11. 8. 2014

Od Terminátora k "terminátorovi"

PROLÓG
The Terminator (1984)

Začiatkom 80-tych rokov vzniklo v USA mnoho či už väčších alebo menších sci-fi, ktoré sa dnes právom pokladajú za klasiku a kult vo svojom žánri ako napr. Escape from New York (1981), Blade Runner (1982), The Thing (1982) alebo TRON (1982). Výnimkou nie je ani The Terminator (1984), ktorý tiež bol v dobe svojho vzniku vnímaný ako akčné sci-fi béčko čo sa odrážalo ako na rozpočte, tak aj na pomerne neznámom hereckom obsadení, až na Arnolda Schwarzeneggera, ktorý dva roky predtým prerazil a divákov zaujal vo fantasy Conan the Barbarian (1982). Režisér a scenárista James Cameron debutoval hororom Piranha Part Two: The Spawning (1981) za ktorého finálnu podobu, ale môže producent Ovidio G. Assonitis. Jednej noci, práve počas natáčania tohto filmu mal Cameron sen, kde sa zrodil jeho nápad na nového hrdinu, teda skôr anti-hrdinu, vraždiaci stroj z budúcnosti. Cameron vychádzal prakticky z toho istého čo iné sci-fi filmy z tej doby a to z ponurej, depresívnej a temnej budúcnosti sveta, v ktorom ľudstvo, ale aj jednotlivec bojuje o svoje každodenné prežitie. Tento model, ale poslúžil Cameronovi len ako odrazový mostík, pretože tejto vízií sa pozornosť dostáva len cez flashbacky a hlavnú kostru príbehu tvorí minulosť, (v našom ponímaní prítomnosť), kde sa stretnú človek a stroj z budúcnosti zoči-voči sebe, aby zasiahli do udalostí, ktoré zmenia budúcnosť všetkým.


   Cameron najprv počítal s tým, že sa vo filme objavia dvaja terminátori stojaci proti sebe, od tejto vízie, ale musel upustiť pre vtedy ešte nedostatočné vizuálne efekty. Film uspel a stalo sa z neho príjemné prekvapenie roku 1984, za málo peňazí sa podarilo natočiť naozaj špičkové sci-fi s výbornou, miestami priam až hororovou atmosférou. V rámci svojich možností na svoju dobu a za tie „malé“ peniaze skutočne pôsobivé vizuálne efekty za ktorými nestál nik iný než legendárny Stan Winston. Nezaostávala ani hudba, ktorú skladal Brad Fiedel. Jemu sa podarilo vytvoriť nielen nezabudnuteľnú hlavnú tému, ale celkovo perfektne vystihol celú atmosféru tohto filmu. Vo svojich skladbách sa mu podarilo odraziť temnosť a ponurosť ako budúcnosti, tak aj prítomnosti, pretože tá je rovnako neistá, to všetko za použitia elektronickej hudby, ktorá bola typická pre väčšinu vtedajších sci-fi filmov ako napr. Escape from New York (1981). Trefne obsadení hereckí predstavitelia, či už sa jedná o spočiatku nevinnú a neskôr drsnú Sarah Connar v podaní Lindy Hamilton, vojaka a ochrancu Kylea Reesa, ktorého za zhostil Michael Biehn alebo predovšetkým vynikajúci Arnold Schwarzenegger vo svojej životnej úlohe ako nezastaviteľný a nezničiteľný terminátor T-800. Tým, čím sú legendárny akční hrdinovia ako Rambo pre Stalloneho a McClane pre Willisa, tým je T-800 pre Schwarzeneggera.

Terminator 2: Judgment Day (1991)

   Úspech prvého dielu prirodzene vyvolal dohady o pokračovaní, ktoré vzniklo o 7 rokov neskôr. Cameron tak mohol rozvinúť svoj prvotný plán o dvoch terminátoroch, ktorí sa proti sebe postavia. Vytvoril tak jedno z najlepších pokračovaní, ktorých je naozaj skutočne veľmi málo. Naplnil pravú podstatu a význam sequelov a to byť vo všetkom lepší než predchádzajúci diel. Príbeh pritom nevychádza len z Cameronovej neuskutočnenej predstavy z jednotky, ale v niektorých aspektoch príbeh a postavy rozvíja ďalej, ako napr. terminátorove začleňovanie sa medzi ľudí, keď sa ho John snaží poľudštiť. Toto bolo totiž v malej miere prítomné aj v prvom diely, kde terminátor preberal rôzne slová a vety, ktoré od ľudí počul a potom ich „vhodne používal“. Cameron tomu v dvojke venuje viac času a zároveň je s tým spojené množstvo vtipných a zábavných scén. Taktiež aj zničenie Cyberdyne Systems má svoj pôvod v prvom diely, ale Cameron túto scénu zámerne vymazal (možno ju vidieť na bonusoch medzi vynechanými scénami) a celej tejto záležitosti venuje priestor až v pokračovaní. Budúcnosť ľudstva už nie je taká temná a depresívna, ostatne tu možno vidieť aj z úvodného pohľadu do nej, ale ako to správne vystihnú vo filme, je omnoho viac neistá, pretože teraz budúcnosť závisí od rozhodnutia našich hrdinov čo s ňou spravia, ako ju zmenia. Z filmu sa vytratili akékoľvek „hororové“ prvky a ostala len akčný sci-fi, ale to rozhodne neuberá na pôsobivosti, práve naopak.


   Najväčší progres oproti jednotke zaznamenali vizuálne efekty za ktorými stál opäť Stan Winston (robil aj make-up). Dnes panuje mylný názor, že revolúciu v oblasti efektov začal Spielberg zo svojim filmom Jurassic Park (1993), to ale nie je pravda, pretože Spielberg „len“ pokračoval v tom, čo začal práve druhý terminátor, ostatne na trikoch v Jurassic Park pracoval tiež Stan Winston. Všetko to, ale začalo Cameronovým sci-fi The Abyss (1989), kde vytvorili pomocou efektov „živú vodu“. To znamenalo v oblasti celej počítačovej animácie prielom, ktorý potom znamenal skutočnú revolúciu vizuálnych efektov práve druhým terminátorom. Spielberg potom už len v podstate nadviazal na tieto efekty a zdokonalil ich na vyšší level. O hudbu sa znovu postaral Brad Fiedel, ktorú okrem upgradu hlavnej témy vytvoril aj nové skladby. Tie sa už neniesli v elektronicko-futuristických tónoch typických pre 80-te roky, ale práve naopak, odrážali a kombinovali v sebe akčné a sci-fi prvky. V hlavných úlohách si svoje role zopakovali Arnold Schwarzenegger ako T-800 a Linda Hamilton ako Sarah Connor. V Arnoldovom prípade išlo o presne opačnú úlohu než stvárnil v prvom filme, z vraždiaceho stroja sa stal ochranca. U Lindy možno povedať takmer to isté, pretože v jednotke pôsobila ako nevinná, rozumná a čo sa týkalo jej budúcnosti, neverila v ňu. V dvojke je presným opakom, pretože nevinnosť nahradili zločiny, rozumnosť zase bláznovstvo až šialenosť a odmietanie svoje budúcnosti zase paranoja až posadnutosť zmeniť ju. Tentoraz sa, ale dej netočí okolo Sarah, ale okolo jej syna Johna, ktorého si zahral nádejný vychádzajúci talent Edward Furlong. Arnoldovho protivníka T-1000 stvárnil výborný Robert Patrick pre ktorého to bola jeho životná úloha.

Terminator 3: Rise of the Machines (2003)

   Cameron v 90-tych rokoch mnohokrát ohlásil možné pokračovanie, ale bez hotového scenára. Neskôr síce vytvoril a spolu-režíroval T2 3-D: Battle Across Time (1996), ale jednalo sa o krátkometrážny film určený ako triková atrakcia pre zábavný park štúdia Universal. Filmové štúdiá už dlhšie plánovali natočiť trojku, ale neboli si isté, či by bol Arnie ochotný prijať ich ponuku. Ten najprv odmietol, hlavne kvôli tomu, že režisérom trojky nebude Cameron. Arnold sa snažil presvedčiť Camerona aby film aspoň produkoval, ale ten to odmietol, cítil totiž, že on už príbeh ukončil druhým dielom. Cameron bol ale presvedčený o tom, že postava terminátora je ako jeho, tak aj Arnoldova a preto mu odporučil hrať v treťom diely. Režisérom sa stal neznámy Jonathan Mostow, ktorý mal na svojom konte len priemerné celovečerné filmy ako thriller Breakdown (1997) a vojnovú drámu U-571 (2000). V príbehu pokračoval tam kde skončil Cameron, rovnako je tu prítomná neistá budúcnosť. Keby však Cameron nechal pôvodný záver, ktorý pre druhý diel natočil (možno ho vidieť v špeciálnej rozšírenej verzií filmu), tak by tretí diel ani nevznikol, hoci by tom potom ubralo na pôsobnosti a celkovom vyznení dvojky.


   Trojka ani neurazí, ale ani neoslní, jedná sa v podstate o kópiu druhého terminátora, pretože nenastáva tu žiadny vývoj či už v samotnom deji alebo v postavách, film v podstate len preberá podobné veci aké mala dvojka (začleňovanie terminátora do spoločnosti a s tým súvisiace vtipné a zábavné scény, zničenie Skynetu, T-X je ženskou verziou T-1000), čo ako-tak funguje, pretože film vsádza hlavne na akčnú zábavu, hoci v závere sa nebojí vytvoriť slušnú drámu. Je tu ale vidieť, že tretí diel vznikol viac pre peniaze zo strany štúdií, ktoré po druhom diely chceli rýchlo ďalšie pokračovanie. Tretí diel nenaplnil síce veľké očakávania fanúšikov, ale rozhodne nie je tak veľkým sklamaním ako sa to často hovorí. V akčných scénach dal Mostow prednosť reálnej akcií pred efektami, ako napr. v úvodnej naháňačke, čo treba brať ako plus. Čo sa týka vizuálnych efektoch, na ktorých zas a znovu pracoval Stan Winston, tak tie teraz nemožno považovať za nejaké revolučné, ale vidieť na jeho práci, že fakt si dal s nimi záležať a „pohral“ sa s nimi. To, ale nemožno povedať o hudbe Marca Beltrami, ktorému sa nepodarilo nadviazať na prácu Brada Fiedela a skomponoval málo zaujímavé hudobné skóre. Herecké obsadenie je na tom podobne ako samotný film, ani neurazí, ani neoslní. To platí pre všetkých hercov, vrátane Schwarzeneggera, ktorý ešte síce zvládol svoju úlohu so cťou, ale časy jednotky a dvojky boli už evidentne preč. Ostatní ako Nick Stahl, Claire Danes, a Kristanna Loken zvládli svoje úlohy v rámci svojich hereckých schopností.

Terminator Salvation (2009)

   Tretí diel mal naštartovať začiatok novej trilógie o terminátorovi, čo sa malo prejaviť hneď v nasledujúcom filme, kde réžia bola tentokrát zverená do rúk Josepha McGinty Nichola známeho ako McG, ktorý mal za sebou priemerné komédie Charlie's Angels (2000), Charlie's Angels: Full Throttle (2003) a športovú drámu We Are Marshall (2006). McG si svet terminátorov vyložil po svojom. Opustil cestovanie v čase aj tradičných terminátorov v „ľudskej“ podobe a namiesto toho nám ponúkol pohľad do temnej a depresívnej budúcnosti, kde prebieha vojna medzi ľuďmi a strojmi. Film mal teda potenciál na zobrazenie budúcnosti tak ako ju sme videli v predchádzajúcich dieloch a to ponurá atmosféra jednotky z flashbackov a akčný úvod z dvojky, nič z toho sa ale nekoná. Atmosféra žiadna a taktiež ani žiadna epická vojna ľudí zo strojmi. Príbeh sa snaží posunúť hranice terminátora, ale kebyže nemá v slove „terminátor“ tak by sa jednalo o priemerné akčné sci-fi. Takto, však parazituje na značke a úspešnej sérii, pričom v príbehu ako aj u postáv nedochádza k žiadnemu vývoju. Dej upustil od zábavnosti trojky a snaží sa pôsobiť ako seriózne akčné sci-fi. Popravde to, ale funguje len v akčnej rovine, pretože dramatickej je tu žalostne málo a priestor sa jej dostáva iba v závere filmu. Štvorka mala v sebe nepochybne veľký potenciál už len preto, že dej bol zasadený do budúcnosti, preto zamrzí, že sa tohto filmu nechopil nejaký skúsenejší a zručnejší režisér.


   Vizuálne efekty už bohužiaľ nemal na starosti Stan Winston, pretože zomrel júni 2008. Napriek tomu sa tvorcovia v mnohom vychádzali alebo sa inšpirovali z jeho práce na predchádzajúcich dieloch. Za veľmi nešťastné, ale považujem použitie moto-terminátorov, ktorí boli zjavne inšpirovaný sériou Transformers a Hydroboti inšpirovaný zase Matrixom, to bolo už proste moc a ani sa to sem nehodilo. Taktiež digitálny Arnold pôsobil až moc digitálne a navyše na tú chvíľku čo sa vo filme objavil, si to cameo mohol zahrať radšej samotný Arnie, pretože tam je skutočne len minútu, ani to nie. Navyše Terminátor bez Schwarzeneggera je ako Rambo bez Stalloneho a Die Hard bez Willisa. Hudbu dostal na starosť Danny Elfman, ktorý mal ale podobný problém ako Beltrami, nepodarilo sa mu nadviazať na Fiedela a aj jeho skladby pôsobili nevýrazným dojmom. Herecké obsadenie vyvoláva presne ten dojem, keď herci sú výborne obsadený, ale hrajú v blbom filme. Štúdio potrebovalo obsadiť nejakú hviezdu, aby sa to lepšie predávalo a tak voľba padla na Christiana Balea, ktorý stvárnil Johna Connora a treba povedať, že tá úloha mu naozaj sadla. To isté platí aj o Samovi Worthingtonovi, ktorého do úlohy odporučil sám Cameron. V tej dobe neznámy herec, prerazil dvomi filmami, týmto a Avatarom (2009). Worthington v podstate prevzal štafetu po Schwarzeneggerovi, hoci hral len „polo-terminátora“, ale mal charizmu a aj vyzeral ako akčný hrdina, aj jemu táto úloha sadla. Anton Yelchin sa možno na prvý pohľad do role Kylea Reesa nehodil, ale keď sa nad tým zamyslím, tak určité podobnosti, nemám však na mysli vzhľadové, by sa medzi ním a Michaelom Biehnom nájdu.

EPILÓG
Terminator 5 (2015)

   V roku 2015 nás čaká piaty diel Terminátora a môžeme sa len dohadovať či bude horší alebo lepší ako posledný diel. Réžie sa chopí Justin Lin stojaci za trojkou až šestkou série Fast and Furios. Scenár píšu Laeta Kalogridis, Patrick Lussier. Kalogridis napísala scenár k priemernému historickému filmu Alexander (2004), ale aj k vynikajúcemu mysterióznemu thrilleru Shutter Island (2010). Lussier režíroval  samé sračky ako horory Dracula 2000 (2000) a MyBloody Valentine (2009) alebo akčný thriller Drive Angry (2011). Podľa doterajší informácii by sa mala päťka vrátiť k cestovaniu v čase a hlavnú úlohu si tu má opäť zahrať Schwarzenegger, ktorý má momentálne 65 rokov, čiže bude to naozaj veľmi zaujímavé ako stvárni svoju legendárnu postavu v pokročilom veku, navyše keď k tomu pripočítame fakt, že päťka má byť prvým dielom novej trilógie, to bude teda fakt zaujímavé.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára