18. 8. 2014

The Harder They Fall (1956)

   V roku 1956 vznikli dva významné filmy súvisiace z boxom. Tým významnejším je Somebody Up There Likes Me (1956), životopisný snímok o boxerovi menom Rocky Graziano. Tým menej známym je práve noir The Harder They Fall (1956), ktorý nahliada do zákulisia boxu.

STORY LINE

   Box ako taký je v USA už od začiatku 20-storočia veľmi obľúbeným a populárnym športom a preto niet divu, že športové filmy z prostredia boxu patria v USA medzi tie najviac vyskytujúce sa. Prvé zvukové snímky sa objavujú už od začiatku 30-tych rokov a do roku 1956 ich môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvou sú drámy, ktoré sú založené buď na skutočných boxerských osobnostiach alebo ich príbeh a hrdinovia boli vymyslený. Sem môžeme zaradiť diela ako Kid Galahad (1937), Golden Boy (1939), Gentleman Jim (1942) alebo už spomínaný Somebody Up There Likes Me (1956). Druhú skupinu tvoria noirové snímky, kde sa na box nazerá trošku temnejšou optikou, ktorá čiastočne súvisí aj s organizovaným zločinom, podobne ako tomu je u tohto snímku. Príkladom sú diela ako Body and Soul (1947), Champion (1949), The Set-up (1949) alebo Killer's Kiss (1955). Podobne je to aj s týmto noirom, The Harder They Fall (1956), ktorý sa však na rozdiel od predchádzajúcich spomenutých filmov nevenuje tematikám ako kupovanie zápasov, organizovaný zločin a úplatkárstvo v boxe nevenuje len okrajovo, ale práve naopak, práve na tie, je primárne zameraný. Mark Robson, ktorý režíroval aj už spomínaný noir Champion (1949) sa rozhodol nazrieť to zákulisia tohto športu a odhaliť tak jeho odvrátenú tvár. Podobne ladených filmov, ktoré nastavovali zrkadlo určitému odvetviu pritom v USA v priebehu 50-tych rokov vzniklo mnoho, či už sa jednalo o All About Eve (1950) - divadlo; Sunset Blvd. (1950) - film alebo Ace in the Hole (1951) - novinárčinu (žurnalistiku). Dokonca je možné badať aj určité spojitosti medzi týmito tromi filmami a týmto. Športovci, podobne ako divadelní a filmoví herci sú svojim spôsobom hviezdy. Ich úspechy a neúspechy v podobe výhier a prehier im zaisťujú veľké množstvo, ako fanúšikov, tak aj odporcov. No a svoju úlohu pri ich vzostupoch a pádoch hrajú nepochybne aj médiá, ktoré dokážu spraviť resp. vyrobiť hviezdu doslova z kohokoľvek, čo platí aj v tomto prípade. Pohľad do zákulisia boxu navyše sľubuje okrem zaujímavého príbehu aj atraktívne prostredie. Režisérovi sa podarilo na vtedajšiu dobu vytvoriť pôsobivú noirovú drámu, ktorá zbavuje box a vlastne aj šport ako taký, ilúzie o tom, že je tam (najmä v jeho zákulisí) všetko „čisté“, legálne a v rámci pravidiel fair-play. Príbeh má za úlohu v prvom rade šokovať divákov nekalými praktikami v športe a aj sa mu to úspešne darí, pretože v mnohom zachádza až do hĺbky a detailov danej problematiky, pričom ako inšpirácia mu poslúžili aj skutočné udalosti a osobnosti. Skorumpovanosť a skazenosť tohto športu je prezentovaná od samotných boxerov, cez ich ziskuchtivých manažérov, až po novinárov, ktorí svojimi článkami vytvárajú ilúzie a zavádzajú verejnosť. Jediným, ale za to dosť podstatným negatívom tohto diela je to, že režisér sústredil pozornosť hlavne na príbeh než na samotné postavy. Tie sú síce výborne zahrané, ale sú limitované scenárom a réžiou. Chýbajú im totiž silnejšie scény, kde by sa prejavili ich emócie. To je aj jeden z dôvodov, prečo po skončení filmu vám zostane v hlave o čom film bol, ale nejaká konkrétna scéna sa vám nevybaví. Pritom tu bolo množstvo scén, ktoré v sebe mali potenciál vryť sa do pamäte, ako napr. odchod Agrandiho; Toro dozvedajúci sa pravdu o sebe a svojich „výhrach“; Eddie a jeho dilema vybrať si medzi dobrom a zlom alebo samotný záver. Napriek tomu sa jedná o jeden z dôležitých noirov, ktorý rozhodne treba vidieť.

HERCI a HUDBA

   Humphrey Bogart je najznámejším predstaviteľom noirových hrdinov. Medzi jeho najznámejšie a zároveň aj najlepšie noiry určite patria tieto: The Maltese Falcon (1941), The Big Sleep (1946) alebo In a Lonely Place (1950). Tento snímok bol jeho posledným, pretože začiatkom roku 1956 mu diagnostikovali rakovinu pažeráka, ktorej o rok neskôr, 14.1.1957 vo veku 57 rokov podľahol. Svoju poslednú filmovú úlohu tak stvárnil vo filmovom žánri, s ktorým v podstate prerazil začiatkom 40-tych rokov medzi veľké herecké hviezdy. Aj v jeho poslednom filme sa mu podarilo vytvoriť postavu cynického a nebojácneho antihrdinu, ktorý je schopný vykonať správny čin v tú pravú chvíľu, navyše tu má aj určite morálne dilemy, ktoré ho nútia balansovať medzi dobrom a zlom. V tomto prípade nemožno u Bogarta hovoriť len o nejakej dôstojnej rozlúčke, pretože jeho postava a výkon, ktorý tu podal patria medzi tie, ktoré treba vidieť. Výborný je aj Rod Steiger, ktorému podobné typy úloh sedeli, viď napr. On the Waterfront (1954). Podobne je na tom Mike Lane, ktorý Tora stvárnil výborne. Jan Sterling stvárnila v noire Ace in the Hole (1951) femme fatale a mrchu dokonale, tu síce hrala úplný protiklad, ale je škoda že dostala menej priestoru. Za zmienku stojí povedať aj to, že vo filme hrali aj skutoční boxeri ako napr. Max Baer (Buddy Brannen) alebo Jersey Joe Walcott (George). Hudbu k filmu zložil Hugo Friedhofer. Podarilo sa mu síce vytvoriť miestami znepokojivé a dramatické motívy, ale nejaké výrazné alebo zapamätateľné skladby tu nie sú.


HODNOTENIE

82%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára