11. 8. 2014

Lawrence of Arabia (1962)

   V roku 1962 vznikli dva významné vojnové filmy, ktoré boli navyše natočené podľa skutočných udalostí. Jedným bola rekonštrukcia udalostí Dňa D resp. vylodenie v Normandii s názvom The Longest Day (1962). Tým druhým bol práve životopisný snímok Lawrence of Arabia (1962).

STORY LINE

   Britský režisér David Lean svoje skúsenosti pracovať s podobnou látkou, akou bol veľkolepý vojnový epos dokázal už vo svojom predchádzajúcom diele s názvom The Bridge on the River Kwai (1957). Táto vojnová dráma vynikala predovšetkým svojou veľkoleposťou od výpravy, cez komparz až po minutáž. Veľké bitky sú tu nahradené psychologickou vojnou, dôraz sa kladie hlavne na samotný príbeh, postavy a ich vývoj. Podobne je to aj u Lawrence of Arabia (1962). Skôr než nejaké veľké bojové scény, hoci sú tu v istej miere prítomné, dostane divák strhujúci pohľad do života jednej z najznámejších a pre Arabský polostrov aj najvýznamnejších osobností Prvej svetovej vojny. Nejedná sa však o klasickú životopisnú snímku mapujúcu život danej osobnosti od narodenia až po smrť. Podobne ako v neskoršej životopisnej snímke Patton (1970) sa celý film odohráva len v relatívne krátkom období pár rokov, v tých, v ktorých sa daný človek najviac preslávil resp. v ktorých sa najviac zapísal do histórie. V tomto prípade ide o časový úsek zahrňujúci roky 1916 až 1918, teda pôsobenie Lawrencea na Arabskom polostrove. Okrem pohľadu na to, ako dokázal zjednotiť arabské kmene, viesť ich v proti-tureckom povstaní a jeho úlohu pri formovaní štátov v tejto oblasti sa divákovi dostane aj možnosť nahliadnuť na jeho filozofiu, myšlienky a víziu ohľadom povojnového usporiadania, taktiež aj na politické pomery vo vtedajšej dobe v danom regióne a neposlednom rade aj zákulisné politické hry jednotlivých aktérov od Britov až po Arabov. Veľkým prínosom tohto snímku je aj to, že predstavuje jedno z vedľajších a menej významnejších bojísk Prvej svetovej vojny. Iste pre Britov je to významná osobnosť a pre Arabov zase významný úsek v ich ceste za nezávislosťou, ale celkovo sa pozornosť (aj filmového priemyslu) sústreďuje hlavne na európske bojiská. Exotické prostredie je v kombinácii s málo známym bojiskom významným odlišovacím faktorom od ostatných filmov z obdobia Prvej svetovej vojny, ktoré diváka uchváti, ako svojim vizuálom, tak ho aj trošku hlbšie oboznámi s danou problematikou o ktorej dovtedy nemusel mať až informácii resp. o nej vôbec nemusel vedieť. Ani napriek dĺžke (3 hod. a 48 min.) film nenudí, práve naopak, dokáže udržať divákovu pozornosť, pretože je pútavo natočený. Lean totiž dokázal perfektne a využiť to, čo mu príbeh ponúkal. Ani jedna z týchto troch nasledujúcich zložiek nie je ukrátená, má dostatočný priestor a tak si môže divák vybrať ako bude tento snímok vnímať, buď 1. ako dobrodružný snímok (Lawrence v prostredí Arábie), alebo 2. ako historicko-vojnový (politika a pomery v danej dobe v danom prostredí, doplnené akčnými sekvenciami) alebo aj 3. ako životopisnú drámu, sústreďujúcu sa na postavu Lawrencea, prostredníctvom ktorej sledujeme jeho životný príbeh, ktorý ho najviac preslávil.


   Postavy sú tiež výborne spracované, či už sa jedná Arabov alebo Britov. Ich charaktery nie sú jednotvárne, ale podobne ako hlavný hrdina, tak aj oni prejdú určitým vývojom. Najlepšie je to vidieť na hlavnom hrdinovi, kde môžeme sledovať jeho vzostupy a pády, životné výhry, ale aj prehry. Čo formovalo jeho myšlienky, poprípade akým vývojom si jeho postava prešla. Musím oceniť, že režisér Lean sa ako Brit nesnažil jedných alebo druhých len heroizovať resp. len očierňovať, ale predstavil ich ako reálnych ľudí zo svojimi kladnými aj zápornými stránkami. O nejakom britskom pátose nemôže byť reči, keďže Britov kritizuje za ich politiku, nemyslím si však, že by to filmu nejak uškodilo. Bolo by naivné si myslieť, že sa v skutočnosti chovali a zmýšľali inak než je tu vyobrazené. Podobne je to aj u Arabov, kde okrem malicherných kmeňových sporov venuje dostatočný priestor aj ich kultúre a spôsobu života. Zaujímavé je, že sa tu nevyskytuje žiadna hlavná alebo vedľajšia ženská postava. Ako plnohodnotná postava by tu prispela asi len nejakou zbytočnou a zdržujúcou romantickou linkou. Za tie najväčšie slabiny považujem dve veci. Prvou z nich je celý úvod odohrávajúci sa v roku 1935, ktorý sem vôbec nezapadá a to ani vtedy, keby bol na miesto začiatku až na konci filmu. Druhou a poslednou slabinou je jazyk. Postavy rozprávajú výlučne anglicky. Arabčina a turečtina takmer nezaznejú. Dokonca aj obyčajný arabskí rebeli a tureckí vojaci ňou rozprávajú a čo je ozaj smiešne, tak to sú scény, v ktorých arabskí vodcovia alebo tureckí velitelia na svojich vlastných rozprávajú angličtinou. Pre niekoho je to možno maličkosť, ale vo filme to pôsobí dosť divne a uberá to na pocite autentickosti. Celkovo však tento snímok môžem označiť za najlepší v rámci filmografie Davida Leana a zároveň ako jeden z najlepších týkajúcich sa Prvej svetovej vojny. Jedinečný filmový zážitok sa vám dostane len v kine alebo na blu-ray. V remastrovanom obraze a zvuku vyniknú nielen nádherné exteriéry a výprava, ale aj hudba a hlavne tá „veľkosť“ filmu ako takého. Technickým veciam kraľuje výprava. Tá pozostáva zo stovky komparzistov, dobových kostýmov, zbraní, ale predovšetkým z nádherných prírodných scenérii. Exteriérové scény sa totiž natáčali v skutočných púšťach v Jordánsku, Maroku a Španielsku. Práve vďaka výprave získava toto dielo viac na svojej autentickosti, čo prirodzene zvyšuje aj väčší filmový zážitok.

HERCI a HUDBA

   Peter O'Toole a jeho kariéra v celovečerných filmoch sa začali v roku 1960. Už o dva roky neskôr sa mu dostala jeho prvá veľká úloha z ktorej sa neskôr vykľula jeho životná úloha. Síce potom ešte nasledovali snímky ako Becket (1964), The Night of the Generals (1967) alebo The Lion in Winter (1968), v ktorých Peter podali vynikajúce výkony, ale Lawrencea už nikdy neprekonal. Táto postava s ním bude už navždy spojená. Výborne stvárnil najmä psychologickú stránku hlavného hrdinu, jeho dilemy a rozhodnutia, ktoré musel podstúpiť. Aj pre Omara Sharifa to bola prvá veľká úloha a zhostil sa jej bravúrne. Až tak, že ho Lean vo svojom ďalšom filme, Doctor Zhivago (1965) obsadil do hlavnej úlohy. Alec Guinness s Leanom spolupracoval už na predošlom filme The Bridge on the River Kwai (1957), kde stvárnil hlavnú postavu. Teraz hral síce vedľajšiu, ale vďaka kostýmu, maskám a jeho hereckého výkonu zahral postavu arabského princa tak pôsobivo, že jedine jeho britský akcent prezrádza, že nie je Arabom. Podobne je to aj s Anthonym Quinnom, ktorý aj napriek tomu, že je rodeným Mexičanom, sem svojim výzorom presne zapadol. Hudbu k filmu zložil Maurice Jarre. Podľa mňa sa jedná o jedno z jeho najlepších diel. Pre tohto francúzskeho skladateľa to bol jeden z jeho prvých nefrancúzskych filmov, v rovnakom roku skomponoval hudbu aj k ďalšiemu vojnovému filmu, The Longest Day (1962). Jarre mal na skladanie len 6 týždňov, napriek tomu sa mu podarilo vytvoriť jedno zo svojich najznámejších a najlepších diel, ktoré dokonca aj AFI (Americký Filmový Inštitút) ho v roku 2005 zaradil medzi 25 najväčších hudobných skóre všetkých čias (konkrétne na tretie miesto). Skladby sa nesú v orientálnych tónoch a to aj napriek tomu, že pri skladaní boli použité hlavne tradičné európske hudobné nástroje než tie orientálne.


HODNOTENIE

93%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára