6. 1. 2016

Kým sa skončí táto noc (1965)

   Koncom 50-tych rokov nastupuje vo Francúzsku nová generácia režisérov, ako napr. Jean-Luc Godard alebo François Truffaut, ktorá sa označuje ako Francúzska nová vlna. Jej predstavitelia odmietali zavedené normy a postupy, snažili sa totiž vo svojich snímkach experimentovať formou rozprávania alebo vizuálnou stránkou. V priebehu nasledujúcej dekády sa nová vlna rozšírila aj do iných krajín, vrátane Československa. Jedným z jej hlavných predstaviteľov na Slovensku bol režisér Peter Solan a jeho počin Kým sa skončí táto noc (1965).

STORY LINE

   Solan už pred týmto dielom natočil zopár snímkou, ktoré sa zaraďujú do novej vlny. Išlo o športovú drámu Boxer a smrť (1962) alebo poviedkový Tvár v okne (1963). Kým sa skončí táto noc (1965) sem patrí nielen kvôli tomu, že experimentuje s technickými vecami (kamera a zvuk), ale aj pre svoju prácu s hercami resp. dialógmi. Pri natáčaní boli použitých viacero kamier, ktoré tak umožňovali tvorcom nakrútiť danú scénu z dvoch rôznych uhlov. Bolo to kvôli režisérovej snahe zachytiť čo najprirodzenejšie reakcie hercov. Z týchto záberov si potom Solan mohol vybrať tie „lepšie“, ktoré viac spĺňali jeho predstavy. Využitím kontaktného zvuku (je to zvukový záznam dialógov zaznamenaný priamo pri filmovaní) sa docielila nielen vyššia autentickosť, ale zároveň sa ním ešte viac podporila celková atmosféra. To isté sa snažil režisér dosiahnuť aj prácou s hercami. Tí totiž nemali k dispozícii žiadne texty, bolo im len povedané, o čom zhruba majú hovoriť a tak ich dialógy boli improvizáciou. No a v neposlednom rade ide o dielo natáčané výhrade v interiéroch, s výnimkou dvoch exteriérových scén, navyše tá druhá je až pri záverečných titulkoch. Interiérov tu nie je veľa, práve naopak všetko sa to odohráva výlučne v jednej budove na pár miestach, ako sú bar, jednotlivé stoly alebo tanečný parket. Režisér si tak vystačí s minimom priestoru, ale dokáže z neho vyťažiť úplné maximum. Vďaka týmto štyrom zložkám (kamera, kontaktný zvuk, improvizácia hercov a interiéry) plus hudbe je cítiť (a tiež počuť) barová atmosféra z každej scény. Po príbehovej stránke ide o drámu sledujúcu životy niekoľkých ľudí v bare vo Vysokých Tatrách počas jedného večera. Dej sleduje v priebehu pár hodín osudy obyčajných ľudí (montéri, úradníčky, stavebný majster alebo bývalý vojak), ich radosti, ale aj starosti, s ktorými sa musia vo svojom osobnom alebo pracovnom živote vysporiadať. Rôzne situácie, do ktorých sa tieto postavy počas večera dostávajú zároveň umožňujú divákom spraviť si predstavu aj o ich charakteroch. Solanovi sa podarilo vytvoriť pôsobivú drámu, ktorá reflektuje život vo svoje dobe. Jeho počin, ale nemožno chápať ako kritiku spoločnosti alebo vtedajšieho života, ale ako snahu zachytiť kratučký úsek zo života postáv resp. hostí v bare. Snímku tak možno zaradiť do kategórie diel, ktoré sledujú viacero príbehov.[1] Jedná sa taktiež o film, kde sa neustále konverzuje, takže kto má rád tzv. „konverzačky“ a barovú atmosféru tak ten si určite príde na svoje. Vzhľadom na to, že ide o drámu, tak nájdu sa tu aj vtipné momenty, ktoré našťastie nie sú do deja na silu zakomponované a nepôsobia ako zbytočné príbehové vsuvky, ale prirodzene vychádzajú z charakterov postáv (Kvetinka alebo Miloš) alebo z jednotlivých situácii (opitý Miloš, Baláž s trúbkou alebo vzájomné doberanie sa Kvetinku a Miloša). Chýbali mi tu silnejšie scény a väčšie emócie, ale treba si uvedomiť, že potom by zase absentovala prirodzenosť hereckých prejavov a autentickosť samotného filmu. V tomto prípade tak platí, že keď u jednej zložky niečo pridáte, tak tej druhej to naopak môže ubrať. Postáv okolo ktorých sa točí celé rozprávanie je až 9.[2] Ako to už u takýchto typov filmov býva, tak nie všetkým z nich sa dostáva rovnakého priestoru (Betka, Kravárik alebo Holubovci) a taktiež nie každá je aj zaujímavou (opäť Kravárik a Holubovci). Myslím si, že keby sa dej sústredí iba na 5, podľa mňa, divácky najviac atraktívnych postáv (Baláž, Kvetinka, Miloš, Mira a Oľga), tak by sa vyhlo pár hluchým miestam. Menej je niekedy viac, pretože čím viac postáv, tým ťažšie ich spraviť všetky pútavejšie. Celkovo ide o výbornú drámu, ktorá je svojím hereckým (improvizácia) a technickým (kontaktný zvuk a viacero kamier) spracovaním veľmi novátorská, čo ju právom radí do slovenskej (a aj československej) novej vlny. Spolu s Boxer a smrť (1962) sa jedná o najlepší celovečerný Solanov počin.

HERCI a HUDBA

   Pre oboch hlavných hercov sa jednalo o ich prvý veľký celovečerný film. Stano Dančiak dovtedy hrával iba vo vedľajších úlohách a Marián Labuda pre zmenu objavoval iba v televíznych filmoch. Obaja stvárnili svoje úlohy výborne a náramne sa do nich hodili. Dokonale vystihli rozdielne charaktery postáv a vďaka improvizácii pôsobia ich výkony civilnejším dojmom. Vytvorili spolu fungujúcu dvojku a vôbec by mi nevadilo keby je na nich postavený celý film, pretože sledovať ich peripetie je celkom zábavné. Z tohto dôvodu je chybou, že sa Labuda v druhej polovici filmu na takmer polhodinu vytratí z obrazovky. O podarenej dvojke možno hovoriť aj v súvislosti so ženami. Jana Gýrová a Jitka Zelenohorská tu taktiež pôsobia veľmi prirodzene a uvoľnene. Július Pántik svojim výkonom dokazuje, čo je to, keď sa vedľajší herec dokáže vyrovnať tým hlavným a spraviť svoju postavu rovnako zaujímavou. Viliam Polónyi a Vladimír Durdík tu síce dostávajú málo priestoru, ale napriek tomu dokázali vystihnúť charaktery postáv, ktoré hrali. Hudbu k filmu zložili Miloš Jurkovič a Jaroslav Laifer. Podarilo sa im vytvoriť výborné skladby, ktoré podporujú atmosféru a prostredie, kde sa príbeh odohráva. Ich skladby hrajú naživo baroví hudobníci a znejú prakticky počas celého filmu, najmä pri tanečných číslach a samotnom tanci sa dostávajú do popredia, mimo parketu je ich v úzadí počuť. Sú to všetko jazzové skladby, preto komu sa tento hudobný žáner páči, určite sa mu zaľúbia.


HODNOTENIE

84%


[2] Barmanka Betka; elektrikár Kravárik; manželia Holubovci, montéri Kvetinka a Miloš; stavebný majster Baláž a úradníčky Mira a Oľga.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára