11. 7. 2015

Terminator Genisys (2015)

   Môj názor na predchádzajúce diely, ako aj ich zhodnotenie si môžete prečítať tu. Článok bol napísaný ešte v roku 2013 (na blogu publikovaný o rok neskôr). Spomínam to preto, lebo na konci, pri piatom terminátorovi sú niektoré informácie už neaktuálne, ako napr. názov filmu alebo jeho režisér, ktorým vtedy mal byť ešte Justin Lin. Teraz už len nadviažem tam, kde som skončil. Potom ako Lin odstúpil sa tohto projektu chopil Alan Taylor, ktorý je síce zručným televíznym režisérom, ale jeho celovečerné snímky, ako napr. Palookaville (1995), The Emperor's New Clothes (2001) alebo Thor: The Dark World (2013) sú len priemerné resp. nadpriemerné diela. Obavy z toho, ako zvládne piaty diel terminátora, s názvom Terminator Genisys (2015), tak boli viac než oprávnené.

STORY LINE

   A ako sa ukázalo boli bohužiaľ aj pravdivé. Spočiatku veľmi zaujímavý nápad, kde sa autori priznali, že sa inšpirovali filmom Back to the Future Part II (1989). To znamenalo staré scény v iných, nových súvislostiach. Znelo to výborne, až dokým sa nedostavil výsledok, pretože aby tomu tak skutočne bolo, to by ho musel režírovať iný človek, pretože Taylor týmto svojim dielom len potvrdil, že ako režisér celovečerných snímkou je len obyčajný rutinér a hlavne veľmi neschopný rozprávač. Film možno rozdeliť do takých dvoch častí. V prvej časti je pomerne dosť scén prebraných z jednotky a ďalšie sú citované z dvojky. Priamo použitých scén z jednotky je tu minimum, ale pôsobia tu výborne, najmä je v nich cítiť ten 80-tkový feeling. Horšie je to už so scénami, kde použili iných hercov, ako napr. traja členovia gangu alebo bezdomovec. Tí tam bohužiaľ pôsobia veľmi umelo a hlavne veľmi na smiech, keď sa snažia napodobiť hercov z jednotky. Dnes, pri takých možnostiach, aké v 80-tych rokoch pri prvom terminátorovi ani zďaleka neboli, sa dá s vizuálnymi efektami spraviť strašne veľa a kľudne mohli využiť a upraviť zábery z jednotky.[1] O nejakom príbehu v prvej časti nemožno ani hovoriť, pretože je z veľkej časti pozliepaný práve z prvých dvoch dielov, akurát konkrétne scény dostali len nové, modernejšie uchopenie. Dá sa to však akceptovať, pretože v druhej časti sa už príbeh pokúsi vydať vlastnou cestou a nie je už len hlúpou vykrádačkou predošlých dvoch filmov, hoci tu sa taktiež nájde zopár odkazov a známych scén. Čo je však neodpustiteľné je to, že scenáristi a režisér v druhej časti príbeh úplne zbytočne prekombinujú, navyše s mnohými nelogickosťami, nad ktorými zostáva len rozum stáť.[2] Toto pre mňa nepochopiteľné rozhodnutie je dôkazom nielen scenáristického, ale aj režisérskeho zúfalstva. Dejových zvratov je v celom filme len minimum a najzaujímavejším z nich je ten, ktorý je známy už trailerov a týka sa Johna Connora. Je tu vidieť aj určitá snaha pracovať s emóciami, ale lepší režisér, by z nich, ako aj z príbehu, dokázal vyťažiť oveľa viac. Pokiaľ ide o humor, tak ten pobaví a ako inak opäť súvisí najmä s Arnoldovou postavou. A keď je už reč o postavách, tak opäť je to všetko hlavne na jeho postave, tentoraz označovanej ako „Guardian“, teda Ochranca. Tentoraz, na rozdiel od štvorky zohráva postava terminátora dôležitú úlohu a to je len dobre.


   Táto postava totiž má v sebe potenciál a hoci tu nebol až tak využitý ako u jednotky alebo dvojky, je to rozhodne lepšie než ako tomu bolo u trojky. Zároveň tu snímka aspoň trochu prinúti diváka premýšľať nad minulosťou tejto postavy. Táto postava má v sebe skrytý potenciál, obzvlášť v podobe sledovania jeho osudov, ako ho zajali ľudia a preprogramovali. Škoda, že práve o tomto nebol tento piaty diel, je to rozhodne atraktívnejšie než sledovať „reštart“ celej série. Čo sa týka ostatných postáv, tak ich im hlbší vývoj a taktiež väčšie a uveriteľnejšie emócie. John Connor tu bol veľmi netradične uchopený, než ako ho poznáme z dvojky až štvorky. Len by to chcelo viac emócii z toho vytrieskať a hlavne väčšiu dilemu jeho matky. Sarah Connor je tvrdou bojovníčkou, tak ako tomu bolo v dvojke. Kyle Reese tu bol lepší než ako ho, priam až tragicky zobrazili v štvorke, ale chýbal mu charizmatickejší predstaviteľ. T-1000 tam nie je čo vytknúť, len škoda, že dostal málo priestoru. Dosť vedľajších postáv mi prišlo dosť zbytočných, ako napr. O'Brien, ktorý nemá takmer žiadny vplyv na dej a jeho postava mi tak príde dosť mimo, hoci niektoré jej hlášky sú vtipné. Podobne je na tom aj Miles Dyson a Danny Dyson, ktorí sú viac odkazmi na dvojku, než plnohodnotnými postavami. Akcia je tu pomerne dosť a z filmu vytvára dojem akejsi akčnej sci-fi jazdy, čomu by odpovedal aj rating filmu PG-13. Napriek tomu, že akciu možno označiť za kvalitnú, tak žiadna zo scén nie je nejako ohromujúcou alebo zapamätateľnou, ako tomu bolo u jednotky, dvojky alebo dokonca aj trojky (úvodná naháňačka a zbúranie budovy). Vizuálne efekty sú kvalitné, ale zase nie sú revolučné, ako tomu bolo u dvojky, ale to sa dalo čakať. Sčasti preto, že na nich už nepracoval Stan Winston (zomrel v roku 2008) a sčasti preto, že dnes sú vizuálne efekty už prakticky v každom blockbustery a dnešného diváka už len tak ľahko neohúria. Celkovo sa jedná o priemerný film, ktorý je v podstate len vykrádačkou prvého a druhého filmu. Príbeh v prvej časti absentuje a v druhej sa zase stane prekombinovaný a nelogický. Päťka je síce lepšia ako štvorka, ale o trošku horšia ako trojka. Vzhľadom na kvalitu a najmä záver filmu nevidím zmysel, aby sa v tejto sérii ďalej pokračovalo. Ak by však predsa len mal vzniknúť šiesty diel, tak odporúčam vymeniť scenáristov a režiséra, lebo zase to bude sklamanie.   

HERCI a HUDBA

   Arnold Schwarzenegger si svoju postavu užíva a vychutnáva. Jeho hlášky a mimika pobavia. Podobne, ako pri trojke, tak aj tu je to práve on, kto z veľkej časti zachraňuje celý film a je jednou z jeho kladných stránok. Terminator je jeho postava a v prípade, že by malo dôjsť k jeho výmene za iného herca alebo by sa tam táto postava vôbec neobjavila (ako tomu bolo v štvorku), tak určite to bude na škodu celého filmu. Jason Clarke bol vo svojej úlohe lepším než Nick Stahl z trojky a svoju úlohu vzhľadom na to ako sa zmení, zvládol celkom slušne. Emilia Clarke pôsobí dosť rozpačito. Na jednej strane v dramatických scénach pôsobí uveriteľne, ale naopak v akčných scénach a so zbraňou v ruke dosť smiešne. Treba však priznať, že na Lindu Hamilton nemá ani zďaleka. Jai Courtney ma nepresvedčil už v A Good Day to Die Hard (2013) a tu len potvrdil, že ako herec je veľmi slabý a navyše bez charizmy. J.K. Simmons dobrý, ale ako som povedal, hrá tu nepodstatnú postavu, takže je to v podstate na nič. Byung-hun Lee ako T-1000 výborný, ale aj tu platí, že na svojho predchodcu, ktorého stvárnil Robert Patrick nemá. Hudbu k filmu zložil Lorne Balfe, ktorý patrí medzi žiakov známeho skladateľa filmovej hudby Hansa Zimmera[3] a dokonca s ním na niekoľkých projektoch, ako napr. Megamind (2010) alebo The Bible (2013) spolupracoval. Ja som mal od tohto soundtracku veľké očakávania, kvôli tomu, že tretí a štvrtý diel, kde hudbu robili Marco Beltrami resp. Danny Elfman, neprišli so žiadnymi zaujímavými motívmi, taktiež preto, že ide o Balfeho prvý veľký blockbuster a tak som si myslel, že sa poriadne ukáže a v neposlednom rade tu Zimmer pôsobil ako executive music producer (výkonný hudobný producent), takže aspoň minimálny vplyv mal aj na tento soundtrack. Pokiaľ ide o akčné skladby, ako napr. Bus Ride, Alley Confrontation, Judgement Day, Fight a ďalšie, tak soundtrack ako keby sa bojí byť viac surovejší a viac experimentovať s hudbou, ako tomu bolo u jednotky a dvojky, kde hudbu robil Brad Fiedel. Čo sa týka skladieb pri dramatických scénach, ako napr. Sarah & Kyle, Guardianship alebo What If I Can't?, tak tie sa do týchto scén náramne hodia a sú plné emócii. Škoda, že Balfe si nedal rovnako ako pri týchto „pomalších“ skladbách záležať aj u tých „rýchlejších“. Hlavná téma v podobe skladby Terminated je pozoruhodnou variáciou na Fiedelove ústredné témy u jednotky a dvojky.  


HODNOTENIE

50%


[1] Stačí sa pozrieť ako scénu s členmi gangu (dostupná tu) upravil jeden z používateľov na youtube.com, kde nechal pôvodných hercov s výnimkou konca, ale aj to by sa ešte nejako dalo obísť resp. pozmeniť.
[2] Zo všetkého najviac vyčnieva asi to, ako spolu dokázali žena a robot postaviť futuristický stroj a ešte k tomu ho stavali v období od druhej polovice 70-tych rokov až do roku 1984.
[3] Zimmerovými žiakmi boli napr. aj Steve Jablonsky alebo John Powell.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára