15. 8. 2015

The Man from U.N.C.L.E. (2015)

   V dnešnej dobe nie je ničím výnimočné, že sa filmové spoločnosti pokúšajú oživiť rôzne, časom už takmer pozabudnuté diela, ktoré sa však vo svojej dobe tešili obľube divákov. To isté platí aj v tomto prípade, kde ako odrazový mostík poslúžil populárny špionážny seriál 60-tych rokov The Man from U.N.C.L.E. (1964-1968), ktorý produkovalo štúdio MGM a bežal na televíznej stanici NBC. Tento seriál ťažil z úspechu špionážnych filmov, akými boli Hitchcockov film North by Northwest (1959) a prvá bondovka s názvom Dr. No (1962). Tento seriál neskôr dostal aj svoj spin-off v podobe The Girl from U.N.C.L.E. (1966-1967). Vzniklo aj niekoľko celovečerných filmov[1] a napokon televízny film The Return of the Man from U.N.C.L.E.: The Fifteen Years Later Affair (1983). Tento rok sa do kín dostáva celovečerná snímka The Man from U.N.C.L.E. (2015) inšpirujúca sa práve týmto seriálom.

STORY LINE

   Guy Ritchie už niekoľkokrát dokázal, že vie výborne skĺbiť akciu a humor, čoho dôkazom sú jeho filmy, ako napr. Lock, Stock and Two Smoking Barrels (1998), Snatch. (2000) alebo RocknRolla (2008). V tomto prípade však možno vyhlásiť, že tentoraz sa mu to až tak veľmi nevydarilo. Tento film totiž trpí rovnakou chybou ako tomu bolo napr. u westernu The Lone Ranger (2013), kde technické veci boli dokonalé, ale to najhlavnejšie a teda príbeh a postavy naopak veľmi slabé. Vystihnúť atmosféru 60-tych rokov a prebiehajúcu Studenú vojnu sa podarilo výborne. Americko-ruské (sovietske) súperenie, rôzne špiónske hračky, vzájomná nedôvera a hry tajných služieb sú zachytené hodnoverne a podané vcelku vtipne. Prostredie je tiež pomerne zaujímavé, či už ide o Východný Berlín alebo Taliansko. V tomto prípade by som mal menšiu výhradu, pretože vo filme toľkokrát spomínaná Južná Amerika (najmä Argentína) znejú omnoho viac atraktívnejšie a vzhľadom na dej (bývalí nacisti) by to bolo aj viac vhodnejšie. Akcie vzhľadom na dĺžku filmu nie je mnoho a nejedná sa ani o nejak prepracované a uchvacujúce akčné scény ako tomu tento bolo rok u Mad Max: Fury Road (2015) alebo u Mission: Impossible - Rogue Nation (2015), ale zase ani neurazia. Humor funguje len z polovice, pretože niektoré vtipy už použili mnohokrát predtým v iných snímkach. Tie „nové“ vtipy si však svoju úlohu spĺňajú a diváka pobavia, ako napr. ruský bozk.


   Čo sa týka príbehu, tak ako som už spomínal ide o sklamanie. Dej totiž ponúka už obohranú šablónu, kde dve postavy stojace na opačných stranách musia prekonať vzájomné antipatie a spolupracovať, aby porazili spoločného nepriateľa. Samozrejme vždy sa dá prísť s niečím novým aj u takýchto typov filmov, ale scenáristi a režisér ako keby rezignovali na akúkoľvek invenciu a na miesto riskovania vsadili skôr na istotu a teda na príbeh, u ktorého takmer absentujú nečakané zvraty. Na miesto je celý dej len plný rôznych klišé a predvídateľných scén. Je to škoda, obzvlášť, keď autori sa rozhodli vydať vlastnou cestou než, aby sa inšpirovali seriálom. Ako sa ukázalo bola to chyba a radšej mohli vytvoriť súdržný príbeh z niekoľkých seriálových epizód (celkovo bolo až 105, takže rozhodne bolo z čoho vyberať), pridať nejaký vlastný vklad a „zabaliť“ to do moderného pozlátka a možno by výsledné dielo dopadlo aj lepšie, než ako je tomu teraz. Pokiaľ ide o postavy, tak tu platí to isté. Kladné a záporné postavy doplácajú na to, že ich konanie ako aj vývoj charakterov je už dopredu veľmi ľahko odhadnuteľný a bohužiaľ sú veľmi limitované nielen slabým príbehom, ale aj tým, ako málo sú prepracované. Ani u nich nemožno hovoriť o nejakých prekvapeniach, pritom postavy ako Solo, Illya alebo Victoria skrývali v sebe omnoho väčší potenciál, ktorý ale scenáristi a režisér nedokázali využiť. Celkovo ide o priemerný film, kde technické veci viditeľne prevyšujú nad príbehom a postavami. Tento film by určite viac fungoval a dostal vyššie hodnotenie, keby bol natočený pred 10 rokmi, ale v súčasnej dobe toho nemá veľa čo ponúknuť. Pokračovanie je v tomto prípade zbytočnosťou, hoci pravdepodobne by dopadlo lepšie, keďže latka nie je nastavená až tak vysoko, aby sa nedala prekonať.

HERCI a HUDBA

   Henry Cavill dokazuje, že okrem komiksovej postavy Supermana v Man of Steel (2013) mu sadnú aj špiónske postavy. Má charizmu, nechýbajú mu vtipné hlášky a čo je najhlavnejšie pôsobí dojmom pravého špióna. Armie Hammer tiež vo svojej úlohe pôsobí uveriteľne a ako Rus je veľmi presvedčivý. Chémia medzi touto dvojicou (Cavill-Hammer) funguje výborne, vzájomne sa dopĺňajú a pôsobia dojmom zohranej dvojice. Ženské hrdinky Alicia Vikander a Elizabeth Debicki spĺňajú presne tú funkciu, ktorú v príbehu zohrajú v oboch prípadoch ide o krásne ženy, avšak vedia byť aj nebezpečné. Hudbu k filmu zložil Daniel Pemberton. Pre mňa išlo doteraz o neznámeho skladateľa, ale musím povedať, že ma príjemne prekvapil. V jeho skladbách sa mu podarilo pomerne dobre vystihnúť atmosféru 60-tych rokov a dianie na plátne. Škoda len, že tu chýbajú trošku viac výraznejšie skladby, ktoré by na seba pútali väčšiu pozornosť a zaujali aj pri opakovanom počúvaní. Takéto parametre spĺňa iba jedna, s názvom Escape from East Berlin.


HODNOTENIE

55%


[1] Celovečerné snímky vznikali pospájaným niekoľkých epizód, pričom bolo do nich pridaného viac násilia, sexu, ale pozmenila sa aj ústredná zápletka a objavili sa tu aj iný hosťujúci herci. Celkovo vzniklo až 8 takýchto celovečerných filmov a konkrétne išlo o: To Trap a Spy (1964), The Spy with My Face (1965), One Spy Too Many (1966), One of Our Spies Is Missing (1966), The Spy in the Green Hat (1967), The Karate Killers (1967), The Helicopter Spies (1968) a How to Steal the World (1968).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára