10. 10. 2015

Sicario (2015)

   Diel o mexických drogových karteloch nie je tak veľa, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Z tých známejších sú to snímky ako napr. Traffic (2000), End of Watch (2012) alebo Savages (2012). Tento rok k nim pribudne ďalší, keďže teraz v októbri prichádza do kín Sicario (2015).
                 
STORY LINE

   Denis Villeneuve, režisér to dokázal opäť a po výbornom Prisoners (2013) nám servíruje ďalší krimi thriller, tentoraz doplnení o akciu. Človek by si mohol pomyslieť, že u tematiky drog a kartelov si už nič nové vymyslieť nedá, ale Villeneuve ukazuje presný opak. Vsádza pritom na atraktívne prostredie, zaujímavé postavy, prácu s napätím a polo-dokumentárny štýl. Už úvodná scéna, ktorá postupne graduje za tónov znepokojivej hudby dáva tušiť, že sa znovu sa bude jednať o intenzívny a silný zážitok ako u režisérovho predošlého počinu. Villeneuve vie pracovať s napätím asi ako málokto iný. Postupne dávkuje napätie, až miestami sa vám zatají dych (napr. scéna na diaľnici) a potom zrazu dokáže prekvapiť (výsledkom scény) a šokovať (násilím) zároveň. Polo-dokumentárny štýl umocňuje autentickosť a vyniká predovšetkým v akčných scénach. Dôležitú úlohu má na tom využitie kamery, ktorá sprostredkováva pocit, ako keby sám divák sa nachádza v centre diania spolu s postavami (spomínaná diaľnica). Ponúka však aj netradičné a originálne zábery (nočný a termonukleárne videnie), ktoré taktiež pridávajú na atraktivite a reálnosti. Kto očakáva nejaké veľké akčné scény alebo aspoň jednu scénu, tak bude určite sklamaný. Tento film si vystačí s minimom akcie, ale za to skvelo natočenej a navyše takto nejak to vypadá aj v skutočnosti, žiadne veľké prestrelky, výbuchy alebo desiatky mŕtvol na oboch stranách. Pohraničné prostredie Mexika a USA je výborne vykreslené a vie vytvoriť pôsobivú atmosféru, plnú neustáleho strachu o svoj vlastný život. Príbeh je veľmi pútavý a dokáže diváka vtiahnuť do diania prakticky okamžite už od začiatku a udržiavať ho tam až do samotného konca.


   Zatiaľ čo u Prisoners (2013) bola hlavným problémom minutáž, čítajúca 2,5 hodiny, ktorá najmä v závere pôsobila už rozťahane, tak v tomto prípade tie dve hodiny ubehli veľmi rýchlo a myslím, že väčšina divákov, by tu chcela stráviť viacej času. Hlavnú zásluhu na tom, že snímka nenudí a ani neobsahuje nejaké výrazné hluché miesta má nielen to, že v podstate stále sa niečo deje, ale aj jednotlivé postavy. Z nich najviac dominuje vedľajšia postava Alejandro, ktorý by som povedal, že dokonca trošku zatieňuje hlavnú hrdinku. Je to hlavne tým, že toho málo narozpráva, jeho minulosť, ako aj súčasné poslanie, sú zahalené tajomstvom a neposlednom rade ide o drsného, ale veľmi skúseného profesionála. A práve toto všetko z neho robí tú najzaujímavejšiu postavu. Kate predstavuje odhodlanú, ale zároveň krehkú ženu, ktorá síce už čo to preskákala, ale keď sa dostane bližšie k jadru problému, tak zrazu ako keby sa ocitla v úplne inom, drsnejšom svete než, v ktorom žila/bola predtým. Myslím si, že práve u nej sa dalo popracovať s tými emóciami trošku viac. Matt Graver sa prezentuje ako veľký pohoďák nielen svojim výzorom (oblečenie a žuvačka), ale aj vtipmi a cynizmom. Za najväčšiu slabinu považujem prácu s emóciami, ktorá viacej vynikla u Prisoners (2013) než v tomto diele. Postavám, najmä hlavnej hrdinke tu chýbajú silnejšie scény. No a taktiež dejové odbočky so Silviom a jeho synom mi tu prišli zbytočné. Celkovo ide o výborný akčný krimi thriller, jeden z najlepších za posledné 2-3 roky (na tému drog a kartelov dokonca za posledných 5-6 rokov), ktorý verne zobrazuje ako to v reálnom svete chodí v boji proti drogovým kartelom. Denis Villeneuve potvrdil svoje režisérske kvality a rozhodne bude zaujímavé ako si poradí so sci-fi žánrom, keďže jeho ďalším projektom bude druhý Blade Runner.      

HERCI a HUDBA

   Emily Blunt sa do svojej úlohy náramne hodí a spolu s Edge of Tomorrow (2014) ide o potvrdenie toho, že akčné role jej sadnú a pôsobí v nich prirodzene. Benicio Del Toro to isté, jemu nerobí problém takéto typy postáv zahrať a môžem povedať, nie je postava je najzaujímavejšou nielen svojim charakterom, ale tým ako ju stvárnil. Určite každý by si želel, keby dostane viac priestoru, avšak to sa veľmi ľahko môže vyplniť, keďže sa objavili informácie, že sa uvažuje o pokračovaní, v ktorom by sa zamerali práve na jeho postavu. Josh Brolin tiež výborný, ale trošku zamrzí, že Jon Bernthal nedostal viac priestoru, pretože typovo sa sem hodí. Hudbu k filmu zložil Jóhann Jóhannsson. Jediný problém predstavuje to, že príliš často sa jednotlivé motívy opakujú a to dokonca viac než len dva razy, čo vyvoláva dojem, že ide o jednu a tú istú skladbu.[1] Pri sledovaní filmu to však divák až tak veľmi nepostrehne, pretože tam fungujú výborne, ale pri pustení samotného soundtracku to už vadí. Napriek tomu sa skladateľovi podarilo vytvoriť vcelku kvalitné skladby odrážajúce nielen prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva ale aj samotné dianie (temné a znepokojivé tóny). Najlepšie skladby sú podľa mňa Desert Music,  Melancholia a Tunnel Music.


HODNOTENIE

86%


[1] Dvakrát je možno počuť rovnakého motívy v skladbách Reflection a Balcony taktiež aj v Convoy a Night Vision, tri razy zase u Armoured Vehicle, The Border a Drywall a až štyrikrát u The Beast, Surveillance, Tunnel Music a v závere Soccer Game.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára