychvstanie Glassa alebo útek v rozbúrenej rieke), ale vydrží mu to iba v prvej časti (cca. hodinu a pol), ďalej potom, od stretnutia Glassa s Indiánom, tempo upadne a spolu s ním aj akékoľvek zaujímavé scény, za zmienku stojí snáď len záverečný súboj, inak v druhej polovici nie je žiadna výraznejšia sekvencia. Postavám dominuje samozrejme Glass na ktorom sa dá povedať, že stojí celá snímka. Na jednej strane je pútavé sledovať jeho osudy, utrpenie a všetko, čím si musel prejsť, hoci v závere mi prišlo neuveriteľné, že napriek zraneniam od grizlyho, podchladeniu, pádu zo skaly a ďalším veciam nielenže prežil, ale prekvapivo mal ešte stále dosť síl na záverečný súboj. Na druhej strane som mal pocit, že je to celé akési odosobnené od postáv, vrátane tej hlavnej, pretože nejde do ich hĺbky. Iste, čo to sa vďaka snom (víziám) dozvieme o hrdinovej minulosti, ale chýbajú tomu väčšie emócie a viac popracovať na jednotlivých vzťahoch medzi postavami (Glass-Hawk). Ďalšie postavy toho majú zaujímavého ešte menej, pretože buď sú ich charaktery a vývoj veľmi ľahko odhadnuteľné (Fitzgerald alebo Bridger), dostávajú málo priestoru (Henry alebo Hawk) alebo sú tu úplne zbytočné (Toussaint, Elk Dog alebo Powaqa). Celkovo ide o nadpriemerný dobrodružný western, u ktorého je najväčšou chybou, že absentuje lepší a prepracovanejší príbeh, pretože po technickej stránke je to najlepší počin roku 2015, s niekoľkými nádhernými a dych vyrážajúcimi scénami.

HERCI a HUDBA

   Leonardo DiCaprio potvrdzuje, že v posledných rokoch patrí medzi hereckú elitu. Zas a znovu podáva vynikajúci herecký výkon a celú snímku si právom kradne len pre seba. Z každej scény, najmä po zranení, je vidieť, že sa úplne vžil do svojej úlohy a snaží sa zo seba dostať maximum. Po fyzickej stránke išlo o najťažšiu rolu, ktorú doteraz stvárnil, čo ostatne potvrdil v rozhovoroch aj samotný DiCaprio. Z ďalších hercov zaujme už len Tom Hardy, ktorému sa síce takéto typy úloh náramne hodia, ale napriek tomu tu predvádza len priemerný výkon. Ostatní herci buď nemajú čo hrať (slabé postavy) alebo dostávajú málo priestoru, aby mohli nejak vyniknúť. Hudbu k filmu zložili Bryce Dessner, Alva Noto a Ryuichi Sakamoto.[1] Oceňujem fakt, že Iñárritu sa rozhodol v tých najlepších scénach (útok Indiánov alebo boj s grizlym) nepoužiť žiadnu hudbu, pridáva to nielen na ich sile, ale umocňuje to aj celkový zážitok z nich. Bol som presvedčený, že slabší príbeh nahradí, podobne ako u Mad Max: Fury Road (2015), výborný audiovizuálny zážitok, ale musím povedať, že nakoniec možno hovoriť len o tom vizuálnom zážitku. Hudba tu prekvapivo totiž nehrá dôležitú úlohu, ale práve naopak je zatlačená do úzadia, aby nepútala na seba veľkú pozornosť. Mám taký dojem, že presne o to im (skladateľom a režisérovi) išlo, hoci nemyslím si, že išlo o správne rozhodnutie. Na miesto toho, že Iñárritu zveril komponovanie až trom skladateľom, mohol urobiť lepšie, keby buď nepoužil žiadnu hudbu alebo použil už existujúce skladby z iných filmov, po prípade aj z iných hudobných žánrov (napr. ambientná alebo klasická hudba). Napriek tomu sa trojici Dessner-Noto-Sakamoto podarilo vytvoriť zopár zaujímavých kúskov, ako napr. Discovering Buffalo, Cat & Mouse alebo Final Fight.


HODNOTENIE

66%


[1] Z celkovo 23 skladieb sa Dessner podieľal na 6, Noto na 9 a Sakamoto na 20, čo je spôsobené tým, že na mnohých skladbách spolupracovali dvaja a v dvoch prípadoch dokonca všetci traja skladatelia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára