21. 11. 2014

Fury (2014)

   David Ayer doteraz režíroval len akčné thrillery odohrávajúce sa v radoch polície: Harsh Times (2005), Street Kings (2008) a End of Watch (2012), okrem toho napísal aj scenáre k ďalším snímkam z tohto prostredia ako Training Day (2001) a S.W.A.T. (2003). Tento rok sa do kín dostali hneď dva filmy tohto režiséra. Prvým bol ďalší prírastok k policajným thrillerom v podobe Sabotage (2014), v hlavnej úlohe s Arnoldom Schwarzeneggerom, ktorému sa však dostalo veľmi negatívneho prijatia, v českých a slovenských kinách sa dokonca vôbec nepremietal a ani jeho vydanie na dvd resp. blu-ray nie je zatiaľ stanovené. Jeho druhou snímkou je práve Fury (2014) a znamená v režisérovej kariére určitý posun, pretože ide o vojnový film odohrávajúci sa na konci Druhej svetovej vojny, v apríli 1945.

STORY LINE

   Na úvod musím povedať, že sa nejedná o snímku natočenú podľa skutočnej udalosti, celý dej je fiktívny. Po akčnej stránke to mohla byť rovnaká pecka akou bol v „posledných rokoch“ Saving Private Ryan (1998) alebo po príbehovej zase niečo v štýle Letters from Iwo Jima (2006). Výsledok je bohužiaľ len taký polovičný. Akcie je v prvej polovici málo a v druhej zase chýbajú nejaké veľkolepejšie scény. Z tohto dôvodu ak niekto bude očakávať veľké bitky, tak bude asi odchádzať sklamaný. Čo sa týka miery brutality, tak je porovnateľná so Spielbergovou snímkou. S tou, ale aj s minisériou Band of Brothers (2001) má spoločné to, že všetky sledujú skupinku vojakov, len s tým rozdielom, že radových vojakov a výsadkárov tentoraz vystriedala tanková posádka. Dej sleduje ich osudy a púť naprieč rozbombardovaným Nemeckom. Tvorcovia sa tu možno trochu inšpirovali aj populárnymi online hrami ako napr. World of Tanks. Vydarené sú najmä zábery z interiéru tanku zameriavajúce sa na jednotlivých členov a ich prácu, škoda, že takýchto scén tu nie je viac. To isté platí aj o práci s emóciami, ktorá sa Ayerovi podarila. Cítiť tu totiž frustráciu posádky z nekonečnej vojny, ktorej víťazstvo je síce blízko, ale stále ďaleko a taktiež nepriateľa obraňujúceho svoju domovinu čoraz húževnatejšie a odhodlanejšie (tento faktor je prítomný aj v Eastwoodovej snímke). K tejto atmosfére dopomáhajú aj do sivo-modra ladené kamerové filtre. A to je všetko, lebo príbeh potom ponúka len mnoho krát už videné scény a to nielen vo vojnových filmoch, (nováčik vs. ostrieľaná posádka), ďalej zbytočné (romantická vsuvka) a naťahované scény (najmä v závere). Takýto dej by uspel tak v minulom desaťročí (2000-2009), ale teraz, v roku 2014, už jednoducho nie. Zásadný problém vidím aj v minutáži, pretože pri 2 hodinách a 10 minútach by som čakal oveľa lepšie spracovanie, buď viac akcie alebo viac drámy, každopádne výsledný film sa dal vyrozprávať aj v hodine a pol. K technickým veciam nemám žiadne pripomienky. Podľa mňa Ayer mal na to, aby sa ukázal aj v inom žánri, hoci mu to nevyšlo, za čo môže hlavne scenár, ten si však napísal sám. Celkovo tu je vidieť určitý potenciál, najmä čo sa týka práce s hercami a emóciami, ale na veľký vojnový film musíme stále čakať.   


HERCI a HUDBA

   Brad Pitt je výborný, po Inglourious Basterds (2009) opäť dokazuje, že mu sedia aj úlohy vo vojnových filmoch. Tentoraz dostal oveľa viac priestoru než minule a naplno ho využíva. Ako herec rastie a je to vidieť ako v jeho hereckom prejave, tak aj v práci s emóciami. Jon Bernthal podal tiež kvalitný výkon a jeho postava tu tak trochu pripomína jeho inú postavu, konkrétne Shanea z The Walking Dead (2010). Shia LaBeouf tiež prekvapil a ukazuje sa, že má v sebe potenciál, aby v budúcnosti hrával v serióznejších filmoch. Michael Peña pre zmenu hrá humornú postavu Mexičana, ktorá celý príbeh odľahčuje. Sklamaným je Logan Lerman, ktorý je dosť nevýrazný. Niekto možno povie, že sa sem vôbec nehodí, ale práve to chcel režisér dosiahnuť, ten rozdiel medzi skúsenými vojakmi a úplným zelenáčom a to sa mu podarilo. Hudbu k filmu zložil Steven Price. Pred rokom, u recenzie filmu Gravity (2013), som napísal, že tento skladateľ má pred sebou sľubnú budúcnosť. A takmer presne po roku sa moje slová potvrdili, pretože soundtrack k tomuto filmu možno označiť za jeden z najlepších tohto roku. Opäť pri skladaní využíva elektroniku a môžem vyvrátiť, že akékoľvek obavy, že vo vojnovom snímku z Druhej svetovej vojny by elektronická hudba nefungovala, proste nie sú na mieste. Najlepšími skladbami podľa mňa sú April, 1945 (vo filme sa použilo len pár úvodných sekúnd, čo je ozaj veľká škoda); The War is Not Over; Fury Drives into Camp a Tiger Battle. Takto nejako by zhruba vyzeralo, keď by tomuto filmu skladal hudbu Hans Zimmer. Price má potvrdil, že má v sebe potenciál a jeho tvorbu budem naďalej sledovať.


HODNOTENIE

55%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára